1: Keď povodeň, víchor hučí,
búrlivý vietor veje;
čiernych mračien strach keď mučí,
more rozbúrené je;
zlostné vlny keď vysoko
až k duši sa zdvíhajú
a svetlo slnka ďaleko
čierne mračná skrývajú.

Refrén: Stojím vo veľkom prívale
ako bašta na skale
|: veď Skala, na ktorej stojím:|
večná je, sa nebojím.

2: Ježiš Kristus je tá Skala,
nepohne sa, kto na nej
Vždy bude stáť, večne stála,
aj kto zostane na nej.
On morskou hladinou chodí,
slnko svieti cez mraky
cestou mora Svoj ľud vodí
a bude pásť na veky.

3: Jeho láska, ach, bezodná
nekonečne veliká!
Skrze ňu smie zrieť nehodná,
nebe, duša hriešnika.
Poď, ó duša, i ty k Nemu,
On je tá večná Skala.
Svet pominie. Oddať Jemu
prečo by si sa bála?

4: Prepevný hrad je Pán Boh náš,
zbroj výborná i sila.
On nás chráni, keď proti nám
satan svoje vysiela.
Ten starý nepriateľ
zničiť by nás chcel moc a mnohá lesť
jeho hrozná zbraň je
v svete nemá rovného.

5: Ľudský nástroj je tak ľahký
od diabla k premôženiu,
však nás chráni muž udatný,
Bohom daný k spaseniu.
Kto je to nevidíš? Je to Pán Ježiš,
Boh, Pán všetkého,
krom Neho iného
neni, On tu zvíťazí.

6: Keď by bol svet plný diablov
chtiacich nás všetkých shltiť,
z nás chýbať nesmel by žiadon
museli by ustúpiť. Knieža sveta toho
hoc zúri mnoho
čo chce, nespraví, moc Božia ho zdlávi,
slovíčkom ho porazí.

7: Pred Slovom Božím ustúpi
bez akejkoľvek vďaky
Pán Boh večný ho potupí
s nami bude na veky.
Česť, hrdlo, príbytky, keď i majetky
vezmú, nech majú!
Nič tým nezískajú,
však nebo nám nechajú!