OBEŽNÍK APRÍL 1983
Srdečne vás všetkých zdravím v drahom mene Pána Ježiša Krista.
Nakoľko sme už preložili a vydali všetky kázania, ktoré kázal brat Branham v Jeffersonville po otvorení siedmich pečatí, chceme teraz zverejniť kázania z ostatných rokov. Veríme, že od otvorenia pečatí sú mnohé tajomstvá zjavené. Ale každé kázanie, ktoré brat Branham kázal, slúži k budovaniu Cirkvi. Skrze prorocké Slovo sme dostali hlboké poučenie. Teraz musí byť prinesený náš osobný život viery do súladu s Bohom.
V kázaní „Cirkev a jej stav“ sme vyzvaní, aby sme sa podrobili dôkladnej skúške. Každého jedného osobne oslovuje a nastavuje nám zrkadlo zo všetkých strán. Pomocou príkladov a porovnania ovce a kozy, baránka a vlka, holubice a vrany ukazuje brat Branham každému, čím je. Svetlo a temnota, život a smrť, to božské a diabolské nemôžu byť v jednom človeku zároveň. Človek nemôže mať naraz povahu ovce a kozy, nemôže byť vlkom a zároveň baránkom. Buď je jedným alebo druhým. Nie naše slová, ale naša povaha ukazuje, kto sme.
Ovca nemôže štekať, nemôže hrýzť, dokonca ani vrčať, je jemná a dobromyseľná. Ovca sa nebije o svoje práva, ale zmĺkne dokonca aj pred strihačom, ktorý jej berie to jediné, čo má, totiž vlnu. Ovca taktiež neprichádza, aby trhala, ničila a rozptyľovala – sama patrí k stádu, ostáva v ňom a nechá sa pásť. Ak zablúdi, nenájde sama cestu späť, ale nechá sa zaviesť späť. Porovnania baránka a vlka, ovce a kozy a holubice a vrany sú veľmi výstižné.
Tak ako náš Pán hovoril v podobenstvách, tak bol Božím Duchom vedený brat Branham, aby nám pomocou príkladov z každodenného života pomohol mnohým veciam porozumieť. Všetci pochopme, aký hlboký zmysel v týchto jednoduchých porovnaniach leží.
Naše úvodné Slovo znie: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové. Ale to všetko z Boha, ktorý nás zmieril sám so sebou skrze Ježiša Krista a dal nám službu zmierenia…“ (2Kor 5:17)
Apoštol Pavol predstavuje premenu veriaceho v nového človeka ako božskú skutočnosť. Píše: „…ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením…“ Neexistuje nikto, kto je skutočne v Kristu, a pritom si ponechal svoju starú povahu. To nie je možné. Kto je znovuzrodený a skrze Ducha bol vkrstený do Krista, je novým stvorením, v ktorom staré nie ešte len pominie, ale už pominulo, ako je napísané: „… drievne pominulo, hľa, všetko je nové…“
Ak sa na základe biblických kritérií skutočne skúšame a necháme sa Božím Duchom skúmať, poznáme, či je v nás ešte stará povaha alebo či sme sa skutočne stali novým človekom. Nestačí sa odvolávať na zjavené Slovo, ak krv a Duch v každom jednotlivcovi nevykonali to, čo bolo skrze Slovo pôvodne plánované. Všetko, čo Nová zmluva obsahuje a bolo k dispozícii v čase apoštolov, musí byť aj teraz v Pánovej Cirkvi opäť zjavené.
V listoch apoštol zborom adresuje rôzne napomenutia. Nejedná sa v nich len o poučenie, ale aj o osobný život viery, osobné spojenie s Pánom a vzájomné vzťahy jedného k druhému. Skrze prorockú zvesť v tomto čase nám bola zjavená celá Božia spásna rada. Za to sme veľmi vďační. Ale teraz sa jedná o našu dušu, ktorá musí to, čo sa stalo na Golgote, prežiť v plnom rozsahu, skôr ako sa môže Boh skrze Svojho Ducha zjaviť a dokonalým spôsobom potvrdiť Svoje Slovo. Evanjelium sa musí znovu stať Božou mocou. Na Golgote nastalo právoplatné uzavretie zmluvy. V okamihu, keď Pán zvolal: „Je dokonané!“, bola skrze Jeho krv ustanovená nová zmluva a darované zmierenie. Staré nepriateľstvo, ktoré trvalo od záhrady Eden, bolo odstránené. Od toho okamihu mal krvou vykúpený zástup zákonný nárok na všetky zasľúbenia, ktoré Boh vo Svojom Slove dal. Medzi zmierenými neexistuje žiadna nezmieriteľnosť, to by sme Boha usviedčali zo lži.
Náš Spasiteľ začal Svoju službu na základe Lukáša 4 tak, že čítal miesto z proroka Izaiáša, v ktorom stojí: „Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný.“ Tak začal deň spásy, spásny rok pre novozákonnú Cirkev. Teraz, na konci času milosti, zaznel hlas posledného anjela ako trúba a tajomstvá Božie prichádzajú k záveru. Všetkým národom, jazykom a národnostiam sa bude ešte raz kázať evanjelium, bude prevolaný spásny rok a oznámený skutok zmierenia. Kto počuje Božiu trúbu a verí evanjeliu Ježiša Krista, toho ukrižovaného, môže raz a navždy vyjsť slobodný.
V Slove z 2. Korinťanom Pavol zdôrazňuje, že Božím služobníkom je zverená služba zmierenia. Na základe Božieho oprávnenia smieme ľuďom zvestovať plnú spásu a sprostredkovať im všetko, čoho sme sa skrze vykúpenie stali účastní. Apoštolovia boli Bohom dosadení do biblického úradu a spravovali rozmanité Božie milosti a tajomstvá. Neboli žiadni správcovia pozostalosti. Hovorili a jednali s Božou autoritou a disponovali všetkým, čo patrilo k Božiemu kráľovstvu. Nedržali žiadne prázdne prednášky, ale zvestovali plné evanjelium, skrze ktoré bola v duchu, duši i tele zjavená Božia moc v tých, ktorí ho vo viere prijali.
Praví veriaci netvoria ani dnes žiadne náboženské spolky, v ktorých sa klebetí a ohovára, ale Cirkev živého Boha, v ktorej hovorí a pôsobí Pán. Vyvolaná Cirkev stojí pod krvou Baránka, pod vedením Svätého Ducha a pod Božím Slovom. V tejto Cirkvi dosadzuje Boh Svoje služby. Kde tieto služby nie sú, nie je žiadna Cirkev Ježiša Krista. Boh Svoje Slovo nemení. On do Cirkvi ustanovil apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov (1Kor 12:28, Ef 4 od verša 11). Skrze služby sú svätí učinení spôsobilí pre vykonávanie služieb v Cirkvi, pre budovanie tela Ježiša Krista (v. 12). To je Boží poriadok, ktorý je teraz znovu nastolený. Zasľúbenie znovunapravenia, ktoré dal Boh vo Svojom Slove, sa teraz musí stať realitou. U Boha sú slová a skutky vždy vo vzájomnom súlade.
Toto je hodina, v ktorej sa Boží ľud, s ktorým Pán skutočne uzavrel zmluvu, zhromažďuje pod hlasom celého Slova. Boží Duch pôsobí v Jeho Cirkvi. Každému jednotlivcovi je teraz zvestované oslobodenie – príjemný Pánov rok. Sme vyzývaní nezatvrdzovať naše srdcia, ak počujeme Jeho hlas. Keď v deň zmierenia v spásnom roku zaznela veľká trúba, tak jeden druhého neobviňoval, jeden s druhým sa nehádal, nikto druhému nič nevyčítal – bol to rok milosti a jasania! Všetci, ktorí sa previnili, okamžite pochopili, že udrela Božia hodina a vydali sa na cestu, aby znovu zabrali svoje pôvodné vlastníctvo. Kto teraz pozná všeobsiahle milostivé navštívenie, bude jednať rovnako. Kríž a ten ukrižovaný stoja v centre, absolútne víťazstvo je nám isté. Biblické pravdy nesmú byť viac témami hádok ani diskusií, ale sa musia stať v nás prežitými a dosiahnutými skutočnosťami.
Nepriateľ by chcel Božie úmysly s Cirkvou za každú cenu zhatiť. On je to, ktorý prináša zmätok, spôsobuje nepriateľstvo, rozdúchava nenávisť a spôsobuje chaos, aby ľudia stratili orientáciu a navzájom sa hrýzli a požierali (Gal 5:15). To sa ovciam nestane. Nikdy! Nepriateľ sa nezdráha ohovárať, a to až po najpodlejšie vraždy lžou, intrigami a ohováraním a neponechá nevyskúšané nič, aby tých, ktorí sú v prvej línii, čo najťažšie ostreľoval. Pravým veriacim je však úmysel nepriateľa známy, oni rozpoznajú jeho útoky, obrátia sa späť k Bohu a začlenia sa do biblického poriadku.
Tam, kde nie je zjavenie, je ľud bezuzdný (Príslovia 29:18). Tam, kde sú falošné zjavenia, prináša diabol všetok zmätok. Kde sa zjavuje Boh, prebieha všetko podľa pôvodného poriadku. Pri ukrižovaní šlo všetko tak i onak. Tak je to i teraz. Najprv boli všetci rozptýlení, ale potom, po vzkriesení, sa im Pán zjavil a oni sa opäť zhromaždili k jednomyseľnej modlitbe. Presne tak sa teraz všetci, ktorí skutočne prežili moc vzkriesenia Ježiša Krista, vedia zorientovať, vojdú do modlitby a jednomyseľne sa zhromaždia, aby Svätý Duch mohol aj teraz padnúť tak, ako vtedy na počiatku.
Nasledujúce biblické miesta nám majú poslúžiť k tomu, aby sme na základe Božieho Slova sami seba skúsili, aby sme zistili, ako nás Boh zaraďuje.
„A všetkému sa priblížil koniec. Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo 'láska prikrýva množstvo hriechov’.“ (1Pt 4:7, Pr 10:12)
„A konečne buďte všetci rovnako zmýšľajúci, súcitní, milujúci bratstvo, ľútostiví, dobromyseľní a pokorní, neodplacujúci zlom za zlé alebo nadávky za nadávku, ale naopak, žehnajte vediac, že ste nato povolaní, aby ste zdedili požehnanie.“ (1Pt 3:9)
„Ale teraz zložte aj vy to všetko: hnev, prchkosť, zlosť, rúhanie, mrzkomluvu zo svojich úst.“ (Kol 3:8)
„Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi, aby ste neboli odsúdení. Hľa, Sudca stojí predo dvermi!“ (Jak 5:9)
„Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.“ (Jak 3:14)
„Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.“ (Jak 3:16)
„Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na uzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.“ (Jak 1:26)
Písmo nečiní žiadne prázdne Slová. Z jedného prameňa nikdy nevyjde sladkosť i horkosť. Kázanie „Cirkev a jej stav“ by sme mali niekoľkokrát čítať, až kým Pán skrze Svoje Slovo, skrze Svoju krv a skrze Svojho Ducha nebude môcť vypôsobiť to, čo si predsavzal.