DER SABBAT – DEŇ SOBOTNÝ – SVIATOČNÝ.

Vždy, keď Boh Pán Svojím Duchom zvláštnym spôsobom pôsobil na Zemi, prebudila sa v srdciach Jeho detí túžba /žiadosť/ žiť podľa Slova Božieho. Táto služba bola v ľuďoch vyvolaná Bohom samým vážnosťou dôležitosti hlásania Jeho Slova. Skoro vo všetkých výjavoch sa vyskytovali biblické otázky, okolo ktorých sa názory rozchádzali.

V našej úvahe sa jedná o to, aby božský a biblický základ bol uložený /ustanovený/, ale nie o učení určitého smeru viery. Preto sa buďme výlučne pridržiavať toho, čo píše Biblia. Ako prvé musíme dbať na to, že učenie, ktoré Biblia dáva, kedy, pre koho a za akým účelom bolo Bohom udelené /stanovené/.

Po založení cirkvi Nového Zákona vyvstala otázka, čo sa má veriacim z národov dať na sledovanie. O tom sa píše v Skut.ap.15,19-20: "...neznepokojovať tých, ktorí sa z pohanov obracajú k Bohu, ale napísať im, aby sa zdržali od poškvrn, modiel a od smilstva, od zaduseného a od krvi.

Pavol píše u Rim.14,5: "Lebo niekto súdi, že niektorý deň je nad iný deň a zase niekto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli." Celkom jasná nie je v učení apoštolov zmienka o dodržiavaní určitého dňa. Aj keď Slovo Pavlovo bolo čítané v tých časoch Židmi i pohanmi, netrvá na tom, aby bol Sabbat dodržiavaný. Ak by to bolo potrebné, bol by apoštol práve na tomto mieste určil určitý deň. Nie, on každému necháva vlastné rozhodnutie a hovorí: "Kto si uctieva niektorý deň pre Pána si ho uctieva." /Rim. 14,6 + Gal.4,7-11/.

V čase od Adama po Mojžiša sa nič neuvádza o dodržiavaní Sabbatu. Sabbat bol národu Izraelskému ponúknutý s úprimnosťou zväzku pre pozorovanie a posvätenie /2.Mojž.20,11/. Po prvý raz je zmienka o Sabbate v 2.Mojž.16,23-26/. Od Adama po Abraháma to bolo 2000 rokov, v tomto čase nebola zmienka, ani slovo o dodržiavaní Sabbatu. Nikdy ani Boh nenútil žiadny iný národ, okrem národu Izraelského na dodržiavanie Sabbatu. Prešlo viac ako 2000 rokov bez zavedenia Sabbatu. Potom prešlo opäť 2000 rokov, počas ktorých mal národ Izraelský Sabbat svätiť. Odkedy prišiel Kristus, vstúpili sme do Božieho pokoja, ako je napísané: "Lebo keby ich bol Jozue uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu." /Žid.4,8-11/.

Nejedná sa teda už iba o jeden deň v týždni, ale o zotrvávajúci mier s Bohom a o večný pokoj v Bohu. Blízko Boha nie sme iba v jeden deň, ale On prebýva v nás, aby svoje dielo pripravil. Takto sme prišli k pokoju vlastného diela a navždy odpočívame v živom Bohu. Preto je tu slovo: "Sabbat – odpočinok", nemohlo by nikdy znieť "pokoj Sabbatu". Predstavte si, žeby bolo napísané: "Ešte má ľud Boží pokoj v deň Sabbatu." Už od založenia Sabbatu by mohol každý vojsť do tohoto pokoja. Predsa teraz sa jedná o "pokoj Sabbatu."

V predchádzajúcom citovanom texte píše Pavol doslova, že každý má prísť k vlastnému presvedčeniu. Predsa nikto nemá právo vnucovať svoje presvedčenie inému. Z podobných nedorozumení ešte nikdy nevzišlo nič dobré.

Ani raz sa nedočítame v Biblii, že Adam, Enoch, Noe, alebo Abrahám dodržiavali Sabbat, alebo žeby Boh bol v tomto časovom úseku prikázal dodržiavať Sabbat.

Taktiež ani raz nečítame, že Boh po založení cirkvi Nového Zákona upozornil, žeby sa mal Sabbat dodržať. Naopak, Pavol vedený Duchom napísal nasledovné slová napomínania a správnosti: "Preto nech vás nikto nesúdi kvôli jedlám a nápojom, kvôli sviatkom, alebo oslavám Nového Mesiaca, alebo Sabbatov.

Tento text je veľmi dôležitý, predovšetkým výraz "dohovorené rozsudky". Nie je tomu až po dnešný deň, že tí, ktorí dodržiavajú Sabbat hovoria o iných, či tajne, alebo verejne, ich odsudzujú? Upierajú im vo svojom názore celú slávu Krista. Predsi sa nedá odjasniť obriezka aj aj pozornosť Sabbatu Novozákonnej cirkvi. Pavol píše: "Tieto veci sú iba tieňom od prichádzajúcej budúcnosti." Aj Sabbat bol iba tieňom, Kristus je skutočnosť! Aj Jemu bolo vtedy vyčítané, že nedodržiava Sabbat, ale On im rýchlo zjavil, že On je Pánom i nad Sabbatom /Luk.6,5/.

Je známe, že Pán Ježiš kázal v sobotu a hlásal zhromaždeným v synagógach a chrámoch o Kráľovstve Božom. Aj apoštolovia využívali príležitosť zhromaždeným ľuďom Slovo Božie hlásať, zvlášť Pavol. Ja by som to nerobil inak. Veľa rokov kážem počas Sabbatu, avšak nie iba počas Sabbatu, ale skoro denne, vždy vtedy, keď mi Boh k tomu dá príležitosť. To isté robili vtedy Pán a Jeho apoštolovia.

Keď prejde doba milosti, začne nová epocha. Pre ňu budú potom platiť určené prikázania Božie. Bude záležať na tom, aby sme nemohli iba povedať "Tu sa píše o Sabbate, ale dôležité, aby sme o Slove Božom mali správne poznanie. Je napísané u Izaiáša 66,23: "A stane sa, že od mesiaca do mesiaca, od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo Mnou, hovorí Hospodin." Toto slovo sa tak skutočne vyplní, ako to Pán predpovedal, ale v určený čas. U Zach.14,16 stojí: "A stane sa, že každý, kto pozostane zo všetkých tých národov, ktoré prídu proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi Hospodinovi Zástupov a aby slávil slávnosť stánov."

Dodnes sa na Nový Mesiac nikto nezhromažďuje, ale je napísané, že "všetko telo" sa zhromaždí, mesačne na Nový Mesiac a týždenne na Sabbat taktiež každý rok budeme oslavovať sviatok zelených ratolestí /Turíce/. Akonáhle sa obecný vek pominie a nastúpi nová epocha, platia pre ňu Bohom ustanovené nariadenia.