1: Kráľovské pozvanie nesiem ti duša,
na svatbu volá ťa nebeský Kráľ.
Vzácnemu volaniu neostaň hluchá,
k radostnej hostine pozvať sa daj.

Refrén: Otec zve, ponúka spasenia dar,
||: na svatbu kráľovskú pozvať sa daj. :||

2: Pre úsmev hriešnikov, pre blízkych lkanie,
pre priazeň sveta, či hany a zlosť.
Chcela bys odmietnúť pozvanie kráľa,
pošliapať lásku, sťa nádherný skvost.

3: Všetko je hotové, hostina skvelá.
Zdarma tu dostaneš svadobný šat.
Ženích už čaká a ty by si chcela,
smutná a nešťastná pri dverách stáť.

4: Kráľovské pozvanie do času zneje,
zapadne závora nebeských brán.
Poslovia utíchnu – zavrú sa dvere,
„Odíď – ťa nepoznám!“ – povie ti Pán.