Prepis kázania 4.6. 10:00 - Krefeld
/ Ewald Frank
nyelv : Szlovák
Nedeľa 4. 6. 2017, 10:00, Krefeld, Nemecko
„A v tom, keď som ja započal hovoriť, zostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku, a rozpamätal som sa na Slovo Pánovo, ako hovoril: «Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.» Ak im tedy dal Boh ten istý dar ako nám, uverivším na Pána Ježiša Krista, ktože som bol ja, aby som bol mohol zabrániť Bohu? A keď to počuli, umĺkli a oslavovali Boha a hovorili: «Teda aj pohanom dal Boh pokánie na život.»“ [Sk 11:15]
„Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v Neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“ [Jn 7:38-39]
Je jednoducho mocné, ako Boh viedol našich bratov v modlitbe. Aj tá myšlienka – keď sa stavala babylonská veža a prišlo pomätenie jazykov. Na Letnice však každý každému rozumel, skončilo zmätenie jazykov a v Cirkvi živého Boha rozumieme skrze Svätého Ducha tomu, čo sa hovorí.
My budeme Pánu ďakovať v rôznych jazykoch a napriek tomu budú všetci všetkému rozumieť. Aká milosť, že sa môžeme schádzať, aby sme počuli Pánovo Slovo a prežili našu prípravu na ten slávny deň. Nech Boh požehná našich bratov, ktorí teraz prekladajú. Najmä brata Gentona, ktorý každý prvý víkend prichádza, aby prekladal do taliančiny, rovnako všetkých ostatných bratov, ktorých Pán k tomu môže použiť. Myslite na to, že odtiaľto sa Slovo Božie podáva ďalej do celého sveta v 15 rôznych jazykoch. Je to dar živého Boha. Ešte rýchlo pár pozdravov.
[pozdravy]
Vďaka Pánu, že môžeme byť skutočne spojení so všetkými, ktorí v tomto čase počujú Pánovo Slovo, veria mu a majú biblické prežitia, činia pokánie a posvätia svoj život Pánu, prežijú skutočné obrátenie k Pánu, skutočné obnovenie najvnútornejšieho človeka, pravé znovuzrodenie, lebo len to, čo sa narodilo z Boha, premáha svet [1Jn 5:4-5]. Boh to tak viedol – tak, ako bolo dané zasľúbenie Márii, zatienil ju Svätý Duch a zasľúbenie sa stalo realitou, presne tak je to dnes s nami. My počujeme zasľúbenie pre tento čas, veríme mu a môžeme povedať: „Veď ja neviem o nijakom mužovi ani človeku“. My nezastupujeme žiadneho človeka. Aj Mária mohla povedať, že nevie o nijakom mužovi [Lk 1:27 a 34]. Ani ja neviem o nijakom mužovi. Ja viem len o Ježišovi Kristovi, mojom Pánovi a Spasiteľovi. Všetci Boží muži boli poslaní od Všemohúceho a zvestovali Slovo. My však nekážeme Pavla, Petra, ani brata Branhama, my kážeme Ježiša Krista a to, čo Boh týmto mužom z milosti zjavil.
Aj nasledujúca myšlienka, ktorú musím vyjadriť, si zaslúži našu pozornosť: Matúša 17:11 čítame, že Boh zasľúbenie zo Starého zákona v Novom zákone ešte raz zdôraznil: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko.“ Môj Bože, môže to byť povedané ešte jasnejšie!? Všetko v Cirkvi priviesť späť do správneho stavu skrze poučenie a zvestovanie! Povedzte mi, bol medzi tými veľkými evanjelistami, ktorí v cirkvi učili, čo i len jeden človek, ktorý by ženám povedal, čo im Boh chcel povedať? Kto si to pokazil s ľuďmi, no nie s Bohom? Kto? Či snáď tí veľkí evanjelisti? Oni vôbec nezaviedli pozornosť na Božie Slovo ani na poučenie. Nie. Všetci mali vlastné programy a všetci zvestovali to vlastné a stavali vlastné kráľovstvo. Kto povedal Cirkvi, že žena nemá nosiť mužský odev a muž nemá nosiť ženský odev? Kto to zvestoval? Kde bol ustanovený Boží poriadok? Len v Cirkvi živého Boha! Ak je napísané, že on všetko uvedie do správneho stavu, tak bol skutočne len jeden, ktorý mal Slovo Božie a poučenie, a musel to priniesť. Či bol niekto iný, kto povedal: „Neprichádzajte k bohoslužbe zmaľované a vo výstrednom oblečení, ale triezvo!“ Dokonca použil príklad s Jezábeľ, ktorá sa maľovala, aby bola pekná. Brat Branham si to pokazil u všetkých, ale nie s Cirkvou živého Boha! Všetky sestry čítali 1. Kor. 7, 1. Kor. 11 a všetci bratia čítali to, čo je adresované im [1Kor 7 a 11, 1Tes 4 a iné].
Bratia a sestry, ak to tak zdôrazňujeme, tak len preto, aby Boh v Cirkvi na konci času milosti nastolil pôvodný Boží poriadok, aby priviedol všetko do správneho stavu a všetci – mladí či starí, veľkí či malí, muži či ženy – zaujali svoj postoj pred Bohom. Všetci ostatní sa budú vzpierať a hovoriť: „Ty mi nemáš čo vravieť!“ Ak to však Boh chce a musí povedať skrze Svoje Slovo, tak to vďačne z Božej ruky prijímame. Verím, že všetci bratia a všetky sestry si vážia, že nás Boh nenechá bežať tak, ako sme boli, ale že môžeme byť skrze poučenie zavedení do Božej rady – nielen z prorockého hľadiska, ale aj z učiteľského.
Ak sa pozrieme na dnešný čas, koľkokrát brat Branham spomenul Lukáša 17:30? „Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.“ A kto číta verše predtým, vidí, že v tom čase to bude ako v čase Sodomy a Gomory? A pozrite sa na dnešný čas: Aké sú hlavné heslá v kresťanských masových médiách a publikáciách? Napríklad v kresťanskom časopise Idea Spektrum: „Manželstvo pre všetkých“. Nuž ako „manželstvo pre všetkých“? Boh predsa povedal: „Ploďte sa a množte sa…“ [1M 1:28] Môže snáď žena byť plodná a rozmnožiť sa so ženou? Môže byť muž plodný a rozmnožiť sa s mužom? Ale oni hovoria: „Manželstvo pre všetkých!“ Nech si všetci robia, čo chcú, my máme rešpektovať Boží poriadok. Nesúdime nikoho, rozsudok prenechávame Bohu, no zároveň hovoríme, že v Cirkvi musí byť nastolený Boží poriadok a že všetci, ktorí chcú pred Bohom obstáť, sa musia začleniť do Božieho poriadku. Aj to patrí ku zvestovaniu.
Včera sme krátko spomenuli, že Boh vyviedol izraelský ľud z vyše 150 národov a čítali sme k tomu Slovo z Izaiáša 66:8:
„Či sa azda zrodí zem za jeden deň? Či sa narodí národ na jeden raz?“
Áno, prišiel 14. 5. 1948, keď sa naplnilo, na čo Izrael čakal dvetisíc rokov. Práve tak smieme povedať, že paralelne s Izraelom zároveň nastáva v Cirkvi to, čo Boh zasľúbil nám.
Už sme čítali v Skutkoch apoštolov 11 a ja neviem, bratia a sestry, čo pre vás Slovo znamená. Pre mňa Slovo znamená úplne všetko. Keď tu bolo povedané vo veršoch 15-16:
„A v tom, keď som ja započal hovoriť, zostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku.“
To sa musí stať aj v našom čase! A stane sa to! Aký bol začiatok, taký bude koniec! A my nehovoríme len to, že prvé a posledné kázanie musia súhlasiť – aj prvé a posledné prežitia musia z milosti súhlasiť. Presne tak, ako to bolo vtedy, apoštolovia zdôvodnili vieru a krst Duchom medzi pohanmi, totiž že Boh im dal Svätého Ducha rovnako, ako tým 120 vo vrchnej sieni.
Už v Skutkoch 10:43 stojí napísané, čo má byť a aj bolo zvestované:
„Jemu vydávajú svedectvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze Jeho meno každý, kto verí v Neho.“
To bolo jadro zvestovania: „že odpustenie hriechov dostane skrze Jeho meno každý, kto verí v Neho.“ Či náš Pán nepovedal: „Ak neveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch“? Viera prichádza z kázania a kázanie z Božieho Slova!
Ako sme tu čítali, o našom Pánovi a Spasiteľovi vydávajú svedectvo všetci proroci – že každý, kto Mu skutočne zo srdca verí, dostane skrze Jeho Meno odpustenie hriechov.
Bratia a sestry, prejdime si niektoré biblické miesta, ktoré sa týkajú dnešného letničného dňa. Poďme priamo k prorokovi Joelovi, kde máme zasľúbenie, na ktoré sa Peter odvolával v letničný deň. Tu u Joela 2:23 čítame:
„A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.“
To je uvedenie do zasľúbenia, ktoré Boh vyslovil skrze proroka Joela. Vo verši 24 je napísané:
„Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.“
Teraz príde ten zvláštny verš 25:
„A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.“
To bolo to prvé kázanie brata Branhama, ktoré som počul v roku 1955. Joel 2:25 – to bol hlavný text, ktorý čítal a o ktorom hovoril – že Boh nám nahradí všetky roky, v ktorých ničiteľ napáchal len škodu, až viac nič nezostalo a všetko zavedie do správneho stavu. Vidíme, že toto zasľúbenie skutočne súvisí s vyliatím Svätého Ducha, lebo Boh nedaruje len zasľúbenie, On dáva aj naplnenie. Smieme zo srdca počítať s tým, že všetko, čo Boh zasľúbil, sa stane. Musí sa to stať, lebo Boh to tak chcel a zasľúbil. Vo verši 26 to pokračuje:
„A tak budete jesť a nasýtite sa…“
„…a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a Môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.“
Bol snáď stôl Pánov niekedy predtým tak bohato prestretý? Či snáď Boh nedával, ako náš brat predtým povedal, čerstvú mannu? A či Boh snáď nezjavil čerstvé Slovo z trónu? Či snáď nemôžeme aj my povedať: „Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu Toho, ktorý ma poslal…“? [Jn 4:34] Boh poslal poslednú zvesť, aby sme boli oboznámení s Božou vôľou pre tento čas, a z milosti prežijeme plné znovunapravenie.
Po tom, čo je tu napísané, že Boh daruje znovunapravenie všetkého, čo bolo stratené, prichádza zasľúbenie v kapitole 3, v iných Bibliách je to kapitola 2. Tu stojí:
„A potom…“
Potom, čo Boh naplnil zasľúbenie, že všetko bude napravené a že na konci času milosti v poslednej epoche vynahradí všetky stratené roky a privedie do pôvodného stavu, potom stojí v kapitole 2:28:
„A potom sa stane, že vylejem Svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať…“
Všetci poznáme Sväté Písmo. Patrí to teda dohromady. Tak, ako pri prvom Kristovom príchode, keď sa naplnili zasľúbenia, ktoré boli pre tento časový úsek dané v Starom zákone, až po Jána Krstiteľa, lebo on bol zasľúbený prorok pre ten čas a mohol povedať: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu!“ [Jn 1:23]. Muž poslaný od Boha, aby Božie deti, áno, otcov priviedol späť k deťom, totiž aby naklonil srdcia starozákonných veriacich k novozákonným deťom, a tak sa to aj stalo.
Teraz mi dovoľte poznámku: Veľmi ma zamestnáva jeden článok o bratovi Branhamovi na tému „Viac než človek“. Bolo však povedané len toľko, že Ján Krstiteľ bol viac než prorok! [Mt 11:9] Prečo? Všetci proroci príchod Pánov predpovedali, ale Ján ho mohol predstaviť. On mohol povedať: „Toto je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ [Jn 1:29] Preto bola jeho služba niečo viac než predpoveď. On mohol povedať: „Tu sa naplnilo to, čo Boh skrze všetkých prorokov zasľúbil a predpovedal. Tu pred nami sa to naplnilo.“ Preto je predsa napísané, že zákon a proroci sú až do Jána a od toho času sa zvestuje Božie kráľovstvo [Lk 16:16]. On však nebol viac než človek. Jeho služba bola väčšia než služba ostatných prorokov, ktorí to len predpovedali.
Hovorím ešte raz, čo mohol Ján Krstiteľ povedať v Jánovi 1. Dovoľte mi čítať, čo mohol tento Boží muž vtedy povedať s ohľadom na poslanie, ktoré mu bolo zverené priamo Pánom. Ján 1:31:
„A ja som ho neznal, ale aby bol zjavený Izraelovi, preto som ja prišiel krstiac vodou. A Ján svedčil a hovoril: Videl som Ducha, zostupujúceho z neba ako čo by holubicu, a zostal na Ňom. A ja som ho neznal, ale Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, Ten mi povedal…“
Amen! Amen!
„Ten mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha, a že zostáva na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Svätým Duchom.“
Potom mohol o tom Ján hovoriť – vo verši 34:
„A ja som videl a svedčil, že to je ten Syn Boží.“
Božie poslanie. Priame poverenie. Jednotlivé veci v jeho službe:
„Na koho uvidíš zostupovať Ducha, a že zostáva na Ňom, to je On.“
On mohol svedčiť: „Teraz som Ho sám videl.“ Boží muži prijali poverenie, vykonávali ho, prežili naplnenie a mohli dosvedčiť, že to, čo Boh zasľúbil, skutočne nastalo. Všetci títo Boží muži mohli Boží ľud spojiť s Bohom Pánom. A to je volanie môjho srdca, žeby všetci, ktorí sú z Boha, boli spojení s Bohom. Aby sme nielen hovorili, že prorok to povedal, ale aby sme sa mohli vrátiť späť k Božiemu Slovu a zaujali v ňom náš postoj.
Všeličo ešte treba povedať a chcel by som, aby všetci, ktorí teraz počujú Božiu zvesť, boli pri tom, keď sa Ženích vráti, aby sme vošli ako pripravená Nevesta na svadobnú hostinu. Preto musíme rôzne veci zdôrazniť. Nestačí byť spojený s prorokom a hovoriť si: „Prorok povedal…“ a „Prorok povedal…“ Nie. Musíme byť spojení s Bohom, aby sme to, čo prorok povedal, správne porozumeli!
Prečítam vám jeden citát z listu zo 7. 11. 1991 od brata, ktorý verí v učenie o hromoch. Prosil som ho o rozhovor a on mi napísal: „Najprv musíš písomne prehlásiť, že ako jediný podklad nášho rozhovoru bude hovorené Slovo od Williama Branhama.“ Áno. Tento rozhovor sa nikdy neuskutočnil. Ja som muž Slova, inak to nejde. Pán mi mocným hlasom prikázal ísť od mesta k mestu a zvestovať Slovo. Len si to raz predstavte! Niekto chce rozhovor, ale len na základe citátov proroka! Biblia môže byť zavretá. Kam sme sa to dostali?! Včera večer sme zdôraznili, že ľudia sú vedení pomimo toho, čo Boh teraz koná. So zasľúbeniami, ktoré si sami vyrobili, pričom sa odvolávajú na proroka.
To som tiež včera krátko povedal a pri tom sa pevne podržte. Už viac neučiním to, čo teraz činím: Tu, v tom, čo bolo predložené 30. 4. v „hlavnom stane“ v Jeffersonville, stojí, že „Všetci na celom svete musia byť spojení už len s hlasom Božím.“ Predstavte si, čo ďalšie bolo v tejto súvislosti vyslovené. Nič horšie to nemohlo byť: „Keď šiel Saul k žene z Endoru, ona zavolala Samuela. On bol Boží prorok. A nič sa nezmenilo, napriek tomu, že Samuel už prešiel na druhú stranu, bol stále Boží prorok. A brat Branham sa vráti späť a mŕtvi v Kristu sa vrátia s ním. On bude stále posol siedmeho časového obdobia Cirkvi.“ A potom prišiel potlesk, ktorý nemal konca. Zmätok, krik a amen a amen. Mám to zasa roztrhnúť? Trhá nám to srdce.
Uvažujte nad tým: Čo bolo so Saulom? Saul bol neposlušný a v 1. Kráľov 5 sa píše, čo Boh Pán povedal skrze Samuela: „Neposlušnosť je ako hriech čarodejníctva.“
Oni tu tvrdia, že tak, ako čarodejnica z Endoru zavolala späť Samuela, bude zavolaný späť brat Branham. Nič horšie nemohlo byť vyslovené! Raz to musím povedať, aby sa všetkým ľuďom otvorili oči! Toto nie je čas, aby sme robili kompromisy! Toto je čas, aby sme vzdali česť Bohu a ľudu Božiemu povedali, že všetky Božie zasľúbenia sú áno a amen [2Kor 1:20]. Všetko, čo patrilo k službe brata Branhama, bolo vykonané, on sa nepotrebuje vracať. Pán sa vráti so všetkými svätými! Tak je to napísané, a tak tomu veríme.
Čo má znamenať ten krik o „treťom ťahu“ a o ďalších veciach? Ľudia sú vedení pomimo s nádejou, že niečo príde. Jeden veľmi hlasno tvrdí, že sedem hromov bude sedem mužov, z každého kontinentu jeden a zvyšok z USA, a budú tak hlasno kázať, že si ľudia budú musieť zapchávať uši. Keď počujeme a čítame všetky tieto veci, čo to má všetko znamenať? Ľudia sú vedení pomimo Boha a pomimo Slova a potom znie potlesk za potleskom a amen a amen. Amen môžeme povedať len na Božie Slovo! Len všetky Božie zasľúbenia sú áno a amen [2Kor 1:20].
A ako sme čítali, skrze službu brata Branhama malo byť predsa všetko zavedené do správneho pôvodného stavu. Ako často sme to tu povedali? Služba Eliáša predsa spočívala v tom, vybudovať Pánov oltár a zvolať dohromady ľud, ktorý šiel rôznymi smermi. Potom zaznela otázka: „Ako dlho chcete kuľhať na obe strany? Ak je Pán Bohom, tak Ho nasledujte!“ [1Kráľ 18:21] To bola Božia zvesť, ktorá vyžadovala rozhodnutie! Nie potom zasa bežať rôznymi smermi! Nie chodiť hore do Betelu alebo do pohoria Efraim, ale vrátiť sa späť do Jeruzalema, tam, odkiaľ vyšlo Slovo! Potom Boh odpovedal a tam je ešte stále napísané, že Pán obrátil ich srdcia a že sa vrátili späť k pravej viere.
To isté sa predsa deje teraz – nie fantázie a myšlienky o predstavách ľudí, ale to, čo Boh zasľúbil – všetko priviesť do správneho stavu. Áno. Už som to spomenul, že kázanie z augusta 1955 ma jednoducho veľmi oslovilo, že na to celý život nezabudnem. Prvé kázanie: Všetky stratené roky vám vynahradím, stratené vrátim späť a všetko vrátim do pôvodného správneho stavu.
Koľko biblických miest by sme mohli čítať? Najmä u proroka Izaiáša v kapitole 44:3 s ohľadom na vyliatie Svätého Ducha. Tu stojí napísané:
„…lebo vylejem vody na žíznivé a potoky na sušinu; vylejem Svojho Ducha na tvoje semä a Svoje požehnanie na tvojich potomkov.“
Tak sa to stalo! Čítajme to ešte raz:
„…lebo vylejem vody na žíznivé a potoky na sušinu; vylejem Svojho Ducha na tvoje semä a Svoje požehnanie na tvojich potomkov.“
Patrí to dohromady – vyliatie Ducha je uskutočnenie požehnania, ktoré nám Boh z milosti daroval! Uskutočnenie sa deje skrze Božieho Ducha v krvou vykúpenom zástupe!
Ako tečú vody na suchú zem, tak vylejem Môjho Ducha na tvoje semeno. Čítajme k tomu Žalm 22, ktorý opisuje nášho Pána cestou na Golgatu, a začína slovami: „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“ Potom prídu všetky tie ďalšie verše až k veršu 31 [podľa nem. prekladu]:
„Jeho semeno mu bude slúžiť…“
„…vylejem Svojho Ducha na tvoje semä…“ a „…vylejem vody na žíznivé a potoky na sušinu…“
„Jeho semeno mu bude slúžiť. Budú rozprávať o Pánovi budúcemu pokoleniu. Prídu a budú zvestovať Jeho spravodlivosť ľudu, ktorý sa ešte narodí, že On to učinil.“
On učinil oboje – spasenie na kríži Golgaty a potom vyliatie Svätého Ducha na spasených – z milosti daroval ustanovenie do synovstva!
Koľko biblických miest by sme mohli čítať, aby sme to Slovo potvrdili? Všetci vieme, že môžeme ísť do listu Rimanom 10 a na rôzne biblické miesta v Starom a Novom zákone…
Zhrňme, o čo sa v našom čase jedná. Je to najdôležitejší úsek v celých dejinách ľudstva, najdôležitejší úsek pred návratom Ježiša Krista, nášho Pána.
Už sme spomenuli, že Boh, tak, ako zasľúbil, vezme Svoj ľud izraelský, na konci dní ich zhromaždí [Iz 43:5, Mich 2:12, Hoz 6:2] a že sa v jeden deň narodí ľud. Veď sme to čítali. A Pán predsa povedal: „Keď bude pučať figovník, podľa toho poznáte, že ten čas je blízko.“ Až po výrok: „Keď vidíte, že sa to deje, pozdvihnite vaše hlavy, lebo sa priblížilo vaše spasenie.“
Boh otvoril naše oči a my smieme najmä pri Izraeli vidieť naplnenie proroctva. Rovnako napreduje zmluva medzi Vatikánom a Izraelom – teraz je 21 budov a miest, ktoré sú už v Izraeli v správe rímskej cirkvi. Vyjednávania, ktoré začali v roku 1990, prebiehajú ďalej.
Keď dobre sledujeme, ako všetko naberá svoj smer, bratia a sestry, najradšej by som napísal pár slov pánovi Netanjahuovi. Je jednoducho premáhajúce vidieť, ako Boh Pán všetko vedie a sprevádza. Avšak aj to sa musí stať: Nakoniec bude predsa len uzatvorená zmluva, ktorá začlení horu Sion a Chrámovú horu, za ktorú Dávid pri kúpe zaplatil a kde sa mu zjavil anjel Pánov na humne Aravnu Jebuzejského [2Sam 24:17]. Boh sa predsa už v Starom zákone o všetko postaral.
Či Pán už v 1. Mojžišovej 22 neprikázal Abrahamovi vziať syna Izáka a vydať sa na cestu? Či snáď nešiel Abrahám na horu Morija? Hora Morija je Chrámovou horou. Boh sa o všetko postaral.
A tretí chrám bude stáť opäť tam, kde stál ten prvý a druhý. Boh sa o všetko postará.
Najprv však musí prísť dokonanie Cirkvi z národov a k tomu bolo potrebné poslanie brata Branhama. Buďte raz poctiví, aj bratia, ktorí zvestujú Slovo – kto z nás by vôbec vedel, čo sa stalo v záhrade Eden? Kto by mohol zvestovať spásny plán od samého začiatku až po koniec? Ak by Boh neposlal proroka, ktorý skutočne mohol povedať: „Anjel Pánov vkročil do mojej izby a povedal mi, čo sa stalo dopoludnia s hadom a popoludní s Adamom.“ Brat Branham bol zvláštne požehnaný Boží muž, ako nijaký iný prorok. Boh skrze službu, ktorú daroval bratovi Branhamovi, konal to isté ako vtedy, keď chodil po zemi náš Pán. Tým však mala byť naša pozornosť namierená na Slovo, na znovunapravenie, že všetko v tvojom, mojom a našom živote, v živote Cirkvi bude z milosti zavedené do správneho stavu. Na to, aby sme v Božom Slove a vôli mohli prežiť našu prípravu.
A čo videl brat Branham? Videl Nevestu. Dokonca videl, že Nevesta sa dostala z jednotného kroku a videl, ako boli jednotlivé Nevesty oblečené. Dokonca videl, ako boli oblečené tie zo Švédska, Švajčiarska, Nemecka, USA… Videl, ako sa Nevesta dostala z jednotného kroku, no potom videl, ako bola zavedená znovu do jednotného kroku – do súladu s Božím Slovom! A to je tá služba, ktorú nám Boh dal, aby bola Nevesta Baránka uvedená do súladu s Božím Slovom! A Duch svätý vedie do každej pravdy a pravda, tá oslobodzuje od každého bludu [Jn 16:13, Jn 8:32].
Povedzme to ešte raz: toto je skutočne ten najdôležitejší úsek a my by sme chceli, aby sa všetkým dostalo pomoci. Nemyslíte, že by sme mali zo srdca prijať, čo nám Boh pripravil?
Slovo aj všetkým mladistvým, ktorí to majú v tomto čase obzvlášť ťažké. Sú rozhodnutia v povolaní a v živote, ktoré musia učiniť. Nech Boh všetkým daruje milosť! V poslednom čase hovorím stále znovu to, čo povedal Peter v prvom kázaní: „Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.“ [Sk 2:39]
Všetci, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach, proste Boha o správnu odpoveď, o odpoveď, s ktorou môžete žiť aj zomrieť. Odpoveď, ktorá pred Bohom platí. Nech Boh každému, kto stojí pred rozhodnutím, daruje milosť. Skutočne by sme chceli, aby sme každý večer mohli povedať: „Pane, ak prídeš dnes v noci, dovoľ mi byť pri tom.“ Aby sme každé ráno povedali: „Pane, ak prídeš dnes ráno, dovoľ mi byť pri tom.“ Žeby sme skutočne z milosti získali spojenie k Bohu, aby sme mali už len jedno prianie: aby sa z milosti v našom živote diala Božia vôľa.
Dnes sú Letnice a my sme v tej mocnej piesni spievali: „Nech Tvoj Duch teraz na nás všetkých padne, ako v Jeruzaleme na vrchnej sieni. Pošli z neba ten istý oheň na nás v tomto čase, plnom starosti a trýzne.“ Boh dal zasľúbenie: Tak, ako sa dážď vylieva na suchú zem, tak On vylial Svojho Ducha. Jeho Duch nám Slovo obživuje, Jeho Duch nás vedie do každej pravdy a ako Božie semeno sme to Slovo prijali a veríme v každej veci tak, ako je napísané v Písme.
Povedzme to ešte raz: Sme vďační za službu, ktorú Boh daroval bratovi Branhamovi, sme vďační, že smieme poznať čas a hodinu.
Dovoľte mi na záver ešte raz povedať, aby ste porozumeli mojej vďačnosti voči Bohu a povereniu, ktoré Boh daroval bez mojej zásluhy, bez toho, aby som o to prosil. Všetci viete, že 3. 12. 1962 sme spolu s bratom Branhamom, bratom Woodsom a bratom Sothmanom sedeli pri stole, a brat Branham v anglickom jazyku zopakoval slovo za slovom tie slová o pokrme, ktoré mi povedal Pán v nemeckom jazyku, a povedal, že Boh potom pošle hlad a že pokrm, ktorý som mal uložiť, je to zasľúbené Božie Slovo pre tento čas. A ešte povedal: „Počkaj s rozdávaním, kým nedostaneš zvyšok pokrmu.“
Už som tu hovoril aj o dvoch veciach, ktoré mi Pán povedal skrze zjavenie z úst brata Branhama. Viete, že som vždy mal veľkú núdzu s Pavlom a jeho cestou do Jeruzalema, že on tam za očistenie hriechov na základe Zákona zaplatil peňažnú obeť, šiel do chrámu – ako apoštol. Ja som to nemohol pochopiť a vždy som sa pýtal: „Pavol, prečo si to urobil?“ A hľa, vtedy brat Branham urobil krátku prestávku a povedal: „Brat Frank, o ceste Pavla do Jeruzalema si nemusíš robiť starosti, to bolo vo vôli Božej.“ Nedokážete si vôbec predstaviť, čo človek v takom okamihu cíti. Bola tam jednoducho Božia prítomnosť. Ešte sme tu mali v pivnici uskladnené pozemské potraviny a muž Boží povedal: „Ty si to nesprávne pochopil. Myslel si si, že príde pozemský hlad, a uskladnili ste pozemský pokrm a potraviny.“ Prečo to všetko Boh tak viedol? Tu je vlastne ten dôvod, prečo to vôbec opäť spomínam: Priamo po odchode brata Branhama (a ja som brata Branhama videl ísť domov na oblaku 24. 12. okolo 22.45 večer, ale to len mimochodom) tí dvaja bratia, ktorí sedeli 3. 12. pri rovnakom stole a počuli, čo mi brat Branham povedal, sedeli 12. a 13. 4. 1966 pri tom istom stole, keď som bratov v Jeffersonville zvolal a povedal im: „Teraz sa musia kázania brata Branhama, ktoré sú natočené na magnetofónových páskach, vytlačiť.“ Dovtedy nebolo vytlačené ani jedno jediné kázanie a nikto nemyslel na to, aby ich vytlačil. A pretože tí dvaja bratia (Woods a Sothman) sedeli spolu s ostatnými bratmi pri rovnakom stole a mohli to (svedectvo brata Branhama) potvrdiť, tak to dielo po odchode brata Branhama začalo. Nastalo pokračovanie bez prerušenia, a tak je tá zvesť slovom, písmom i zvukom nesená do celého sveta. A keď teraz myslím na to, že celý svet to môže počuť a prežívať, tak mi dovoľte z vďačnosti povedať: Teraz, v poslednom úseku, smieme z milosti prežívať to, čo Boh určil pre tento čas. Vieme, že nastáva vyvolanie von, oddelenie a príprava a návrat Pánov je veľmi blízko.
Na záver s vďačným srdcom poviem: Predstavte si, tie zhromaždenia v Kigali počuli ľudia zo 68 rôznych krajín. Bolo to počuť všade. Dnes tu máme aj brata Mira, ktorý sa obzvlášť venuje prenosom, a tiež brata Daviho z Palerma. Sú jednoducho naši bratia tu a potom tiež bratia, ktorí sa starajú o to, aby mohli sprostredkovať, keď je brat Frank niekde vo svete, a použijú všetky prostriedky, aby sa všetci na celom svete mohli pripojiť. Boh sa postaral o to, aby sa tu prekladalo a prenášalo a Boh sa postaral o to, že sú bratia, ktorí sa medzinárodne snažia, aby všetci počuli a mohli prežiť, čo Boh práve teraz koná. To sa doteraz na zemi nikdy nestalo tak, ako sa to dnes z milosti deje teraz. Vidíme naplnenie Písma pred našimi očami ako Božiu realitu. Jemu vďaka, všemohúcemu Bohu, ktorý nás v tomto čase učinil hodnými vyjsť zo všetkého babylonského zmätenia a zajatia, umožnil získať Božiu orientáciu a poučenie, prijať opravu a dať sa k dispozícii Pánu, veriť, ako a čo hovorí Písmo, a mať účasť na tom, čo Boh dnes koná.
Nech na nás všetkých spočinie požehnanie všemohúceho Boha a nech sú Letnice z milosti pravým nadprirodzeným prežitím, ktoré z milosti my s Pánom a On s nami môže učiniť. On, ktorý dal zasľúbenie: „Ako dážď padá na sušinu…“, chcel Svojho Ducha vyliať – ako sme to videli v Skutkoch apoštolov 10 a 11, nielen v Jeruzaleme, ale aj v dome Kornélia – a postaral sa o to aj v našom čase. Ak by som sa teraz spýtal, koľkí z vás v našom strede skutočne prežili krst Duchom… Nechcem sa na to vôbec pýtať, ale všetko, čo Boh zasľúbil, je tu pre nás, a tak iste, ako zasľúbeniam Božím veríme, tak iste prežijeme aj to posledné zasľúbenie. Boh nás zaviedol späť, všetko napravil a všetko v Cirkvi priviedol do správneho stavu. My všetci sme to prijali, nechali sme sa napraviť a z milosti smieme čakať na posledné nadprirodzené pôsobenie nášho Boha skrze vyliatie Svätého Ducha. Tak iste, ako je dané zasľúbenie, že príde raný a neskorý dážď, tak iste pošle pred žatvou neskorý dážď. Predtým, ako bude úroda zožatá, príde neskorý dážď a my všetci sme vo veľkom očakávaní a ďakujeme Bohu Pánu za Jeho milosť a vernosť, za Jeho drahé a Sväté Slovo. Všetok ľud povedz amen. Amen!
Povstaňme k modlitbe a v čase, keď sa modlíme, skloňme hlavy. Máme len jednu Bibliu a stále znova môžeme zvestovať to, čo je tam napísané. Naša viera je zakotvená v Písme a my sme Bohu zo srdca vďační. Tak iste, ako Eliáš vybudoval oltár [1Kráľ 18:30], tak iste bol znovu vybudovaný aj oltár v novozákonnej Cirkvi. Nikto nemôže položiť iný základ, len ten, ktorý je položený [1Kor 3:11]. A tým je Ježiš Kristus, náš Pán.
Bratia a sestry, dnes chceme Pánu spoločne ďakovať za to, že sme našli pred Ním milosť. Nech sú na celom svete požehnaní všetci, ktorí počúvajú a sledujú. Na Novom Zélande, na ktorom je o osem hodín viac, v Edmontone, kde je zasa o osem hodín menej, ale Boh Pán sa postaral o to, že vo všetkých národoch a jazykoch ľudia o polnoci vstanú, aby počuli Božiu zvesť. Sme zo srdca vďační, že sa môže konať prenos. Boh nech požehná všetkých tlmočníkov do všetkých jazykov a Boh Pán nech dokoná Svoje dielo.
V čase, keď máme sklonené hlavy a zotrváme pred Bohom v modlitbe, dovoľte mi spýtať sa, koľkí z vás ešte nie sú biblicky pokrstení na meno Pána Ježiša Krista. Ak by ste sa dnes chceli nechať pokrstiť, zdvihnite ruku. Máme tu niektorých? Vždy máme možnosť krstiť. Jeden, dva, tri, štyri. Potom budete zavolaní dopredu. Koľkí z vás majú zvláštne modlitebné prianie? Napríklad ohľadom zvláštneho životného rozhodnutia? Proste Boha, aby vám pomohol, a my sa budeme spoločne modliť, spoločne veriť, že Pán vás vypočuje a daruje tie správne rozhodnutia v prítomnosti Božej. Rozhodnutia, s ktorými budete môcť žiť a budete sa môcť stretnúť s Pánom.
Nech ešte prídu tie dve sestry a zaspievajú vhodnú pieseň.
Sme tu v Božej prítomnosti a v očakávaní. Pán s nami hovorí jednoduchým spôsobom.
Dnes by som chcel poprosiť brata Jurija Gebyernika, aby prišiel dopredu a modlil sa s nami. Sme medzinárodne zhromaždení. Nech je požehnaná aj sestra z Dánska a všetci, ktorí prichádzajú, aby počuli Božie Slovo – z celej Európy a zo všetkých strán. Brat Willi z Londýna a všetci bratia a sestry nech sú požehnaní požehnaním všemohúceho Boha.
Myslite na to, že na mieste, kde Pán povedal, že vyleje Svojho Ducha na svoje semeno, stojí napísané aj Slovo, že On požehná. S vyliatím a pôsobením Svätého Ducha sa deje a prichádza Božie požehnanie [Iz 44:3, Gal 3:14]. Slovo sa nevráti späť prázdne, ale vykoná, k čomu bolo poslané [Iz 55:11]. Vďaka Pánu. Halelujah.
[piesne a modlitby]
Všetci poznáme pieseň Som čistý skrze krv Baránka [Draho som kúpený]. Akí môžeme byť vďační, že Pán s nami uzavrel Novú zmluvu, prelial krv Novej zmluvy a milostivo navštívil Svoj ľud. My chválime moc krvi, Slova a Ducha a zo srdca ďakujeme Bohu. Spomeňte ma ešte v súvislosti so zvláštnym zhromaždením v Bruseli budúci víkend. Mám tu tiež pozvanie do Londýna na 12. a 13. augusta. Modlite sa, aby Pán daroval milosť a tí poslední boli zavolaní. Boh nech požehná všetkých slúžiacich bratov mimoriadnym spôsobom. Všetci rozdávajme duchovný pokrm, aby bol ľud Boží skutočne nasýtený. Boh nech nás všetkých požehná.