1: Ku krížu prichádzam, ta srdce prinášam,
Baránku, skloň sa k biednemu.
Nič v ruke nenesiem, len s vierou k Tebe zriem,
ó, udeľ milosť hriešnemu.
Za mňa si umieral, za mňa i život dal
na Golgaty smutnej výšine.
Zhrešil som, vyznávam, novú nádeju mám,
že kto v Teba verí, nezhynie.
2: Ja som ťa nežiadal, Ty sám si ma hľadal
v sveta bahne a pustinách.
Neznal som, že blúdim, že sám sa odsúdim,
že hyniem v hriecha hlbinách.
Zastavils’ biedneho, pozdvihnuls’ kleslého
ó tak umy, prosím i hriech môj.
Od hlavy až k nohám zdravé miesto nemám
a predsa chcem večne byť už Tvoj.
3: Bárs’ Ty svätý, čistý, predsa som si istý:
predo mnou dvere nezavrieš.
Keď tak si ma ľúbil, že si seba zhubil,
v záhubu ma späť nepošleš.
Krom viery nič nemám, no Ty si pravda sám,
slovo svoje dané nezrušíš.
Volal si: „Poď!“, idem, cele srdce nesiem,
ó, Ty mi ho, Pane, očistíš.
Baránku, skloň sa k biednemu.
Nič v ruke nenesiem, len s vierou k Tebe zriem,
ó, udeľ milosť hriešnemu.
Za mňa si umieral, za mňa i život dal
na Golgaty smutnej výšine.
Zhrešil som, vyznávam, novú nádeju mám,
že kto v Teba verí, nezhynie.
2: Ja som ťa nežiadal, Ty sám si ma hľadal
v sveta bahne a pustinách.
Neznal som, že blúdim, že sám sa odsúdim,
že hyniem v hriecha hlbinách.
Zastavils’ biedneho, pozdvihnuls’ kleslého
ó tak umy, prosím i hriech môj.
Od hlavy až k nohám zdravé miesto nemám
a predsa chcem večne byť už Tvoj.
3: Bárs’ Ty svätý, čistý, predsa som si istý:
predo mnou dvere nezavrieš.
Keď tak si ma ľúbil, že si seba zhubil,
v záhubu ma späť nepošleš.
Krom viery nič nemám, no Ty si pravda sám,
slovo svoje dané nezrušíš.
Volal si: „Poď!“, idem, cele srdce nesiem,
ó, Ty mi ho, Pane, očistíš.