19. 4. 1987, 10:00, Krefeld, Nemecko
vysielané 24. 11. 2021

Veľkonočná sobota č. 3 – Židom 2:3:
„ … akože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?!”

Ďakujeme Pánovi za výsadu, že môžeme veriť tak, ako hovorí Písmo, a zažiť to, čo nám Písmo zasľúbilo. Keď myslíme na nášho Pána, vieme, že každé Slovo, ktoré bolo o Ňom napísané, sa na ňom splnilo. On a Slovo sa presne zhodovali. On bol Slovo, ktoré sa stalo telom [Jn 1:14]. Rovnako si musíme v týchto dňoch uvedomiť, že sme sa stali súčasťou Slova, že sme boli v tomto čase začlenení do Božieho plánu spásy a že môžeme byť osobne svedkami tejto záverečnej časti dejín spásy.

Už sme toho veľa počuli, sme ohromení tým, čo nám Boh oznámil zo svojho Slova, a tiež tým, čo Boh vykonal. Ako krásne povedal brat Pesahl, Biblia je stará kniha, ale každý deň sa pre nás stáva novou. Ale chcem vám povedať jednu vec: v tejto veľmi starej knihe sú napísané veci, ktoré sa budú uskutočňovať od dnešného dňa po tisíc rokov a po celú večnosť. Táto starobylá kniha obsahuje celú Božiu radu. Na svete neexistuje žiadna porovnateľná kniha. Existuje len jedna kniha, v ktorej hovorí Boh, v ktorej Boh predstavil svoj plán spásy, a to je Sväté písmo.

A osobitne by som chcel povedať všetkým tým, ktorí sú noví, ktorí ešte nemôžu veriť a ktorí sú v procese rozhodovania, vám chcem v pokore povedať: my nezastupujeme žiadne kresťanské spoločenstvo, ale máme jedinú snahu: hlásať Božie Slovo, ako nám bolo zanechané vo Svätom písme.

V súvislosti s tým mám prosbu: opustite svoje vlastné cesty a myšlienky, podriaďte sa Bohu, kráčajte úzkou cestou, ktorá vedie k životu, prijmite, čo povedal Boh, a oddeľte sa od všetkých náboženských tradícií. Je totiž možné sedieť pod hlasom Slova, a pritom premýšľať a venovať sa vlastným myšlienkam. To nie je cesta k dosiahnutiu cieľa. Pod hlasom Slova musíme byť preniknutí božskými myšlienkami a všetko ostatné, ako bolo práve povedané, nechať napravo a naľavo.

Máme viac ako 300 rôznych kresťanských smerov. Ktorým smerom by sme sa teda mali vydať? Každý si myslí, že má pravdu. Ak chceme dosiahnuť cieľ, môžeme ísť len jedným smerom, a to musí byť ten božský, a Boh nám k tomu dá milosť.

Túto poznámku som už vyslovil v súvislosti s krstom, o ktorom budeme hovoriť neskôr. Vieme, ako odlišne sa o ňom učí a ako rôzne je vykonávaný. Musíme sa vrátiť na začiatok, k tomu, čo sa dialo v ranom kresťanstve. Preto sme tu, nie aby sme hovorili to, čo hovorili iní, ale aby sme hlásali to, čo zvestovali naši bratia na začiatku.

Dnes by som chcel prečítať niekoľko biblických miest a dúfam, že Božie Slovo na nás všetkých vykoná to, na čo bolo poslané.

Včera večer nám zavolal brat Marko Vuori, aby nás všetkých čo najsrdečnejšie pozdravil. Chcel by som týmto odovzdať túto správu.

Čítame zo Skutkov apoštolov, 2. kapitola 22. verš. Určite pochopíte, že ak dnes hovorím pomaly, je to kvôli prekladu, ak hovorím rýchlo, potom majú všetci prekladatelia problém pri preklade. A to sme už tiež zdôraznili: moc nie je v hlase alebo jeho intenzite, moc je v samotnom Božom Slove. A každý človek, ktorý prijíma Slovo do seba a ono je pre neho oživené Duchom, túto Božiu moc pocíti a zažije. Skutky 2:22:

„Mužovia Izraeliti, počujte tieto slová: Ježiša Nazarejského, muža, od Boha pred vami presláveného mocami a zázraky a znameniami, ktoré skrze neho činil Boh medzi vami, ako aj sami viete – toho určenou radou a predzvedením Božím vydaného ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili, ktorého Boh vzkriesil oprostiac bolestí smrti, ako aj nebolo možné, aby bol ňou držaný. Lebo Dávid hovorí vzťahom na neho [Ž 16:8-11]: Vždycky som videl pred sebou Pána, lebo mi je po pravici, aby som sa nepohnul. Preto sa rozveselilo moje srdce, a môj jazyk splesal, áno i moje telo bude stániť na nádeji, lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti ani nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie. Dal si mi poznať cesty života a naplníš ma veselosťou so svojou tvárou!“ [Sk 2:22-28]

Toľko z tohto kázania. Pán života zlomil bolesti smrti, vstal z mŕtvych na tretí deň, zvíťazil nad smrťou za nás všetkých, takže sa už nikto nemusí báť. Smrť je niečo kruté, niečo nemilosrdné a Písmo hovorí:

„ … a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili … “ [Rim 5:12] a „ … odplatou za hriech je smrť.“ [Rim 6:23]

Ale prišiel ten, pri ktorom hriech nemal právo, ale ktorý vzal na seba hriech nás všetkých, aby zomrel smrťou na našom mieste, aby zostúpil do pekla za nás. Ako som často hovoril: My sme mali zostúpiť do pekla, ale On zostúpil, aby sme my mohli byť vzatí do Božej slávy.

Milovaní, kto prijme celé vykúpenie objasnené Božím Duchom, tomu budú tiecť slzy, bude vnútorne uchvátený. A my si hovoríme: „Pane, čo ťa pohlo k tomu, aby si nás vykúpil a prešiel takouto cestou, aby si niesol tŕňovú korunu, aby si znášal posmech a opovrhnutie a potom sa nechal kruto ukrižovať?“ Všetko sa stalo kvôli tebe a mne. Boli sme predsa stratení, bez Boha a bez nádeje na tomto svete [Ef 2, 12]. Nikdy by sme nemohli prísť k Bohu, keby Boh neprišiel k nám. Nikdy by sme nemohli byť obnovení do božského stavu, keby Boh nebol zložil svoje božstvo a nevzal na seba ľudskú podobu, aby tu v tele pre nás, ktorí sme v tele, vykonal dielo vykúpenia, aby nás vykúpil z telesnej porušiteľnosti a smrteľnosti a obnovil nás do nesmrteľnosti, aby z ľudí urobil Božie deti.

Bola to draho zaplatená cena a Peter vo svojom liste píše:

„ … vediac, že nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou ako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista … “ [1Pt 1:18-19]

Bola to drahá cena, vysoká cena. Ale tí, za ktorých bola zaplatená táto cena, sú vzácni aj v Božích očiach. Viete, keď sa platí drahá cena, vec, za ktorú sa zaplatila, musí mať hodnotu, veľkú hodnotu. V Božích očiach sme boli takí cenní, že za nás bola zaplatená tá najväčšia a najdrahšia cena [1Kor 6:19-20; 7:23]. Od tej chvíle už nepatríme sami sebe, ale Tomu, ktorý nás kúpil, ktorý nás urobil svojimi.

A želám si, aby sa dnes aj tí poslední medzi nami nechali strhnúť touto Božou láskou, touto všeobjímajúcou Božou láskou, vzdali sa svojich vlastných ciest a nasledovali Božiu cestu, ktorá vedie k životu [Mt 7, 14].

Teraz dve miesta zo Starého zákona, jedno z Hozeáša 13, verš 14. Tu stojí napísané o Pánovi:

„Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti.“ [Hoz 13:14]

Aké úžasné Slovo: „Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti.“ Pretože všetci ľudia zhrešili, smrť ich všetkých pohltila, stiahla ich so sebou. Mnohí z nich však vkladali nádej do prichádzajúceho Mesiáša. A oni usnuli v nádeji, že príde a vykúpi ich. Nádej ich nesklamala [Rim 5:5]. Oni nečakali nadarmo. Keď prišla hodina a Pán zomrel na Golgote, priniesol spásu, zostúpil na najnižšie miesta a tam vydal svedectvo tým, ktorí neverili [1Pt 3:18-20].

A potom prešiel do raja, kde boli Abrahám, Izák a Jákob, všetci tí, ktorí vložili svoju nádej do Spasiteľa, ako sme počuli včera v kázni brata Branhama. Jób a všetci títo Boží muži čakali, lebo v nich prebývala živá nádej v živého Boha. A predsa ich pohltila smrť. Teraz však prišiel Ten, ktorý pohltil smrť. Teraz prišiel Ten, ktorý síce vzal na seba osteň smrti, ale potom rozdrvil hlavu hada [1M 3, 15] a zostúpil, aby vyviedol všetkých, ktorí boli väznení, a väzenie zajal [Ef 4, 8].

Uvádza sa v ňom:

„Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti. Ale nie! Kde sú, ó, smrť, tvoje mory? Kde, peklo, tvoja nákaza? Ľútosť bude skrytá pred mojimi očima!“ [Hoz 13:14]

Čo to bolo? Boh sa nemohol zľutovať nad smrťou, peklom a diablami. Boh sa nad tebou a nado mnou zľutoval, a preto vzal moc smrti, premohol peklo a zvíťazil nad diablom, aby nám priniesol vykúpenie a oslobodenie.

Prorok Izaiáš, 25. kapitola, 8. verš hovorí:

„ … pohltí smrť na večnosť, a Pán Hospodin zotrie slzu s každej tvári a odstráni potupu svojho ľudu s celej zeme, lebo Hospodin hovoril [zasľúbil].“ [Iz 25:8]

Amen! On to zasľúbil, on to vyslovil. A preto sa to stalo. Prečítajme si ďalšie miesta v Novom zákone. V 20. kapitole Jánovho evanjelia je vzkriesenie opísané veľmi osobitým a živým spôsobom. Ale ja čítam od 19. verša z 20. kapitoly Jánovho evanjelia, 19. a 20. verš:

„A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci shromaždení, boli zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do prostriedku a povedal im: Pokoj vám! A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“

Haleluja! „A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Ženy cestou k hrobu povedali: „Kto nám odvalí kameň?“ Keď sa tam dostali, bol už odvalený. V hrobe ani v hrobke už nikto nebol, Pán vstal z mŕtvych. [Mk 16:1-4] „Prečo hľadáte živých medzi mŕtvymi?“ [Lk 24, 5-6] On zomrel, bol pochovaný, zostúpil do pekla, všetko premohol, nad všetkým zvíťazil a na tretí deň vstal z mŕtvych.

A Jánovi na ostrove Patmos povedal … možno chcete, aby som to prečítal, aby sme poznali presné znenie. V Zjavení Jána sa v 1. kapitole v 17. verši píše:

„A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný [Iz 44:6; 48:12] a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.“ [Zj 1:18]

Kiež by ten istý Pán dnes položil svoju pravicu na každého z nás a zvolal na nás tieto slová rovnako naliehavo, ako ich vtedy zvolal na Jána. „Neboj sa!“ Viete, že strach je spojený s nevierou a pochybnosťami. Medzi Božím ľudom je mnoho strachu. Nech nás Boh zbaví strachu a dá nám bázeň, bázeň pred ním a Jeho svätým Slovom!

„Bázne [strachu] nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa bázeň [strach] … “ [1J 4:18]

Na Golgote bola zjavená dokonalá Božia láska. A ak sme boli vykúpení, tak by mala byť táto láska zjavená aj v nás.

Keďže sme už pri Zjavení Jána, prečítam z prvej kapitoly ešte niekoľko veršov, konkrétne od verša 5, Zjavenie Jána, verš 5 a 6:

„ … a od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a Knieža kráľov zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi – jemu sláva a sila na veky vekov. Ameň.“ [Zj 1:5-6]

„Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou … “ a nielenže nás vykúpil, ale učinil nás kráľmi a kňazmi.

Peter píše:

„Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud … “ [1Pt 2:9]

„ … sväté kňazstvo, obetovať duchovné obeti … “ [1Pt 2:5]

A aj to už stojí napísané, aby sme Bohu prinášali obete svojich rtov na chválu jeho mena. Mali by sme Bohu zo srdca ďakovať za všetko, čo urobil skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Čítajme ďalej. Pokračujeme textom z listu Filipanom, 2. kapitolou listu Filipanom. Chcem cielene čítať tieto vzácne miesta, ktoré nám pred oči stavajú Golgotu a to, čo sa skrze ňu stalo. Filipanom 2. kapitola od 7. verša:

„ … ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža. Preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.“ [Flp 2:7-11]

Aké nádherné Slovo! Aj to, čo je napísané tu, sa jedného dňa stane skutočnosťou.

Nastane hodina, keď každý jazyk vyzná, že Ježiš Kristus je Pán, a to všetci, ktorí sú na nebi, na zemi i pod zemou. My to vyznávame už dnes. Ako sme počuli vo včerajšom kázaní, každé Slovo je dané, aby sa naplnilo s mocou a silou v určenom čase. A tak to bude, keď príde dokonanie a všetko mu bude podriadené, vtedy každý jazyk vyzná a každé koleno sa skloní. Aký to bude deň! Môžeme sa spoľahnúť, že žiaden ateista, žiadny komunista, nikto nebude schopný uniknúť tomu dňu a tej hodine. Všetci, všetci vyznajú, že Ježiš Kristus je Pán! Haleluja! Nikto neunikne. Keď je napísané „každý jazyk“, znamená to každý jazyk. A keď je napísané „každé koleno“, znamená to každé koleno. Dnes všetci chodia povýšene, nikto nepokľakne, nikto sa nepokloní, ale prichádza hodina, keď sa všetci poklonia a vyznajú: „Tento, ktorého sme odmietli, je naozaj Pán a jeho meno je povýšené nad všetky ostatné mená.“ A aj to budú musieť vyznať.

Čítajme z listu Kološanom, tiež nádherné Slovo, Kološanom 2. kapitola, tu čítame od 13. verša:

„I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy … “ [Kol 2:13-14]

Chvála nášmu Bohu. Aj vás, ktorí ste boli vzdialení [Ef 2:13], v previneniach a podobne, Boh oživil spolu s ním. Hovorili sme o oživujúcej Božej moci a videli sme to: Táto Božia moc sa prejavila v Ježišovi, hlave Cirkvi. Ale nielen v Ňom, ale aj v nás všetkých, ktorých vykúpil a vyplatil, ktorým odpustil – spolu s Ním sme boli ukrižovaní, zomreli sme, boli sme pochovaní a spolu s Ním sme boli oživení! Dostali sme nový život, božský život [Ef 2:5], boli sme obnovení a znovuzrodení. To je božská skutočnosť. Ale len keď uveríme tomu, čo tu Písmo hovorí, môže sa to v nás zjaviť a stať sa skutočnosťou. Ak ho len počujeme, zostáva len počúvaním. Ak veríme tomu, čo počujeme, potom sa to stáva skutočnosťou v našom živote. Počujte to ešte raz:

„I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy … “ [Kol 2:13-14]

Nie len niektoré previnenia, ale „všetky“! V prorokovi Izaiášovi stojí:

„Keby boli vaše hriechy ako šarlát, budú biele ako sneh … “! [Iz 1:18]

Vyšli sme von z neviery, prijali sme vieru a vieme: je dokonané. On nám odpustil a daroval zmierenie. Čítajme ďalej, z listu Židom, 2. kapitola, 14. verš. Ó, prosím vás, spojte každé Božie Slovo s vierou vo svojom srdci. Nenechajte Slovo len zaznieť, nechajte ho preniknúť do vás. Verte tomu, premýšľajte nad ním, prežite to! O to tu ide. Židom 2. kapitola, 14. verš:

„Tedy keď deti staly sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve. Lebo, tak sa nazdám, nezaujíma sa anjelov, ale sa zaujíma semena Abrahámovho, pre čo bol podlžný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby smieril hriechy ľudu. Lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže spomáhať pokúšaným.“ [Žd 2:14-18]

Aká milosť, aké privilégium! Kým bol Pán v duchovnom tele, nemohol súcitiť s nami, ktorí sme v ľudskom tele. On mohol skutočne súdiť a povedať: „Toto nie je správne, toto je hriech a toto je zlé.“ Ale nedokázal nás chápať, nedokázal s nami súcitiť. Ale potom prišiel do ľudského tela a stal sa podobným nám. Ó, chvála Bohu! On nás nevykúpil z neba, ale prišiel na túto zem, stal sa podobným nám, aby sme sa my, vykúpení, mohli stať podobnými Jemu. A preto Ján píše:

„ …  ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní … “ [1J 3:2]

Haleluja! Chvála a sláva živému Bohu! Stal sa ako my, stal sa človekom, bol tu na zemi a teraz nám rozumie.

Dnes mám pre vás radostnú zvesť. Keďže sa On sám stal človekom a bol vo všetkom pokúšaný ako my, má s každým z nás hlboký súcit. Už nás nemôže odsúdiť, nemôže nás zatratiť, môže sa za nás len prihovárať. A krv za nás hovorí, kým sa neobjavíme dokonalí pred trónom Božej milosti, bez škvrny a vrásky! To je evanjelium! Haleluja! Chvála Bohu, to je radostná zvesť. Veríte tomu? Môžete to všetci prijať? Môžete prežiť všetko, čo nám Boh postavil pre oči? Áno, kvôli tomu sme sa zišli, aby sme to nielen počuli, ale aj  prežili.

Ešte jedno Slovo o vzkriesení a dôsledkoch, ktoré sme z neho získali. 1 Petra, kapitola 1, verš 3:

„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych … “ [1Pt 1:3]

Počuli sme to všetci dobre? „ … znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych … “

Keby bol Pán len zomrel, keby nebol vstal z mŕtvych, čo by sme dnes mohli povedať? Museli by sme mlčať, nemali by sme žiadnu zvesť od Boha. Nevedeli by sme, o čo ide. Vzkriesenie bolo zavŕšením Božieho diela vykúpenia pre nás. A my veríme, že náš Pán podľa Písma zomrel, bol pochovaný a podľa Písma vstal z mŕtvych na tretí deň [1Kor 15:3-4].

Aj vtedy, keď Pán chodil po zemi, prišiel k Lazarovmu hrobu a povedal: „Tvoj brat vstane.“ [Jn 11:23-24] Marta povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň.“ Potom to prišlo na nášho Pána a On povedal: „Ja som vzkriesenie a život.“ On chcel povedať: „Ak som tu ja ako vzkriesenie, potom Lazár nemusí čakať do posledného dňa. Ja ako vzkriesenie a život som tu.“ A zavolal: „Lazare, poď von!“ A vyšiel von. Aké krásne je, že náš Pán mal nielen slová, ale slová a skutky boli vždy v súlade. On bol a je vzkriesenie a život. Povedal: „Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.“ [v. 24]

Smrť je stále medzi ľuďmi. Pre veriacich však smrť nie je ničím krutým, ale prostriedkom, ktorý nás prenáša z času do večnosti. Meníme len svoj príbytok. Pre neveriacich je však smrť niečo kruté.

Môžeme spolu s Pavlom zvolať: „Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo?“ [1Kor 15:55] Veríme, že Boh nám dal víťazstvo skrze Ježiša Krista, nášho Pána. [1Kor 15:57] Nikto z vás, ktorí veríte, sa už nemusí báť smrti. A kto sa stále bojí smrti, ešte nezomrel s Kristom. Kto zomrel s Kristom a prijal nový život, nad tým už smrť nemá žiadnu moc. Osteň smrti bol vytiahnutý a my sa už nemáme čoho báť. Aké nádherné slová!

Ďalej čítam v 1. Petrovom liste, verš 4:

„ … cieľom dedičstva, neporušiteľného, nepoškvrniteľného a neuvädnuteľného, ochráneného v nebesiach pre vás, ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase … “ [1Pt 1:4-5]

Chvála nášmu Bohu. Zdôraznili sme, že Boh určil čas na všetko. Tu sa hovorí o tom, že sme sa znovu narodili k živej nádeji, k neporušiteľnému a nepominuteľnému dedičstvu, ktoré je pre nás uchovávané v nebi, že sme boli určení ku spáse, a ako sa tu hovorí v poslednej vete posledného verša: „ … cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase … “ Veríme, že žijeme v poslednom čase, a veríme, že návrat Ježiša Krista je veľmi blízko. Veríme, že Pán povoláva Cirkev z každého jazyka, ľudu a národa. A potom, na konci času milosti, sa stane, že Pán príde – s Božou trúbou, s hlasom archanjela, a vtedy najprv vstanú mŕtvi v Kristovi a my, ktorí sme živí a ešte sme tu, budeme premenení a vzatí spolu s nimi [1Ts 4:16-17].

Boh si vynúti aj toto, pretože je to napísané v Jeho Slove! Stane sa to, pretože to Boh určil a je to napísané v Jeho Slove.

Teraz musíme veľmi stručne hovoriť o krste a prečítame si o ňom niekoľko viet z Písma. V 16. kapitole Markovho evanjelia je uvedený príkaz krstiť a misijný príkaz. Tu čítam od 14. verša, Marek 16 od 14. verša:

„Naposledy sa ukázal tým jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych.“ [Mk 16:14]

Pristavme sa na chvíľu pri tomto verši. Existujú ľudia, ktorí zažili Ježiša ako Zmŕtvychvstalého. A vydávajú o tom svedectvo ostatným. Drahé duše, verte týmto ľuďom. Aj dnes sú na zemi ľudia, ktorí zažili Boha! Verte tomu! Na zemi existujú ľudia, ktorí zažili Boha, ktorí videli, počuli a zažili Ježiša Krista ako Zmŕtvychvstalého. Máme medzi sebou takýchto ľudí? Amen! Určite! Zažil som ho. Počul som ho. A videl som ho rôznymi spôsobmi. On vstal z mŕtvych. Nie sme falošní svedkovia. Vydávame svedectvo o pravde. Ježiš Kristus žije! To je božská pravda! Sme skutočnými Božími svedkami! Ježiš vtedy povedal: „Vy ste moji svedkovia.“ [Lk 24:48, Sk 1:8] Svedok musel niečo vidieť a vy dobre viete, že učeníci a vtedajší veriaci Pána videli. Mohli vydať svedectvo. Pavol píše v 1. liste Korinťanom 15 o tom, ako sa Pán zjavil jednotlivcom a potom dokonca viac ako 500 bratom naraz [1Kor 15:5-6]. Je tam slovo „bratia“.

„Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom.“ [Žd 2:12; Ž 22:23].

„Iďte, zvestujte mojim bratom … “, že som vstal z mŕtvych. [Mt 28:10]

Pán povedal:

„Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte … “ [Jn 14:19]

Po zmŕtvychvstaní ho už nikto z neveriacich nevidel. Ale jeho bratia ho videli! Tí, ktorí boli Bohom omilostení, mali s ním obecenstvo. V prvej kapitole Skutkov apoštolov sa píše, že 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní bol so svojimi učeníkmi a hovoril im o Božom kráľovstve [Sk 1:3]. Tomu verím! A vy? Verím tomu, verím, že svojim učeníkom hovoril o Božom kráľovstve. Ak sme dnes jeho pravými učeníkmi, potom nám dnes bude hovoriť o Božom kráľovstve! On bude v našom strede a bude pôsobiť prostredníctvom svojho Ducha! Musíme to však uchopiť vo viere a vedieť, že sa to stále deje.

Pán im vyčítal ich nevieru, pretože neverili tým, ktorí ho videli a zažili. Milovaní, opakujem: ak niekto zažil Pána a vydáva o tom svedectvo, verte mu, prijmite ho a aj vy zažijete Pána rovnakým spôsobom!

Všetci sme k viere dospeli prostredníctvom svedectva iných. Praví veriaci vydávali svedectvo o svojej skúsenosti s Bohom, a tak ľudia v každej dobe nanovo uverili, a to isté sa deje aj v našich časoch.

Teraz sa dostávame k 15. a 16. veršu v Markovi 16:

„A povedal im: »Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.«“ [Mk 16:15-16]

Veľmi vážne Slovo. Krst je jednoducho k spaseniu nevyhnutný. Človek, ktorý sa stal veriacim, sa nesmie snažiť vyhovárať na Božie Slovo alebo mu odporovať. Pod vplyvom Božieho Ducha musí naplniť celé Písmo – všetku spravodlivosť, ako to vtedy povedal náš Pán [Mt 3:15]. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ Kto neverí, nie je pokrstený, a preto nemôže byť spasený. Určite sa tu nespomína pokropenie dieťaťa tromi kvapkami posvätenej vody. Nehovorí sa tu ani o krste detí. Tu sa jasne hovorí: „Iďte po celom svete a kážte evanjelium.“ Najprv sa musí hlásať evanjelium a všetci, ktorí ho počujú a uveria v Ježiša Krista, musia prežiť spasenie. A keď prežijú spasenie, urobia krok viery a poslušnosti, aby sa dali pokrstiť. Samozrejme, od doby násilného pokresťančovania boli dedkovia, babičky i bábätká kropení vodou.

Ale to nie je biblické kresťanstvo. Verte tomu. Skúmajte Písmo. Nemusíte prijímať to, čo my tu hovoríme. Skúmajte Písmo a dostanete odpoveď! Ak pôjdete k metodistom, dostanete ich odpoveď. Ak pôjdete k baptistom …, každý môže mať určitú odpoveď. Ja však potrebujem Božiu odpoveď! A preto nejdem do žiadnej cirkvi a ani k žiadnemu učencovi! Obraciam sa k Božiemu učeniu, ktoré nachádzame v Písme.

Niekedy sú ľudia, ktorí hovoria: „Áno, budem spasený.“ Drahé srdce, dovoľ mi, aby som ti dnes naliehavo povedal, a to v mene Pána: prosím, nesnaž sa získať spásu vlastným spôsobom, pretože taká spása neexistuje. Sklamanie na konci bude príliš veľké a večnosť je príliš dlhá na to, aby sme prešli do večnosti oklamaní. Vraciame sa k biblickému vzoru, a preto sa obraciam na 2. kapitolu Skutkov apoštolov. Tu Peter kázal prvé kázanie. Niekedy sa čudujem, ako sa pápeži môžu považovať za Petrových nástupcov a vôbec nekrstiť tak, ako krstil Peter. Už to je pochybné. Ak sa odvolávam na Petra, potom chcem veriť tak, ako veril on, a krstiť tak, ako krstil on, však? Samozrejme! Boh nám k tomu daruj milosť. Tu v Skutkoch apoštolov v 2. kapitole sa skutočne nachádza dlhé kázanie v deň Letníc a od 37. verša čítame o účinku tohto kázania nasledovné:

„A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh. A tiež aj inými viacerými slovami dôrazne svedčil a napomínal ich a hovoril: Zachráňte sa od tohoto pokolenia krivoľakého. A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší.“ [Sk 2, 37-41]

Pozorujeme, ako sa to začalo. Najprv kázanie, potom prijatie toho, čo bolo povedané. Viera pochádza z kázania a kázanie z Božieho Slova [Rim 10:17]. A potom prišlo rozhodnutie. Ľudia pri kázaní nerozumovali. Nechali sa Bohom uchopiť a rozhodli sa sami, nepýtali sa, čo povie najvyššia rada, čo povie cirkev alebo zbor, čo povedia príbuzní. Nie, rozhodli sa a je to tu napísané: „A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší.“

Najmä tí, ktorí tento biblický krok ešte neučinili, majú dnes príležitosť učiniť ho. Ale kto má v srdci pevné rozhodnutie zostať tým, čím je, tomu ani my nemôžeme pomôcť. Ani Boh mu nemôže pomôcť. Boh nikoho nenúti, Boh hľadá, Boh volá. Odpovedať musíte vy sami. Prísť musíš ty sám.

Ak sa ľudia nepovažujú za hodných večného života a dôverujú náboženskej inštitúcii a myslia si, že to bolo dobré pre pradedka a babičku, potom by to malo stačiť aj nám? Nie! Tu máme do činenia s Bohom a Božím Slovom a hlásame pravdu. A kto je z pravdy, nech počúva Božie Slovo. A toto je Božie Slovo. Nemôžeme robiť kompromisy, pretože potom kazíme Božiu vec a tá už nie je pravá a my sami sa dostávame do záhuby.

Vďaka Bohu, ktorý nám dal vo svojom Slove takú jasnosť. Niekedy je ťažké pochopiť, prečo ľudia nenachádzajú Božiu cestu. Ale môžem vám povedať aj toto. Pán vtedy veľmi karhal zákonníkov a povedal:

„Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili.“ [Lk 11:52]

Ale teraz je cesta otvorená, dvere sú otvorené, opona je roztrhnutá. Každý môže prísť, každý môže Boha zažiť! Rozhodnite sa ešte dnes pre Ježiša Krista, nášho Pána! A potom je to ten najkrajší deň pre vás a vo vašom živote. Ako spieva jeden skladateľ: „Bol to najkrajší deň, aký mi kedy Boh dal.“

Pre tých, ktorí sa ešte nerozhodli, je toto v tejto rannej hodine veľmi, veľmi dôležité zhromaždenie. Predtým ste mali výhovorku. Teraz už nie. Predtým ste to nevedeli. Teraz už to viete. A s tým súvisí aj veľká zodpovednosť. Už som to dosť často hovoril: pre mnohých by bolo lepšie, keby sa nikdy nedostali pod zvestovanie Slova. Veríme však, že vás sem priviedol Boh. Nemôžem veriť, že ľudia prichádzajú na takéto zhromaždenia, ak pre nich Boh nemá niečo pripravené.

Drahé srdce, nezlomí to tvoju hrdosť. Čo môžeš stratiť? Môžeš len získať. Postavte sa na Božiu stranu a povedzte: „Pane, tu je môj život. Dnes ťa prijímam ako svojho osobného Spasiteľa. Dnes chcem krstom uzavrieť zmluvu o dobrom svedomí s Bohom.“

Krst predsa nie je zbavenie sa telesnej špiny, ako píše Peter [1Pt 3:21], ale je to zmluva dobrého svedomia s Bohom. Dnes môžete nadobudnúť dobré svedomie. Dnes môže byť odstránené všetko, čo vás trápi a hryzie. Všetka neistota, pochybnosti, neviera, všetko môže byť dnes od vás vzaté. Dnes sa môžete stať skutočným veriacim Božím dieťaťom. Prijmite to, vezmite to. Verte, že je to pre vás, a bude to vaše.

Mnohí by sa potešili, keby tak jasne počuli Pánovo Slovo. Teraz však prišiel čas, keď budú všetky tieto biblické pravdy postavené na svietnik úplne novým spôsobom a zvestované tak, ako to bolo v čase apoštolov.

Nech teraz Boží Duch spôsobí v každom srdci jasnosť a rozhodnutie. Nech všetci, ktorí ešte neboli biblicky pokrstení, využijú dnešnú príležitosť a dajú sa biblicky pokrstiť. My len voláme: Zmierte sa s Bohom [2Kor 5:20]. Buďte zachránení od tohto zvráteného pokolenia. Prejdite zo širokej cesty na úzku. Buďte pripravení vziať na seba potupu a opovrhnutie, lebo vieme, že potom budeme korunovaní v sláve a budeme s Pánom po všetky dni. Boh nám všetkým žehnaj. Amen.

Teraz povstaneme a za chvíľu budeme aj krstiť. Najprv však spievame refrén: Taký, aký som, tak to musí byť.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem …

Skloníme hlavy, zavrieme oči, otvoríme srdcia. Milovaní, nachádzame sa tu v Božej prítomnosti. Nestojíme pred ľuďmi, ale pred živým Bohom, pred ktorého sa všetci ľudia jedného dňa postavia na súde. Dnes sme počuli evanjelium. Dnes, keď sme počuli jeho hlas, nezatvrdzujme svoje srdce, ale príďme k nemu [Žd 3:15]. Dnes! Nie zajtra! Dnes, dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. Jeho hlas je Jeho Slovo. On volal, On hovoril a vy to viete. Vo svojom srdci viete, že je to pravda. Viete, že je to biblické. Viete, že je to pravda. Prijmite to dnes a Boh bude s vami a od dnešného dňa prestane trápenie, do vášho srdca vstúpi radosť a pokoj. Od dnešného dňa môžete byť šťastní a požehnaní. Nech vás milosť nášho Boha dovedie k víťazstvu pri vašom vnútornom odpore a vnútornom boji. Teraz, kým sú všetky hlavy sklonené, všetky oči zatvorené, všetky srdcia otvorené, by som sa chcel spýtať: koľkí sú tu, ktorí chcú posvätiť svoj život Bohu a dať sa pokrstiť? Krátko zdvihnite ruku. Boh vám žehnaj, Boh vám žehnaj. Boh vám žehnaj. Boh vám žehnaj. Boh vám žehnaj. Je tu ešte niekto? Príďte priamo dopredu. Všetci, ktorí chcú byť dnes pokrstení, nech sa prihlásia. Spievajme ešte raz.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem …

Ešte raz.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem …

Drahí, zostaňte stáť, trochu sa zastavte. Milovaní, ktorí ste sa prihlásili. Vy viete, o čo tu ide. Mladý muž, koľko máš rokov? Trinásť. Boh ti žehnaj. Drahá sestra, veríš, že Pán je tvoj Spasiteľ, že ti odpustil hriechy a že si sa stala Božím dieťaťom? Z celého srdca vám žehnaj Boh. Mladý muž, aj ty veríš, že Pán je tvojím Vykupiteľom, odpustil ti hriech a prijal ťa? Amen. Brat, aj ty veríš celým svojím srdcom, celým svojím srdcom? Boh vám žehnaj. Drahý brat, ty tiež? Amen. Drahá sestra, aj ty veríš celým svojím srdcom? Boh vám žehnaj. Drahý brat, aj ty veríš celým svojím srdcom? Amen. Amen.

Drahý brat, aj ty veríš celým svojím srdcom? Amen. Drahý brat, aj ty veríš zo srdca? Amen. Drahá sestra, veríš aj ty, že Pán je tvoj Spasiteľ? Amen. Drahá sestra, aj ty veríš, že Pán je tvojím Vykupiteľom a že ti odpustil hriech, že si jeho vlastníctvom? Amen.

Všetci tomu veríte. Áno, aj ty veríš celým svojím srdcom? Áno, že ťa Pán prijal a že patríš Jemu? Amen. Amen.

Teraz sa spoločne modlime. Prosím vás všetkých, milovaní bratia a sestry, aby ste sa spolu so mnou modlili za tých, ktorí teraz pristúpia ku krstu. Začínajú novú cestu životom. Tento deň má v ich živote veľký význam.

Všemohúci Bože, ako Cirkev, ako Tvoj ľud, prichádzame pred Tvoj trón milosti. Tešíme sa s našimi bratmi a sestrami, ktorí Ti posvätili svoj život. Pane, korunuj ich aj teraz milosťou a milosrdenstvom. Nech pocítia, že si ich miloval, vykúpil a odpustil im. Nech je tento deň slávnym dňom v ich živote, Pane, daj im teraz plnú vieru a úplnú dôveru v Teba, Pane, istotu, že budeš s nimi, kým neprejdú od viery ku skutočnosti. Pane, aj my veríme, že si ich vykúpil, odpustil im, pritiahol si ich k sebe, Pane! Veríme, že si im odpustil hriechy, splatil ich viny, že si ich prijal. Sú Tvojím majetkom na večné časy. Ďakujte za nich všetkých zo srdca v Ježišovom svätom mene, amen. Amen.