Obežník Máj 1983
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13:8)
„Tento deň je svätý Pánovi, vášmu Bohu, preto nesmúťte ani neplačte! … nermúťte sa, lebo radosť Pánova je vašou silou.“ (Nehemiáš 8:9–12)
Ľud Boží sa vrátil zo zajatia a aj keď našli len sutiny, bol to napriek tomu deň, ktorý učinil Pán, mimoriadny čas, pretože sa naplnila túžba ich sŕdc. Začala obnova, Božie Slovo bolo úplne nanovo postavené ľudu pred oči. Odo dní Jozueho neslávil Izrael takto slávnosť stánkov (verše 17–18). Prorocké Slovo pre tento čas sa pred našimi očami napĺňa. Napriek sutinám, ktoré vidíme, koná Boh v týchto dňoch spásne dejiny. On volá Svoju Cirkev z duchovného Babylona von a nanovo ju buduje na pôvodnom základe apoštolov a prorokov, kde je Kristus uholným i záverečným kameňom.
„Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.“ (2. Timoteovi 3:16–17)
Teraz, na konci sa viac nejedná o to, aby boli slávené tradičné bohoslužby, v ktorých ľudia počujú vlastné výklady, aj keď by sa pri tom odvolávali na zvestovateľa. Bez duchovného poručníctva by mali všetci na seba nechať pôsobiť kázania zvesti pod vedením Svätého Ducha. Všetci, ktorí patria k Cirkvi, musia byť budovaní podľa pôvodného vzoru a prežiť to isté. Božia sláva sa navráti tak ako na počiatku. Tí, ktorí boli zavolaní von, sa cele postavia na zjavené Slovo pre tento čas, nič k nemu nepridajú, nič nevynechajú a viac neprednášajú o duchovných veciach vlastné myšlienky. Pán príde vo Svojej Cirkvi k plnému právu, keď poznáme, že naša svojhlavosť je škodlivá, a odložíme ju.
Napísané Slovo bolo predsa opäť potvrdené ako účinné a mocné tak, ako to bolo na počiatku. V 5. Mojžišovej 30:12–14 stojí: „…nie je voľakde na nebesiach, aby si povedal: Kto nám vystúpi hore do neba, aby nám ho vzal odtiaľ, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? Ani nie je voľakde za morom, aby niekto povedal: Kto nám zájde za more, aby nám ho vzal a doniesol, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? Lebo Slovo je veľmi blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil.“ To isté sa týka aj tohto času. Slovo bolo čerstvo zjavené od trónu a zvestované na zemi. Nikto nemusí prebrodiť oceán – preniklo až k nám a bolo nesené do celého sveta. V čase večera prišlo svetlo. Slnko milosti, ktoré vzišlo na úsvite dňa spásy so spasením a uzdravením pod krídlami, teraz žiari pred svojím západom ešte raz v plnej sile. Oboje sú majestátne udalosti: východ slnka a aj jeho západ. Vzťahujeme to na duchovné, na slnko spravodlivosti. Slovo, ktoré nám zaznelo, sa musí skrze Ducha stať živou realitou. Prežijeme rovnaké mocné požehnania ako v čase apoštolov. Ak sme ho skutočne prijali do nášho srdca, stalo sa v pravde svetlom našim nohám. Preto putujeme vo svetle a presne vidíme, kam ideme. Len kto tápe v temnote alebo dobre nevidí, naráža, zakopne, padá, ublíži si a veľmi kričí. Nám bolo za veľkým účelom dané plné zjavenie Ježiša Krista – všetko zhŕňajúce odhalenie tajomstiev Slova. Áno, smieme poznať a prežívať Božie tajomstvo a uskutočnenie spásnej rady s Kristom a Cirkvou. Toto je skutočne deň, ktorý učinil Pán, ten najväčší zo všetkých čias.