1: Raz sen sa mi podivný sníval, že nebeskej trúby hlas znie.
Že k Sudcovi živých i mŕtvych sú národy zhromaždené.
Hľa, ovečky anjeli vedú ku pravici Baránkovej,
a naľavo stavajú všetky, čo blúdili po ceste zlej.
Refrén: Len zúfalstvo, slzy a hrôza sú bezbožným odložené,
čas milosti skončil sa náhle, už sú dvere zatvorené.
2: Tam postáva bohatý človek, hľa, peniaze stratili lesk.
A šikovný, obratný kupec nič nestihol so sebou niesť.
Aj slávni a múdri tu stoja, česť, slávu im skýtaval svet,
však anjeli hľadajú márne, ich mien v knihe života niet.
3: Hľa, spolu s ním prichádza práve, len na seba spoliehal vždy.
Aj tí, ktorí Ježiša jali, tak bývali spravodliví.
Kto deň čo deň odkladal, váhal, nie, dnes nie je príhodný čas,
už nemôže k Bohu sa vrátiť, už záhuby skosil ho mráz.
Že k Sudcovi živých i mŕtvych sú národy zhromaždené.
Hľa, ovečky anjeli vedú ku pravici Baránkovej,
a naľavo stavajú všetky, čo blúdili po ceste zlej.
Refrén: Len zúfalstvo, slzy a hrôza sú bezbožným odložené,
čas milosti skončil sa náhle, už sú dvere zatvorené.
2: Tam postáva bohatý človek, hľa, peniaze stratili lesk.
A šikovný, obratný kupec nič nestihol so sebou niesť.
Aj slávni a múdri tu stoja, česť, slávu im skýtaval svet,
však anjeli hľadajú márne, ich mien v knihe života niet.
3: Hľa, spolu s ním prichádza práve, len na seba spoliehal vždy.
Aj tí, ktorí Ježiša jali, tak bývali spravodliví.
Kto deň čo deň odkladal, váhal, nie, dnes nie je príhodný čas,
už nemôže k Bohu sa vrátiť, už záhuby skosil ho mráz.