Volanie k prebudeniu
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13:8)
OBEŽNÍK DECEMBER 1983
Milovaní bratia a sestry, drahí priatelia, srdečne vás všetkých zdravím Slovom z Jóba:
„Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pôjdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.“ (16:22)
Toto je vážne Slovo a týka sa každého jedného človeka. Od Adama všetci prišli i odišli. Nič na živote nie je také isté ako smrť. Pre tých v Kristu zosnulých však nie je nič také isté ako vzkriesenie. Pre tých v Kristu žijúcich nie je nič také isté ako premena ich smrteľných tiel a pre obidve skupiny nie je nič také isté ako ich stretnutie s Pánom v povetrí. S úplnou istotou budeme na základe Slova Božieho oslavovať s nebeským ženíchom svadobnú hostinu Baránka. Blahoslavený a svätý je, kto bude mať pri nej účasť.
Opäť končí jeden rok a väčšina ľudí premýšľa o tom, čo tento rok priniesol. Žiadny deň, žiadna hodina, žiadna zmeškaná príležitosť sa viac nevráti. Či správne alebo zlé, dobré alebo prevrátené, nič z toho, čo sa už stalo, už nemôžeme odčiniť. V duchovnej oblasti mal pre mňa tento rok obrovský význam a za to som Bohu vďačný. Všetko ostatné je vydané pominuteľnosti a nie je hodné, aby sme sa tým zaoberali. Pánu bolo v tomto roku prinesené bohaté ovocie. Mnoho vzácnych duší zachránil. Iní boli privedení k poznaniu pravdy zjaveného Božieho Slova pre tento čas.
Ako je to s nami? Skutočne každý jeden z nás tento rok aspoň jednému človeku hovoril o spáse alebo sa stal pre druhého požehnaním? Či sme tento rok najmenej jednej duši mohli ukázať spásu v Kristovi? Čím sme boli zamestnaní a ako sme vyplnili náš čas? O čom a s kým sme hovorili? Pán nech naplní naše srdcia svojou premáhajúcou dobrotou a milosťou a svojou božskou láskou tak, aby pretekala a boli sme iným k požehnaniu. Ak by niekto v skutku žil len sám pre seba, tak to bol premárnený rok a mali by sme od srdca Pána prosiť, aby sme mohli na ten uplynulý rok zabudnúť a nechať ho za nami a v tomto roku, ktorý leží pred nami, Mu priniesli ovocie. U Boha sú všetky veci možné. On môže dať nové netušené požehnania, ak sa Mu plne postavíme k dispozícii.
Bolo by zlé, ak by niektorí pri podrobnom skúšaní samých seba museli dokonca zistiť, že iným neboli k požehnaniu, ale k urážke, že sú prekážkou na ich ceste k spáse. Žiaľ, väčšina si to uvedomí až na smrteľnej posteli. Až dovtedy všetko svoje počínanie ospravedlňujú tým najnábožnejším spôsobom a považujú svoje priania za skutočnosť. Až keď už je príliš neskoro, chceli by takíto ľudia mnohé dohnať, prichádzajú výčitky svedomia a pocit viny, radi by to napravili a prosili o odpustenie. Vo väčšine prípadov to však už nie je možné. Okrem toho existujú aj takí, ktorí po odchode nejakého človeka domov ho ospevujú, aj keď za jeho života o ňom nič dobré nehovorili. Pred tým všetkým nech verný Pán tých Svojich ochráni. Chceli by sme s Pavlom môcť prevolať: „Ak žijeme, žijeme Pánovi, ak zomierame, zomierame Pánovi.“ Tieto slová musíme s Božou pomocou vyžívať. Vôľa Božia nech sa deje skrze každého jedného z nás, Kristus náš Spasiteľ dal zasľúbenie, že bude prebývať vo všetkých vykúpených a až do samého konca bude s nami. Z milosti sme to, čo Boh z nás učinil. Poznávame naše nedostatky, ale veríme, že On je viac ako mocný dať viac, ako my môžeme prosiť.