OBEŽNÍK OKTÓBER 1988

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“  (Žd 13:8)

OBEŽNÍK OKTÓBER 1988

Všetkých vás srdečne zdravím v drahom mene Pána Ježiša Krista nasledujúcim biblickým miestom: „A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, tým, že spájame duchovne inšpirovaný obsah s duchovne inšpirovanou rečou.“ [1Kor 2:12-13].

Je to milosť a opäť milosť, keď niekto môže v čase milosti rozpoznať, čo nám bolo v Kristovi skutočne darované. Apoštol zjavením Ducha v Pánovom mene zdôraznil to, čo platí pre všetky časy. Duchom inšpirované napísané Slovo môže byť oživené a zjavené len tým istým Duchom.

V Novom zákone sa napĺňajú a uskutočňujú proroctvá Starého zákona. Práve v tom spočíva presvedčivý a zároveň premáhajúci dôkaz, že Boh bdie nad svojím Slovom, aby ho naplnil. To platí aj dnes. Náš Pán sa nikdy neopozdí; On svoje započaté dielo dokoná, tak s Cirkvou Nevesty, ako aj s národom izraelským. Poznal koniec už pred začiatkom. On od večnosti ustanovil svoj plán a uskutočňuje ho v priebehu času, ktorý v dokonaní pominie do večnosti.

Nasledujúci príklad ukazuje, aké dôležité je, aby bol Duchom inšpirovaný obsah aj vykladaný skrze inšpiráciu Ducha a zjavením Božím: Mnohí sa odvolávajú na Slovo z Lukáša 17:22-37 bez toho, aby si uvedomili jeho skutočný význam. Tam náš Pán povedal: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.“ Na to hovoríme Amen. Ale o čo išlo vtedy a o čo ide teraz? To je veľká otázka. Pán pokračoval: „ … lebo ako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu…“ [Mt 24:38]

Určite nie je nič nové, keď povieme, že ľudia jedia a pijú už od Adama. Už vtedy sa ženili a vydávali, a tak je to aj dnes. Čo je na tomto odkaze také zvláštne? Aby sme zistili hlbší význam, o ktorý tu ide, musíme sa vrátiť k 1. Mojžišovej 6. Jedenie a pitie, ženenie a vydávanie samo o sebe nevyvolalo Boží hnev, žeby preto musel povedať: „Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo…“ [1M 6:3] Predtým Pán povedal, že Boží synovia videli krásu ľudských dcér a brali si za manželky tie, ktoré sa im zvlášť páčili.

Tí, ktorí počuli a uverili zvesti pre tento čas, vedia, čo sa stalo v záhrade Eden podľa 1. Mojžišovej 3. Od tých čias na zemi existovali dve ľudské línie: na jednej strane potomkovia Kaina a na strane druhej potomkovia Seta. Kain predsa pochádzal zo zlého [1 Jn 3:12], takže jeho rod – do ktorého patrili aj tu spomínané ľudské dcéry – bol zmiešaninou toho zlého s ľudským. Potomkovia Seta tvorili božsko-ľudskú líniu a nazývali sa Božími deťmi. Keď sa tieto dve veci zmiešali, Boh tomu musel učiniť koniec, pretože Kristus sa mal narodiť podľa tela z čistého rodu požehnaného Bohom. Tak je Duchom inšpirovaný obsah skrze zjavenie vyložený Duchom inšpirovanou rečou.

Nevidíme v dnešnej dobe na duchovnej úrovni to isté, čo vtedy? Veriaci a neveriaci sa spájajú do aliancií, spoločných modlitebných týždňov, kampaní a stretnutí až po Svetovú radu cirkví a nikto si neuvedomuje, že takéto zmiešanie nemôže pred Bohom obstáť. Zástup premožiteľov sa nezrodí z tejto zmešaniny, ale z oddelenej, Bohom požehnanej, skrze Slovo a Ducha splodenej Cirkvi. Vidíme teda, že nešlo len o jedenie a pitie, ženenie a vydávanie, ale v prvom rade o zmiešanie dvoch úplne odlišných línií. Presne to sa teraz deje.

V tejto súvislosti apoštol v 2. Kor. 6:14-18 jasne hovorí, že veriaci nesmú ťahať cudzie jarmo s neveriacimi. Spravodlivosť a bezbožnosť nemajú nič spoločné. Rovnako svetlo nemá spoločenstvo s tmou a Kristus nemá nič spoločné s Belialom. Boží chrám, ktorým je Pánova Cirkev, nemá nič spoločné s modlami ani s modloslužbou. Boh hovorí: „Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.“ [v. 16] Potom nasleduje výzva, ktorú treba zdôrazniť teraz, v posledných dňoch, aby ste vyšli z tohto miešania a oddelili sa: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ [v. 17-18]

Ide o viac než len o to, aby sme boli veriacimi, ide o to, aby sme boli ustanovení za synov. Tým, ktorí dobre poznajú Písmo, je nápadné, že toto slovo je v 2 Samuel 7:14 v jednotnom čísle a v Žid 1:5 sa vzťahuje na Ježiša Krista. Tu v 2 Kor 6 zahŕňa všetkých Božích synov a dcéry, ktorí vo všetkom poslúchajú Slovo a dosahujú Bohu ľúby život. Myseľ nám hovorí, že ak je toto slovo v jednotnom čísle a bolo prorocky predpovedané Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi, nemôže sa vzťahovať na všetkých Božích synov a dcéry. My však vieme, že skrze Božieho Syna sme sa na základe vykonaného diela vykúpenia stali Božími synmi a dcérami. On je prvorodený medzi mnohými bratmi a skrze pravé znovuzrodenie sme aj my dostali prvorodenstvo.

Mohli by sme uviesť mnoho príkladov, aby sme zdôraznili, aké dôležité je, aby bol Duchom Svätým inšpirovaný obsah Božieho slova zjavený prostredníctvom Ducha Svätého a predstavený v Božom svetle. Pavol hovorí o oboznámení sa s Kristovým tajomstvom, „ … ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätým apoštolom a prorokom…“ [Ef 3:5].

Náš Pán povedal: „Ešte by som vám mal mnoho čo povedať, ale teraz nemôžete zniesť. Ale keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.“ [Jn 16:12-13]. Keď bol Ján na ostrove Patmos, boli mu ukázané veci, ktoré mali prísť. V našej generácii nám Boh dal skrze prorockú službu a zjavenia Ducha prehľad a duchovnú orientáciu. Zvestovanie Božieho Slova nie je vecou mysle, či rozumu, ale je vyhradené tým, ktorí boli k tomu poverení tak, ako aj tí, ku ktorým Slovo zaznelo a ktorí ho napísali.