Kristus a Jeho Cirkev v proroctve
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
9. Jednotlivé obdobia
V čase, keď Ján videl Krista a Jeho Cirkev v proroctve, existovalo mnoho lokálnych zborov, ktorým Pavol adresoval svoje listy.
Svätý Duch si zvolil špecificky týchto sedem zborov v Malej Ázii z dôvodu ich charakteru typického pre sedem nadchádzajúcich cirkevných období. Nie je tu zmienený ani jeden židovský zbor, dokonca ani ten v Jeruzaleme nie, pretože posolstvá majú prorocký význam a zaoberajú sa len časom milosti pre pohanov.
Biblia nám hovorí, že sedem hviezd je v pravej ruke Ježiša Krista v čase, keď ho vidíme putujúceho uprostred Jeho Cirkvi. On je najvyšší Boh, vyvyšovaný a milovaný v strede tých Svojich, ktorý posiela Svojich poslov (hviezdy), ktorí hovoria slová autority. Sú v pravej ruke Svojho Majstra a sú úplne pod Jeho kontrolou. Nie sú v ruke denominácie, oni protestujú proti organizovanému náboženstvu.
Aj keď boli jednotlivé obdobia významnými historikmi identifikované, bola potrebná prorocká služba Williama Branhama, aby mohlo byť identifikovaných sedem anjelov-poslov, ktorí boli hviezdami v pravej ruke Pána a priniesli zvesť vo svojich obdobiach.
Pán v Cirkvi adresoval dve skupiny ľudí – telesnú a duchovnú. Hovoril slová chvály i karhania. Adresoval Svoje posolstvá anjelovi každého obdobia a predstavil sa jedným zo Svojich božských označení.
Na základe histórie a božského zjavenia boli cirkevné obdobia a poslovia nasledovní:
Cirkev v Efeze (Zj 2:1-7) „Toto hovorí Ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo Svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov.“ Toto prvé cirkevné obdobie bolo Pánom karhané za to, že opustilo prvú lásku. Ľudia začali odpadať od originálneho prežitia Letníc a dovolili zákerne sa vkradnúť duchu mikulášencov. Muži začali vytvárať duchovenstvo, ktoré si privlastnilo autoritu nad ostatnými. Pán chválil vyvolených tohoto obdobia za ich nenávisť voči skutkom mikulášencov, ktorí túžili po pozíciách a vládnutí. Tí, ktorí pevne zotrvali v originálnych učeniach, mohli ľahko rozpoznať falošných apoštolov, pretože ich učenia nesúhlasili so základnými učeniami Biblie.
Rovnako je to ešte dnes. Každé učenie, ktoré nesúhlasí s učeniami apoštolov a prorokov, je falošné. Pavol si bol taký istý neomylnosťou svojich učení, že musel vysloviť kliatbu nad každým, kto si trúfol kázať iné evanjelium (Gal 1). Originálne hovorené Božie Slovo je pravda a každý jeho výklad je omyl a lož diabla. Na začiatku bolo Slovo – originálne semeno. Potom sa však nepriateľ rafinovane pýtal Evy a začal nesprávne interpretovať a vykladať Božie sväté Slovo v záhrade Eden. Títo mikulášenci padli do jeho pasce rovnako ako Eva.
Je obrovský rozdiel medzi kázaním originálneho semena – Slova a jeho výkladom. Jedno prináša duchovný život a druhé duchovnú smrť. Nepriateľ nezapiera vždy Božie Slovo. On so Slovom dokonca prišiel k Pánu Ježišovi. Satan zneužíva, nesprávne vykladá a nesprávne zaraďuje Božie sväté Slovo.
Rovnako ako Ježiš, aj premožitelia zostávajú s originálnym Slovom a premáhajú nepriateľa Slovom ich svedectva. Zasľúbenie, ktoré im bolo dané v prvom cirkevnom období, znelo, že budú mať účasť na strome života, ktorý je v strede Božieho raja. Pretože Eva počúvala výklad hada, ona a Adam boli vyhnaní z raja a oddelení od stromu života. Ale skrze Krista sú premožitelia privedení späť k stromu života a do Božieho raja.
„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Efezké cirkevné obdobie trvalo do roku 170 po Kr. Podľa Božieho zjavenia daného bratovi Branhamovi bol v tomto cirkevnom období poslom (hviezdou) v pravej ruke Pána Pavol.
Cirkev v Smyrne (Zj 2:8-11) „Toto hovorí ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil…“
Význam slova Smyrna je horkosť. Je odvodené od slova myrha, pomazanie súvisiace so smrťou. Tí, ktorí uverili výkladom nepriateľa, známym ako skutky mikulášencov, duchovne zahynuli. V tom čase ustanovili kňazské úrady, ktoré vládli nad ostatnými (laikmi) a ignorovali fakt, že celá novozákonná Cirkev je označená ako Sväté kňazstvo. Všetky denominácie sú vytvorené podľa vzoru prvej náboženskej organizácie a sú motivované tým istým duchom. Vonkajší vzhľad na veci nič nemení. Podľa Božieho Slova je prvá denominácia matkou a ostatné sú dcérami (Zj 17).
Boží vyvolení sa nesklonili pod falošné učenia, a preto museli prechádzať hrozným prenasledovaním. Bolo im povedané, aby ostali verní až do smrti, a potom prijmú korunu života. Druhá smrť im nemohla uškodiť.
„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Toto cirkevné obdobie trvalo až do roku 312 po Kr. Počas tohoto obdobia boli použití v službe mnohí muži, ale zdá sa, že Božou voľbou bol Ireneus – posol (hviezda) v pravej ruke Pána. Pevne stál v apoštolských učeniach a kázal plné evanjelium. Jeho služba bola všemohúcim Bohom potvrdená sprevádzajúcimi znameniami.
Cirkev v Pergamone (Zj 2:12-17) „Toto hovorí Ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý…“ V tomto období sa skupina mikulášencov stala uznanou cirkvou a zjednotila sa so štátom. Bolo zavedené učenie Baláma. Balám pozval deti Izraela a ľud Moábskych na veľkú slávnosť a spôsobil pád Izraela. Rovnakým spôsobom Konštantín zorganizoval koncil v Nicei a pozval obe skupiny. Izrael padol do pasce nastraženej Balámom, aj keď boli svedkami potvrdenej služby proroka Mojžiša. Tento hriech nebol nikdy odpustený.
Počas tohoto cirkevného obdobia sa odpadlá cirkev a štát zjednotili – pohanstvo sa spojilo s kresťanstvom. Celý program bol pripravený takým rafinovaným spôsobom, že tomu telesní kresťania podľahli.
Aj počas tohoto času žili statoční Boží muži, ktorí sa pevne držali pravdy. Títo posilňovali vyvolených, ktorí neučinili kompromisy so štátom ani s odpadlou cirkvou.
Zasľúbenie dané premožiteľom sľubovalo prijatie skrytej manny a bieleho kameňa s novým menom, ktoré nepozná žiadny človek okrem toho, ktorý ho prijíma.
„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Toto cirkevné obdobie trvalo do roku 606 po Kr. Podľa brata Branhama bol Martin poslom (hviezdou) v pravej ruke Pána. Zo všetkých veľkých mužov, ktorí v tom čase zvestovali evanjelium, bol on najbližšie k učeniam apoštolov. Jeho mocná služba bola sprevádzaná biblickými znameniami.
Cirkev v Tyatíre (Zj 2:18-29) „Toto hovorí Syn Boží, ktorý má Svoje oči ako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi…“
To, čo v započalo v efezkom cirkevnom období ako skutky mikulášencov, sa v tomto čase stalo vládnucou pápežskou cirkvou. Cirkev bola uvrhnutá do Temného veku. Zdalo sa, že po pravom kresťanstve alebo pravých biblických učeniach viac nie je ani stopy, ale Boh mal stále ostatok, ktorý bol vedený Svätým Duchom podľa Jeho Slova.
Pán prirovnal tento falošný systém k osobe Jezábeľ, ktorá do Izraela priniesla modlárstvo. Pokúsili sa zviesť Božích služobníkov ku konaniu duchovného smilstva. Ale Boží vyvolení sa nesklonili pred systémom zavedeným ľuďmi. Dokonca aj počas temnoty a prenasledovania svietilo svetlo Božieho Slova na cestu Jeho deťom, ktoré neboli zvedené. Zasľúbenie premožiteľom sľubovalo prijatie moci nad národmi a vládu nad nimi železnou palicou. „A dám mu rannú hviezdu.“ „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Toto obdobie trvalo do roku 1520 po Kr. a ako posol (hviezda) v pravej ruke Pána v ňom vyniká Columba. Jeho služba bola založená na originálnom Božom Slove a bola potvrdená Všemohúcim.
Cirkev v Sardách (Zj 3:1-6) „Toto hovorí Ten, ktorý má tých sedem Duchov Božích a sedem hviezd.“ To nás privádza k času reformácie, v ktorom po dlhom čase temna prenikol lúč svetla. Boh vo Svojej nekonečnej milosti učinil nový začiatok prinesením Svojho živého Slova tam, kde nebolo duchovného života. Svetlo, ktoré bolo v tomto období zapálené, postupne rástlo, až kým nebolo v týchto posledných dňoch oznámené plné zjavenie Ježiša Krista.
Pán povedal: „Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.“ Tento zbor používal tituly, tak, ako rímska cirkev. Oni nepoznali, že meno Otca, Syna a Svätého Ducha je Pán Ježiš Kristus.
Tí, ktorí uverili zvesti, ktorú Boh v tom čase poslal, svoje rúcha nepoškvrnili. Zasľúbenie pre vyvolených v tomto čase znie: „Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy života…“ „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Toto cirkevné obdobie trvalo do roku 1750 po Kr. Počas tohoto obdobia žilo mnoho odvážnych mužov, ktorí mali účasť na diele reformácie, ale podľa jeho aktívnej služby bol poslom (hviezdou) v pravej ruke Pána Martin Luther, ktorý prišiel so zvesťou: „Spravodlivý bude žiť z viery.“
Cirkev vo Filadelfii (Zj 3:7-13) „Toto hovorí Svätý, ten Pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov…“
Tento zbor nedostal od Pána žiadne Slovo napomenutia. Bol to veľký vek misionárov otvorených dverí a bratskej lásky. Tí, ktorí boli inšpirovaní Slovom a Božím Duchom, šli do celého sveta. Ľudia o Slove nediskutovali, ale žili ho. Tí, ktorí kázanie Božieho Slova počúvali, boli usvedčení o hriechu. Bol to úžasný čas v histórii Cirkvi. Účinok kázania bol taký mocný, že aj tí, ktorí boli zo synagógy satanovej, to museli uznať a skloniť sa pred Slovom.
Veriaci prijali zasľúbenie, že budú ochránení pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celú zem v poslednom cirkevnom období, v ktorom to správne a prevrátené sú tak blízko seba. Z Božej milosti budú môcť len vyvolení poznať rozdiel medzi tým pravým a napodobeninou.
Premožitelia v tomto cirkevnom období prijali zasľúbenie, že budú učinení stĺpmi v Božom chráme.
„Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ Toto úžasné cirkevné obdobie trvalo do roku 1906 po Kr. Hviezdou-poslom v pravej ruke Pána bol John Wesley, ktorý pokračoval v nesení pochodne Slova a vystúpil s veľkým zjavením posvätenia.
Cirkev v Laodicei (Zj 3:14-22) „Toto hovorí Amen, Ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho…“
Okolnosti tohoto cirkevného obdobia sú tie najžalostnejšie a Pán nemá žiadne slová chvály. Prevažuje sebaklam: „Som bohatý … a nepotrebujem ničoho.“ Navonok sú bohato obdarovaní svetskými bohatstvami, ale nie sú si vedomí faktu, že sú úbohí, biedni, chudobní, slepí a nahí. Ten, ktorý má oči ako plamene ohňa, hľadí a vidí skutočný stav Laodicee.
Oni o Ňom samozrejme stále spievajú a hovoria, stále vykonávajú nejakú formu bohoslužby, ale svetské aktivity v ich strede prevládajú. Namiesto toho, aby si vzali pred a po bohoslužbe čas na modlitbu, ľudia sa tešia na hry a zábavu po zhromaždení. Vôbec si neuvedomujú, že Ho vyhnali – On už viac nie je v ich strede. „Hľa, stojím pri dverách a klepem.“ Cirkev všeobecne tento výrok používa v súvislosti s hriešnikom, ale Boh ho používa v súvislosti s Cirkvou. Pán stojí vonku, klope a prosí nás, aby sme otvorili dvere.
Pod falošnou pretvárkou budia dojem, že Pán je stále s nimi. Úmyselne prehliadajú skutočný stav opísaný v Božom Slove Pánom Ježišom samým. Je to ten najzvodnejší čas zo všetkých. Ľudia sa stále snažia vytvoriť atmosféru prebudenia. Nechcú priznať svoj stav. Ale pretože neveria pravde, Boh im posiela mocný zvod, aby verili lži (2Ts 2:11). Bez ohľadu na to, kto sme, ak odmietame pravdu, otvárame sa bludu.
Tým najrafinovanejším spôsobom nepriateľ nastražil pascu každej cirkvi a denominácii, každému evanjelistovi a kazateľovi. Dokonca im dáva úspech, pokiaľ len nepoznajú zvesť a zvestovateľa pre tento čas. Niektorí dokonca tvrdia, že nikdy nevstúpia do Svetovej rady cirkví, ale je na nich rovnaký duch a oni sú časťou toho istého systému bez toho, aby to vedeli. Každá kresťanská organizácia je z rovnakého ducha, ako bola tá prvá. Každý, kto odmieta Božiu zvesť zjavenú Svätým Duchom, prijme znamenie šelmy.
Za pôsobenie Ducha sú vydávané mnohé rôzne veci. To správne a to prevrátené je tak blízko pri sebe, že len vyvolení, ktorí sú založení na Slove, poznajú rozdiel.
Charizmatické hnutie sa snaží priniesť duchovný život dokonca do Svetovej rady cirkví, ktorá je podľa proroctva obrazom šelmy. Boží Duch však volá: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem.“ (2Kor 6:17) Pretože Kristus je počas laodicejského cirkevného obdobia mimo tábora, všetci vyvolení, ktorí počujú Jeho hlas, vychádzajú von z každého náboženského tábora a postavia sa na Jeho stranu – stranu Slova – a nesú Jeho potupu. Majú však i zasľúbenie, že budú účastní Jeho slávy.
Zasľúbenie znie: „Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne…“
Bez pochyby existujú v rôznych denomináciách mnohí výnimoční muži, ale kto bol vyvoleným poslom-hviezdou v našej generácii? Kritériá musia byť vždy biblické. Nemôžeme hodnotiť podľa úspechu, dojmu alebo osobnosti, musíme poznať Boží výber.
Bez váhania môžeme pred všemohúcim Bohom povedať, že brat Branham bol Písmom identifikovaný a potvrdený ako anjel-posol pre posledné cirkevné obdobie. Nech všetci, ktorí majú dnes uši, aby počuli, čo Duch hovorí zborom, nie sú viac viazaní tradíciami, ale vyjdú von, oddelia sa od všetkej neviery a vrátia sa k pôvodnému Božiemu Slovu.