Úvod
Srdečne všetkých zdravím Slovom zo Žalmu 89:8:
„Bôh je náramne mocný v zhromaždení svätých a nádherný pri všetkých, ktorí sú vôkol neho.“ (podľa nem. prekladu)
Ku cti Pánovej môžeme povedať, že kázaniu zjaveného Slova uverili mnohé drahé Božie deti. Bolo im zjavené rameno Pánovo, pretože ich Boh mocnou rukou vyviedol z moderného Babylonu času. Božie Slovo sa nevrátilo prázdne, ale vykonalo, k čomu bolo poslané. Pán si spomenul na Svoje zasľúbenia a vykonal to, čo pred vekmi predpovedal skrze ústa Svojich svätých služobníkov a prorokov.
Na základe toho, čo Boh zasľúbil v Ámosovi 8:11, nastal v strede Božieho ľudu veľký duchovný hlad. Pripomína nám to hladomor v čase Jozefa, keď bol v Egypte. V 1. Mojžišovej 41:56 čítame: „Vtedy nechal Jozef všade otvoriť sýpky…“ (nem. preklad) Boh sa v tom čase postaral o to, aby Jeho ľud počas hladomoru nezahynul. Prešiel s Jozefom mimoriadnu cestu, keď mu prikázal, aby naplnil sýpky predtým, ako príde hladomor. Jozef bol duchovný muž, ale najprv musel ísť po ťažkej ceste. Jeho bratia ho nenávideli, bol hodený do jamy a predaný. Boli to ťažké skúšky, skrze ktoré musel prejsť, ale Boh bol s ním.
Skrze zjavenie mu bolo ukázané, že príde sedem rokov s bohatou žatvou a potom sedem rokov sucha. V čase, keď sa zjavenia naplnili, prišli k nemu po obilie jeho bratia. V smrteľnej nenávisti ho vypudili len preto, lebo nepoznali jeho poverenie.
Cesty pravých služobníkov Božích boli pre mnohých bratov nepochopiteľné hlavne potom, ako ich Boh vyzbrojil mimoriadnymi duchovnými darmi. Keďže existuje nádherná paralela medzi časom Jozefa a naším časom, musí to byť jednoducho spomenuté. V prorockom Slove je písané o duchovnom hlade, to sme pred chvíľou zmienili. Práve v čase hladu našli bratia cestu k Jozefovi bez toho, aby to vedeli alebo chceli. Z jeho ruky teraz prijali pokrm – zahrnul ich veľkou láskou. Keď sa im dal poznať, veľmi ich to zasiahlo a boli bezradní, preto ich utešoval slovami: „Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Boh pred vami … A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh…“ (1. Mojžišova 45:5 a 8)
Aké nádherné sú cesty Božie s Jeho ľudom. Jeho služobníci prechádzajú skrze mnohé nedorozumenia a nepochopenia, pretože tým Boh napĺňa Svoj zámer. Celé dejiny spásy skladajú svedectvo o tom, že Boh stál pri Svojich služobníkoch a prorokoch mimoriadne blízko a mohol im zjaviť Svoju vôľu. Napĺňa nás hlbokou radosťou a vďačnosťou Bohu, keď si predstavíme, že Boh Pán dal nášmu milovanému bratovi Branhamovi vo videní poverenie uskladniť pokrm. To nie je nábožné prianie alebo vymyslený pojem, ale „Tak hovorí Pán“. Boh bol pripravený zoslať na Svoj ľud na základe prorockého Slova hlad. Ale skôr, ako mohol prepuknúť, sa Boh postaral o to, aby bol uskladnený pokrm. Na základe Božieho zjavenia brat Branham vedel, ktoré zasľúbenia prorockého Slova boli dané pre náš čas. Tak ako mal vtedy Jozef zodpovednosť uskladniť prirodzený pokrm, aby požehnaní Pánovi počas všeobecného hladu nezahynuli, tak sa Pán znova postaral, aby boli požehnaní Pánovi počas času duchovného hladu zachovaní skrze „Slovo života“.
Nachádzame sa v čase duchovného hladu, to nemôže nikto zmeniť, a o tom by si nemal nikto ľahkovážne klamať. Ježiš sám povedal: „Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.“ Tento duchovný hlad nemôže byť utíšený ľudskými výkladmi Písma, ale len skrze Božie Slovo, ktoré je naším duchovným pokrmom. Nikto by nemal hovoriť: „Som sýty a nepotrebujem ničoho…“, ale o to viac by sme mali prosiť Boha, aby nám daroval hlad po Jeho Slove, ak ho ešte nemáme. Sväté Písmo hovorí: „Pamätaj tedy odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie…“ V Zjavení 3:1–2 čítame: „Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.“
Musíme si byť jednoducho istí, že beh dejín spásy nemôže nikto zastaviť. Už sa viac nejedná o to, čo hovorí ten alebo onen, ale o to, čo povedal Boh. Stojíme v strede uskutočňovania Božieho spásneho plánu. Boh sa nenechá zdržiavať. On privedie Svoje dielo k záveru a dokoná ho ku cti Svojho mena. Sme Bohu veľmi vďační, že môžeme teraz, v čase duchovného hladu, otvoriť Boží sklad a čerpať z bohatej plnosti Jeho zjaveného Slova.