Predchádzajúca kapitola

Volanie k prebudeniu

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13:8)

Volanie k prebudeniu

„Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie ako každý meč ostrý na obe strany, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je Sudcom zámerov a myšlienok srdca. A nieto stvorenia, ktoré by sa pred ním mohlo skryť, nie, všetko leží odhalené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (Žd 4:12–14, podľa nem. prekladu)

Už mnohé roky smieme počuť pravé Slovo Božie. Je nám v tomto čase oznámená celá rada Božia, všetky učenia, áno, všetky proroctvá pre tento úsek spásnych dejín. Boh ku nám nehovoril v podobenstvách, v ktorých sú ešte skryté tajomstvá, ale skrze čisté a jasné Slovo. S istotou môžeme povedať, že skrze zvesť konečného času nám bolo zvestované prapôvodné Slovo Božie. Čo ale vykonalo?

V ev. Matúša 13 sa Majster pýtal Svojich učeníkov: „Či ste porozumeli tomuto všetkému?“ Oni mu odpovedali: „Áno.“ My by sme dnes určite odpovedali rovnako. Ale skutočne sme všetkému, čo Pán v tomto čase hovoril, porozumeli? Prijali sme Jeho Slovo do seba? Preniklo až do nášho srdca? Nechali sme sa vo všetkom napraviť a opraviť? Odmietli sme všetky naše nebiblické učenia a vlastné názory a dali sme Bohu za pravdu? Mohlo v nás Slovo prejaviť svoj Boží účinok? Skutočne je nám všetko jasné? Môžeme skutočne s dobrým svedomím pred Pánom odpovedať „Áno!“? A súhlasí naše „Áno!“ s realitou?

Prečo je teda Cirkev v takom úbohom stave? Odkiaľ prichádzajú všetky rozdielne názory, výklady a porozumenia? Slovo Božie je ostrejšie ako akýkoľvek na obe strany ostrý meč, ktorý preniká skrz naskrz – tak prečo nevidíme jeho účinky? Nie je možné dávať vinu Slovu, ktoré nám bolo kázané, problém spočíva v tom, že sme ho zmiešali.

O tomto zmiešaní hovorí brat Branham podrobnejšie v oboch kázaniach Kázané Slovo je originálne semeno. Nasledujúce, tučným písmom tlačené citáty, pochádzajú z týchto kázaní, ktoré by si mal každý prečítať a vziať k srdcu. V 2. časti na strane 49 hovorí:

„Teraz niečo prečítam, a chcel by som, aby ste veľmi pozorne počúvali. Toto mi bolo dané, keď Duch hovoril: Vezmi plniace pero.“

Je zrejmé, že to, čo brat Branham vykladal, obdržal skrze priamu inšpiráciu a zjavenie Ducha. Lekcia oboch týchto kázaní spočíva v tom, že podľa Božieho zákona prináša každé semeno v prirodzenom i v duchovnom podľa svojho druhu. To sa týka aj Slova Božieho, pretože aj to je semenom a nesie v sebe Boží život.

„V tom leží tajomstvo: Slovo a myseľ Kristova je v Neveste. Nevesta vďaka tomu vie, čo chce On skrze Svoje Slovo konať, a ona to koná v Jeho mene. Ona má to TAK HOVORÍ PÁN.“

Tým „Tak hovorí Pán“ nie je myslené to, čo hovoria ľudia, ale originálne Slovo Božie, ktoré musí byť do nás vložené ako to prapôvodné semeno. Ježiš Kristus je Slovo, ktoré sa stalo telom, On je pšeničným zrnom, ktoré bolo vložené do zeme, ktoré zomrelo a znova povstalo – Cirkev je Jeho telom, ide po rovnakej ceste, ktorá vedie skrze umieranie k novému životu. Tak ako bol skrze Ducha splodený On, musíme byť skrze Ducha splodení aj my. Jeho splodeniu predchádzalo zvestovanie zasľúbenia zo Slova. Slovo bolo semeno. Nášmu duchovnému splodeniu muselo takisto predchádzať zvestovanie zasľúbeného Slova, pretože len semeno môže Duch priviesť k novému životu. Tak to bolo s Vykupiteľom, a tak je to aj s vykúpenými.

Po vyvolaní musíme teraz čeliť tej najväčšej úlohe všetkých čias, skutočnej výzve hodiny, a musíme sa úplne zriecť všetkého, čo nie je z Boha, Jeho Slova, čo neprichádza z Jeho Ducha, aby Boh mohol s nami niečo konať. Predtým, ako sa zasľúbenia môžu stať skutočnosťou, musíme splniť podmienky, ktoré Boh kladie. Už viac nemôžeme žiť v náboženskom zdanlivom svete a snívať o určitých veciach, ktoré má Boh učiniť v budúcnosti, ale sa musíme prebudiť a Boha úpenlivo prosiť o pomoc.

Nechceme zapierať žiadne požehnania a prežitia, ktoré sú Biblické, a ktoré sme prežili. S vďačnosťou hľadíme späť na minulé roky, pretože poznávame, že Boh mal s nami mnoho námahy. Teraz sa však jedná o to, aby sa narodili skutočné pravé deti Božie. Božie semeno vzíde podľa svojho druhu. Na minulosť sa vzťahuje nasledujúci biblický verš z proroka Izaiáša:

„Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k pôrodu, že sa zvíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Pane – od Teba sa to stalo: Tehotneli sme, zvíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor…“ (Iz 26:17–18 podľa nem. prekladu)

Ako často sme mali mocné zhromaždenia a Biblické hodiny, v ktorých sme v bolestiach duše zápasili a mysleli si „Teraz sa niečo zrodilo.“ Ale, ako sme neskôr zistili, všetko ostalo pri starom. Toto sa stalo pod Pánovým vedením. Ľud Boží má poznať, že pravé deti Božie sa môžu narodiť až potom, keď bolo do tela Cirkvi vložené čisté semeno.

„Chcel by som to zdôrazniť. Semeno Kristovo musí, musí, musí vzísť skrze Jeho telo, nie skrze denomináciu, ale skrze znovuzrodené semeno Slova. Viete už, čo to je? Semeno Kristovo. Ako vzíde moje semeno? Skrze telo. Ako vzíde semeno jablone? Skrze telo. Semeno vzíde vždy skrze telo a telom Kristovým je Cirkev. Sedí to? Skrze znovuzrodenie plodí Sám Seba v tele.“

Toto je pramocná Božia skutočnosť. Kristus reprodukuje Sám Seba skrze Cirkev. On do nej vkladá semeno Svojho Slova. Z nej sa narodia synovia a dcéry. Tu sa jedná o viac ako o opakovanie citátov a známych Biblických miest, tu sa jedná o to, aby každý stál Bohu k dispozícii tak, aby Boh mohol vykonať Svoje zámery.

„Telo pokračuje v diele a vykonáva to, čo mu hlava prikazuje... Vidíte teraz, prečo tak starostlivo dbám o to, aký druh semena som do tela vsadil? Už skoro padne dážď, a tým myslím pravý dážď. A musí existovať semeno, na ktoré môže padnúť. Dúfam, že to ešte zažijem. Rozumiete tomu teraz? Bude to živé Slovo, tak ako to bolo na počiatku – to vyslovené Slovo Božie – a bude mať Jeho silu, pretože je to On, kto vo Svojom vlastnom tele pôsobí Svojim vlastným spôsobom. Hľaďte na zasľúbenia, ktoré Boh tomuto telu dal.“

Tieto myšlienky musia byť silne zdôraznené. Skrze telo, Cirkev, bude teraz spásny plán Boží dovedený k záveru. Tak iste, ako že existoval jeden, ktorý starostlivo dbal o to, aby telu priniesol čisté semeno Slova, tak isto musí niekto starostlivo dbať o to, aby bolo toto čisté semeno Slova rozsievané. Brat Branham vo svojom čase zvestoval v Božom poverení zvesť hlavne v Jeffersonville v USA. Na misijných cestách v iných krajinách mal hlavne evanjelizačné zhromaždenia. Až po jeho odchode domov bola posledná zvesť, Slovo Božie, nesené do celého sveta. Volanie k prebudeniu zaznieva.

Teraz stojíme pred veľkou zmenou. Predtým, ako spadne pozdný dážď a úroda je zožatá, je nezmiešané semeno siate v celom svete. Nezabúdajte: Dážď privedie k životu len to, čo bolo zasiate. Teraz máme nefalšované, večné semeno Slova. Duch padne a premení Slovo v každom jednotlivcovi, ktorý ho v sebe nesie, na realitu.

Miesto Písma: „Ste predsa znovuzrodení nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, totiž skrze živé Slovo Božie zostávajúce na veky.“  (1Pt 1:23, podľa nem. prekladu) sa stane potvrdenou pravdou.

Nový život nevzniká skrze diskusie o Slove alebo zvesti, ale tam, kde je čisté semeno Slova v očistenom srdci. U Jakoba 1:18 stojí: „… dobrovoľne nás z lásky splodil Slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení!“

„Svätý Duch toto semeno zavlaží a spôsobí, že ono vzíde. On je vodou pre toto semeno.“

Tí vyvolaní teraz chápu, o čo sa jedná. Oni sa neradia s telom a krvou, ale sú poslušní Bohu. Veria tomu, čo Pán hovorí, a sú pripravení prijať semeno Slova v celom jeho rozsahu.

„Ak chcete mať Cirkev, začnite Slovom Božím. Ak chcete život z Boha, začnite Slovom Božím. Vezmite Slovo Božie v jeho plnosti, a to v celom rozsahu. Keď je potom plnosť Božia vo vás, tak dážď, ktorý spadne, prinesie presne to, čo vo vašej záhrade je.“

Sejbu sprevádza skorý dážď. Pozdný dážď padá až pred žatvou. To znamená, že predtým, ako môže pozdný dážď padnúť, musí byť zasiate Slovo v celej jeho plnosti. Vieme, že sa jedná o Slovo určené pre tento čas. Vo všetkých časoch mal Boh Slovo zasľúbenia, ktoré muselo byť vo viere prijaté predtým, ako sa v určený čas naplnilo.

„Všetci synovia a dcéry Božie sú predurčení. K tomu prečítame Biblické miesta. Je to v liste Efezským 1:5. Takže sme predurčení. Ako to? Kristus je originálne semeno, a toto semeno Božie bolo skrze predzvedenie Božie predurčené. Boh vedel, že nastane pád do hriechu, a predurčil Ho k tomu, aby zaujal naše miesto. Pochopili ste to? Všetci synovia v dcéry Božie sú predurčení… Sú predurčení tak, ako bol On.“

Boh nás neponechal náhode, ale už pri založení sveta nás v Ježišovi Kristovi vyvolil a predurčil byť deťmi Božími. Tak isto, ako sa stalo Slovo v Kristovi, Ženíchovi, telom, musí sa stať v Cirkvi-Neveste Slovo pre tento čas telom. Skrze vieru v Slovo zasľúbenia prišiel Kristus, čisté, zasľúbené semeno. V týchto posledných dňoch Cirkev počuje čisté Slovo Božie. Tak sa zrodí Nevesta Baránka.

„Vráťte sa najprv k Slovu a potom zbadáte, ako sa stane zázrak. Je to samotné Slovo sejby, ktoré prinúti Svätého Ducha konať. Mohol by zvestovateľ, ktorého poslal Boh, veriť len časť Písma? Mohol by nejakú časť z neho zaprieť?“

Tak ako zvestovateľ nesmel v žiadnom prípade do zvesti vložiť niečo vlastného, tak v žiadnom prípade nesmie do nej niečo vlastného vkladať ani ten, kto jej verí. Komu pomôže výrok: „Posledný zvestovateľ bol prorok Slova“, keď potom všetko hrozne premieša a zanechá len skazonosný zmätok? Skrze mnohé výklady, ktoré ľudia do zvesti konečného času pridali, opäť povstali rôzne smery, ktoré všetky o sebe tvrdia, že majú pravdu. S obľubou sa odvolávajú na kázania, ktoré ešte nie sú preložené, aby tak unikli dokazovaniu.

Nikto, či už káže alebo učí, počúva alebo hovorí s inými, by sa nemal ľahkomyseľne odvolávať na brata Branhama, ale odkázať na to, kde sa to, čo tvrdí, dá nájsť a Biblicky zaradiť. Väčšina z nich nám túto odpoveď nedá, a to čo je hovorené, väčšinou patrí do úplne iných súvislostí. Preto je všade taký zmätok. Neupevnení, ktorí sami blúdia, vedú iných, či už úmyselne alebo nie, skrze zvláštne učenia a zjavenia do bludu. Veta: „Tak povedal prorok“ je už obohratá. Len málo poslucháčov si žiaľ uvedomuje, že je predsa nemožné, aby brat Branham povedal toľko protikladov.

Máme k dispozícií mnoho mocných kázaní. Každý ich môže čítať a počuť a vziať si k srdcu tú časť, ktorá sa ho osobne dotýka. Keď to všetci urobíme a spoločne sledujeme, čo Duch hovorí Cirkvi, tak skončia všetky nezhody a nastane blahoslavená a nebeská harmónia, skutočná jednota medzi veriacimi. Potom vyslovené Slovo vykoná, k čomu bolo poslané. Nemôže sa vrátiť späť prázdne.

„Pravý prorok Boží v posledných dňoch bude zvestovať Slovo… Predurčení budú počúvať a pripravia sa na odpočítavanie. Kráľovské semeno Abrahámovo verí ako on a napriek všetkému sa pevne drží Slova Božieho, pretože je predurčené.“

Ďaľšia kapitola