OBEŽNÍK DECEMBER 1972

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13.8)

OBEŽNÍK DECEMBER 1972

Srdečne zdravím všetkých čitateľov v mene Pána Slovom zo Zjavenia 3:8: „Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť…“ Toto Slovo sa v priebehu cirkevných dejín vždy znova nanovo splnilo. Muži Boží vyšli a zvestovali Slovo Pána pre ich určený čas. Kdekoľvek Pán otvára dvere, nikto ich nemôže zavrieť. Vďačne môžem podať správu o tom, že je to teraz okolo 40 krajín, v ktorých som smel zvestovať Slovo Božie. Ak by sa ma niekto pýtal, ako sme získali kontakty aby mohli byť tieto cesty umožnené, tak na to je len jedna odpoveď: „Pán sám otvoril dvere, aby jeho zjavené Slovo pre tento čas mohlo byť kázané až do končín zeme.“

Cesta do Ázie

My, ako európania si ťažko môžeme predstaviť s akou pozornosťou sledujú kázanie ľudia v Ázii. Človek je prenesený do časov apoštolov, v ktorých si ešte ľudia vzali čas, aby Slovo Pána počuli. Októbrová prednášková cesta ma zaviedla do Indie, Pakistanu, a až k hrebeňom pohoria Himaláje v Kašmíre. V Ázii, kde sú iné svetové náboženstvá vo väčšine, je zvestovanie zvestovanie evanjelia mimoriadne bohate požehnané. Tu človek nenachádza žiadne národné kresťanstvo, ale malú menšinu pravých kresťanov, ktorí sa v búrkach času osvedčili.

V Madrase prišiel ku mne jeden starší muž a povedal: „Som vďačný, že už pre 400 rokmi prišli prví nemeckí misionári do našej krajiny.“ Vtedy horel oheň reformácie. Misionári, ktorí ním boli uchopení vyšli do celého sveta. Dnes si však musíme klásť otázku, čo by asi tí Bohom požehnaní muži toho času povedali na to, čo sa dnes v ich mene deje. Vtedy mali odvahu, pre biblickú vieru a evanjelium Ježiša Krista nasadiť svoj život. Cirkevné dejiny svedčia o mučeníkoch, ktorí bol Pánu a Jeho Slovu až do smrti verní. Iste im za to bude podielom koruna života.