Kristus a Jeho Cirkev v proroctve
/ Ewald Frank
Sprache slowakisch
Andere Sprachen
3. Kristus v Jeho rôznych podobách
Kristus v Jeho rôznych podobách
Božie Slovo predstavuje Pána Ježiša Krista v Jeho mnohých rôznych úradoch a tituloch, keď sa zjavuje v pláne spásy. Vidíme ho ako Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta (Jn 1:29). On je Najvyšší kňaz, ktorý vstúpil do svätyne so Svojou vlastnou krvou (Žd 9:11–12). On je Prostredníkom medzi Bohom a človekom (1Tm 2:5) – je Prímluvca, ktorý sa za nás prihovára (1Jn 2:1). On je Lev z kmeňa Júdu (Zj 5:5), Kráľ kráľov, Pán pánov (Zj 19:16). On je pre veriacich všetko vo všetkom, Boh zjavený v tele (1. Tm 3:16). On je Boží Syn, Syn človeka a Syn Dávidov.
Štyri evanjeliá opisujú život Krista, Jeho službu a utrpenie, Jeho smrť, slávne zmŕtvychvstanie a požehnané nanebovstúpenie. On tých Svojich vykúpil na kríži Golgoty vyliatím Svojej svätej krvi. V deň Letníc sa vrátil vo forme Svätého Ducha a zaujal príbytok v tých, ktorých vykúpil. Odvtedy skrze nich pôsobí a koná rovnaké skutky, aké činil počas Svojej pozemskej služby. On potvrdzuje kázanie Jeho Slova sprievodnými znameniami (Žd 2:4).
Prvotná Cirkev „zotrvávala v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42) Môžeme my povedať to isté? Oni si uvedomili, že apoštolovia boli inšpirovaní písať a hovoriť pod vedením Svätého Ducha. Môže byť to isté povedané o nás ako jednotlivcoch a o Cirkvi, ku ktorej patríme?
Listy apoštolov opisujú fungovanie a poriadok Cirkvi. Podľa listu Efežanom 4:11 a 1. Korinťanom 12:28 dal Boh do Svojej Cirkvi apoštolov, prorokov, učiteľov, evanjelistov a pastierov. Tieto služby sú Bohom dané ku napomínaniu a ku zdokonaľovaniu tela Kristovho. On tiež do Cirkvi vložil duchovné dary k jej budovaniu a vzdelávaniu (1Kor 12:4-11). Každý pravý úd tela Krista prináša ovocie Svätého Ducha (Gal 5:22-26). Nech je každému zrejmé, že celé Božie Slovo stále platí.
Slovo nám dáva jasné a presné informácie o všetkých službách, učeniach a nariadeniach v Cirkvi. Nikto sa nemusí nechať zavádzať. Každý, kto si želá konať, čo je správne, môže nasledovať pravý biblický vzor. Dokonalosť môže byť dosiahnutá len poslušnosťou všetkým základným učeniam Biblie. „Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti…“ (Žd 6:1)
Prorocké hľadisko Krista a Jeho Cirkvi je veľmi dôležité, obzvlášť v čase, ako je tento, keď sa napĺňa biblické proroctvo. Prirodzene, mohli by sme hovoriť o súčasnej chaotickej svetovej situácii, znameniach času konca, o Izraeli a mnohých iných témach. Sme vďační všemohúcemu Bohu, ktorý dodržal Svoje zasľúbenia dané Židom rovnako ako so Svojou Cirkvou. Každý pravý veriaci hľadí na Izrael s láskou bez ohľadu na vzťah a postoje krajiny, v ktorej žije. Izraelský národ aj jeho prežitie je samo o sebe zázrakom. „Počujte Slovo Hospodinovo národy, a zvestujte to ďaleko na ostrovoch a recte: Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zase zhromaždí a bude ho strážiť ako pastier Svoje stádo.“ (Jr 31:10)
Boh na Izrael iste nikdy nezabudne a dodrží všetky Svoje dobré zasľúbenia pre prirodzené semeno Abraháma, až kým sa Jeho úmysel s nimi nestane realitou. V tejto generácii prebiehajú paralelne dve veci – zhromažďovanie Židov zo všetkých národov a vyvolanie nevesty Krista von zo všetkých organizácií. Všetko teraz dosahuje svoj vrchol v naplnení proroctiev. Čoskoro príde konečné víťazstvo a Najvyšší bude oslávený. Je úžasné poznať, akým spôsobom je Nevesta pripravovaná predtým, ako nastane vytrhnutie. Potom sa Duch Pánov pozdvihne od pohanov a Pán sa zjaví Svojim bratom, Židom (Zach 13).
Aby sme získali celkový náhľad na Krista a Jeho Cirkev v proroctve, musíme sa obrátiť na knihu proroctva, Zjavenie Ježiša Krista. Praví kresťania vždy zachovávajú vyvážený prístup k Písmu a poznávajú každé Slovo v správnej súvislosti.
Štyri evanjeliá zobrazujú hlavne život Krista od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie. Listy apoštolov obsahujú všetky učenia a pokyny pre novozákonnú Cirkev. Podobným spôsobom ukazuje kniha Zjavenia Ježiša Krista ako Syna človeka v strede siedmich zlatých svietnikov. Pánovi sa v našom čase zaľúbilo otvoriť Slovo proroctva.
Ján mal tú prednosť nahliadnuť do všetkých vecí, ktoré sa mali stať, až kým čas nepominie do večnosti. Musíme všetky veci správne zaradiť, a keď vidíme ich naplnenie, vidieť ich v ich správnej perspektíve vo svetle Božieho svätého Slova.
Zjavenie začína mimoriadnym požehnaním: „Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú Slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (1:3) Končí tým najvážnejším napomenutím, ktoré musíme veľmi, veľmi starostlivo zvažovať: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ (Zj 22:18-9) Tieto slová hovoria o úplnom odlúčení od Pána a večného života.
Počas cirkevných období čítali ľudia poslednú knihu Biblie, ale neboli schopní týmto veciam porozumieť, pretože prorocké tajomstvá ostávajú skryté dovtedy, kým nepríde čas ich naplnenia. Je smutné, že musíme povedať, že kazatelia a iní ľudia podľa vlastného uváženia vykladali veci, ktoré sú v evanjeliách, listoch apoštolov a prorockých písmach namiesto toho, aby zostali pri tom, čo bolo skrze Svätého Ducha zjavené.
Tak, ako sa to dialo pri prvom príchode Krista, keď teológovia podávali svoje vlastné názory namiesto toho, aby jednoducho čakali a sledovali naplnenie biblického proroctva samotného, tak sa to deje aj dnes. Kazatelia a zbory sú tak zakorenené vo svojich spôsoboch a učeniach, že viac nemajú miesto pre duchovné zjavenie. Výklady a interpretácie prorockých tém Božieho svätého Slova spôsobili medzi veriacimi mnoho zmätku. Biblické proroctvo je napísané tak, aby nám dopredu oznámilo, čo má Boh v úmysle konať. Nenecháva žiadny priestor pre špekulácie, musí byť rozpoznané, keď sa naplní.
Dbajme rady Petra, ktorú nám dáva pod inšpiráciou Svätého Ducha: „…vediac najprv to, že niktoré proroctvo Písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti.“ (2Pt 1:20)