Prepis rozhlasového kázania 3. 10. 1976
/ Ewald Frank
Langue: slovaque
3. 10. 1976
Aj dnes vás srdečne zdravím v drahom mene Pána Ježiša Krista. Znova by som chcel poďakovať všetkým, ktorí nám písali a boli našimi vysielaniami potešení. Je jednoducho podivuhodné, keď môžeme prežiť to, čo Božie Slovo hovorí. Prial by som si len, aby všetci mali možnosť prežiť s nami koniec týždňa tu v Krefelde. Je našou žiadosťou prejsť od teórie k praxi.
Ešte aj dnes sa Boh zjavuje rovnakým spôsobom, ako sa zjavoval Svojmu ľudu na počiatku. Je však potrebné, aby sme z nášho života viery odstránili všetok vlastný kvas nebiblického učenia a postavili sa na Slovo Božie. Treba sa vzdať všetkých vysvetlení a ľudských výkladov a postaviť sa na Božie zjavenie Slova. Pán nikdy nepotvrdí výklady, ale vždy len Svoje drahé a sväté Slovo.
V prakresťanstve Boží muži nekázali svoje názory, ale Slovo, a preto ich mohol Boh takým mocným spôsobom potvrdiť. Ešte aj dnes je kázané to isté Slovo a Duch Boží je prítomný, aby dal rovnaké potvrdenie.
V Starom Zákone čítame: „Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním. To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.“ (Kazateľ 3:14-15)
V rozhlasových kázaniach budeme ďalej hovoriť o Božom pôsobení a o zmysle a úlohe Cirkvi Ježiša Krista. Veríme, že Pán Svoju Cirkev veľkolepo dokončí. Víťazstvo Božie v Ježišovi Kristovi na golgotskom kríži sa musí stať aj naším víťazstvom. Ježiš Kristus, ako ukrižovaný a zmŕtvychvstalý, sa musí znova stať stredobodom Cirkvi. Jeho kríž je aj dnes zdrojom víťazstva. Tak ako v prakresťanstve, aj v nás by malo byť čerstvé a živé to, čo sa stalo na kríži k nášmu spaseniu. Božie veci nás musia vždy nanovo premáhať. Aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista musí patriť k témam, ktoré stále znova pozorujeme pred tvárou Božou.
Hovorili sme o ceste Cirkvi, o jej posvätení a o jej účele tu na zemi. Cirkev je chrámom živého Boha, bydliskom Všemohúceho, pretože tak je napísané: „Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.“ (2. Korintským 6:16)
Počuli sme Jeho hlas, boli sme poslušní a uverili sme kázaniu Slova. Teraz môžeme na vlastné oči vidieť, že všetky veci sú Cirkvi navracané späť (Joel 2:25).
Ján mohol vtedy povedať: „…čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkali, o Slove života… zvestujeme aj vám.“ (1. Jána 1:1-3)
Ďalej sme si všimli, že správa o Božom pôsobení v Starom i Novom Zákone prenikla do všetkých krajín a že ľudia odvšadiaľ prichádzali, aby prežili Boha tam, kde plnil Svoje zasľúbenia a potvrdzoval Svoje Slovo. Bez zveličovania môžeme povedať, že ľudia prišli zo všetkých krajín, aby s nami znova prežili tie veľké Božie veci.
Jeden skladateľ piesní spieva: „Prichodia od východu, západu a všetkých strán…“
Pán poslal medzi Svoj ľud veľký hlad počuť Jeho Slovo v dokonalej pravde. On je ten, kto vypôsobuje v srdciach Svojho ľudu veľké očakávania a znova oživuje vieru.
Teraz prichádzame k naplneniu toho, čo Ježiš povedal v ev. Marka 11:22–24: „Majte vieru Božiu.“ (ev. Marka 11:22) (v nem. preklade „Majte vieru v Boha.“) Čo všetko tieto slová v sebe zahŕňajú, nedokážeme len tak vyjadriť. Kto má vieru v Boha, vidí Jeho všemohúcnosť, Jeho lásku, Jeho milosť, Jeho zľutovanie, Jeho divy, Jeho mocné skutky. Vidí živého Boha, ktorý sa od počiatku dokazoval tým, ktorí Jeho Slovu uverili. Kto má skutočnú vieru v Boha, ten spoznáva to, čo činil v dňoch Abraháma, v dňoch Mojžiša, v časoch prorokov, áno, to čo činil v Starom i Novom zákone.
Kto má v tomto čase skutočnú vieru v Boha, ten sa vracia k tomu, čo Boh konal v novozákonnej Cirkvi na počiatku. Veríme tak, ako vraví Písmo, pretože len tak môžeme prežiť to isté, čo vtedy.
Ó, keby sme len mohli pochopiť, čo v sebe skrývajú slová: „Majte vieru v Boha“! Neskladajte dôveru sami v seba alebo vo svoje vedomosti či šikovnosť, ale ju vložte vo Všemohúceho Boha, ktorý stvoril nebesia i zem, ktorý do bytia povolal vesmír. Jeho všemocné Slovo sa nevracia prázdne (Izaiáš 55:11). Kto má takú vieru v pravého živého Boha, tomu sa splní Slovo Ježišovo: „Ameň Vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nielen to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa.“ (ev. Matúša 21:21)
Viera v Boha nie je mŕtva vec, nie je to vec, o ktorej sa len káže, viera v Boha je živá a kto verí, jedná na základe Jeho Slova. Je to viera, ktorá sa môže preukázať Biblickými skutkami ako Božím potvrdením.
V prakresťanstve mali veriaci pravú, živú vieru vo Všemohúceho Boha. Ich viera nemala žiadne hranice. Nemožné sa stalo možným. Diali sa znamenia a veľké divy, pretože vedeli, že ten istý Boh, ktorý mohol rozdeliť Červené more, bol teraz medzi nimi, že ten istý Boh, ktorý vyviedol vodu zo skaly, je teraz medzi nimi, aby sa mocne dokázal.
Máme toľko príkladov o tom, čo Boh činil, že sa môžeme vo viere vzchopiť – veď nie sme na počiatku Božieho pôsobenia, ale na jeho konci. Ak sa pozrieme na novozákonnú Cirkev, nachádzame v jej strede také potvrdenia Božej prítomnosti, že musíme zahanbene skloniť hlavu, padnúť na kolená a prosiť Boha, aby túto hanbu od nás vzal. Jeho Cirkev sa musí znova stať miestom Jeho zjavenia. Prostredníctvom vyliatia Ducha Svätého je Cirkev postavená do Jeho služby.
Keď bol Pán Ježiš na zemi, šiel do chrámu, vyčistil ho a všetko, čo nebolo podľa Jeho Slova, prevrátil. Rovnakým spôsobom dnes čistí vo Svojej Cirkvi, ktorá je Jeho chrámom. On to s nami myslí dobre a chce sa ešte raz zjaviť.
Ešte raz sa vráťme k Slovu: „Majte vieru v Boha“. Viera v Boha je stále živá, posilňuje sa, nehľadí na okolnosti, nehľadí na ťažkosti, nehľadí na to viditeľné, ale na Všemohúceho, ktorý má všetku moc na nebi i na zemi.
Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Nesmieme ostať len pri kázaní. Na všetkých miestach, vo všetkých krajinách sa Pán chce vo Svojej Cirkvi, v každom jednotlivcovi znova dokázať. Chce sa zjaviť tým, ktorí veria Jeho Slovu a prijímajú Jeho zasľúbenia pre tento čas. Tí majú byť Jeho svätým a posväteným ľudom. Jeho sláva má preniknúť do všetkých končín zeme, Jeho veľké skutky majú byť všade známe, všetci majú počuť o tom, čo On v tomto čase koná.
Pán Ježiš povedal v ev. Jána 14:11-12:
„Verte mi, že Ja som v Otcovi a Otec vo mne. A ak nie, pre samy tie skutky Mi verte. Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo Ja idem k svojmu Otcovi.“
Aj tomuto zasľúbeniu z celého srdca veríme. Písmo nemôže byť zrušené. Všetko, čo Pánove ústa vyslovili, sa musí stať. Aj služba Ježiša Krista bola podľa Jeho vlastných slov potvrdená skutkami. V ev. Jána 9:4 hovorí Pán: „Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal“. Ak nás poslal Boh, musia byť Jeho skutky skrze nás zjavené.
Nech nám Boh dá milosť, aby sme sa v tomto čase nechali úplne usmerniť podľa Jeho Slova, aby sa mohol znova zjaviť.
Modlime sa: Nebeský Otče, ďakujem Ti z celého srdca za Tvoje Sväté a drahé Slovo, ďakujem Ti za všetky požehnania. Buď teraz blízko pri všetkých, ktorí teraz počuli toto kázanie a daj im to, o čo Ťa prosia. Žehnaj, uzdravuj, zachráň a daj všetkým milosť pred Svojou tvárou. Prosím o to v Ježišovom mene. Amen.