Obežník Október 2017
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
2. Ak niekto pridá alebo uberie…
Ak niekto pridá alebo uberie…
Počas veľkého medzinárodného zhromaždenia v Bruseli 11. 6. 2017 sme si pripomenuli poverenie brata Branhama z 11. 6. 1933.
12. 6. 2017 som si spomenul na môj rozhovor s bratom Branhamom z 12. 6. 1958 v Dallase v Texase. Na jeho konci brat Branham povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš do Nemecka.“
Po našom rozhovore v Dallase brat Branham hneď na začiatku kázania Chceme vidieť Ježiša povedal: „Pred chvíľou ma objal muž z Nemecka. Tam sme mali každý večer priemerne 10 000 obrátení – 50 000 počas piatich nocí.“ Počas tejto bohoslužby hovoril aj o nadprirodzenom svetle, ktoré bolo odfotografované na rôznych miestach a dodal: „Je tu práve muž z Nemecka, kde to bolo trikrát odfotografované nemeckým fotoaparátom.“ Fotografia bola nasnímaná počas stretnutia kazateľov a ukazuje svetlo nad hlavou brata Branhama. Môžete ju nájsť na internete. Áno, bol som na vlastné oči a uši svedkom tejto mimoriadnej služby.
Z dôvodu vážnych dôsledkov zmien v poverení, ktoré zaznelo 11. 6. 1933, ešte raz citujem presné znenie spolu so zmenenou verziou, aby ste ich mohli porovnať.
Originál: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“
Brat Branham tieto slová vyslovené z nadprirodzeného oblaku presne zopakoval spolu 55-krát, a aby to všetci vyvolení vzali vážne a verili mu, zdôraznil 10. 2. 1960 a pri niektorých ďalších príležitostiach nasledovné: „Nie, že by som bol ja tým predchodcom, ale zvesť bude prechádzať.“
Žiaľ, skrátená verzia bola daná do obehu krátko po tom, čo brat Branham odišiel do slávy: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, tak si ty poslaný, aby si predišiel Jeho druhému príchodu.“ Hlavné slovo „zvesť“ bolo vynechané. Preto musí byť ešte raz zdôraznené, že nikto nemá právo meniť presné slová poverenia.
7. 5. 1946 navštívil brata Branhama nebeský posol, ktorý mu povedal: „Neboj sa. Bol som poslaný z prítomnosti všemohúceho Boha, aby som ti povedal, že tvoje zvláštne narodenie a život majú poukázať na to, že ti bude daný dar Božieho uzdravovania pre národy sveta.“ To nám pripomína Lukáša 1:19, kde prišiel k Zachariášovi anjel a oznámil mu narodenie Jána Krstiteľa: „Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.“
Obe poverenia dané bratovi Branhamovi musia byť biblicky zaradené: Prvé bolo spojené so zvesťou, ktorá má predchádzať druhému príchodu Krista, druhé sa týkalo jeho služby evanjelistu. Obe poverenia Boží muž vykonal. Keďže prijal Božiu autoritu a dar uzdravovania, cestoval brat Branham na iné kontinenty a kázal na evanjelizačných zhromaždeniach v rôznych krajinách. Tak, ako sa to dialo v službe nášho Spasiteľa, i v zhromaždeniach brata Branhama nastali spontánne uzdravenia: slepým bol vrátený zrak, chromí mohli chodiť, hluchí mohli počuť. Takým spôsobom začalo v roku 1946 celosvetové prebudenie s uzdravovaním. Je zaznamenané, že sa brat Branham počas prípravy na modlitbu za chorých najmenej 280-krát odvolával na to, čo náš Pán povedal v Jánovi 5:19: „Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca…“ Vo videniach videl aj to, čo Boh učiní – mohol to povedať každej osobe v modlitebnej rade a potvrdiť to slovami „Tak hovorí Pán!“ Osobne som toho bol svedkom v zhromaždeniach.
Boh to viedol takým spôsobom, že som od samého začiatku všetko, čo patrí k Božej rade, zaradil do Písma. Od samého začiatku bolo a na veky ostane Božie Slovo mojím absolútom. Pán sám ma poveril kázať Božie Slovo tak, ako je napísané. V súvislosti so zvesťou sa jedná výhradne o zvestovanie toho, čo hovorí Písmo – zvestovanie, ktoré je absolútne bez chyby a úhony.
28. 11. 1963 brat Branham povedal: „Nikdy nesmiete opustiť Slovo. Musíte ostať v Slove presne tak, ako je napísané. Nijakým spôsobom ho nevykladajte. Jednoducho ho vyslovujete tak, ako je napísané. Je to Božie Slovo a to je Boh. Boh a Jeho Slovo sú to isté, jednoducho to isté.“
Ešte 19. 9. 1965 v kázaní zdôraznil: „Nikdy nesmiete prijať nič, jedine, že by to bolo presne napísané v Božom Slove. Musíte ostať v presnom súlade so Slovom.“
Žiaľ, okrem pokračovania zvestovania čistého Slova podľa Božieho poverenia boli okamžite predstavené aj rôzne výklady. Bratia, ktorí sa odvolávali na brata Branhama, úspešne prezentovali svoje vlastné výklady ako vierohodné a tiahli učeníkov za sebou (Sk 20:30). Výroky proroka sú vykladané a prezentované ako učenia. To spôsobilo a stále spôsobuje, že vznikajú nové skupiny. Ani raz som sa nezúčastnil diskusie o niektorých z jeho výrokov, pretože jediné, čo to spôsobuje, sú rozdelenia zborov. (Rm 16:17)
Tragédia nespočíva v tom, čo brat Branham povedal – čo je niekedy ťažké porozumieť – ale v tom, čo s tým konajú bratia (2Pt 3:16). Dokonca aj to, čo brat Branham povedal v kázaní Vytrhnutie, vykladajú, akoby Pán už s pokrikom zostupoval. Výkrik v 1. Tesaloničanom 4 sa týka vzkriesenia tých, ktorí zomreli v Kristu, nie tých, ktorí teraz žijú. Pri návrate Krista sa všetko stane presne tak, ako je to predpovedané v kapitole 4, vo veršoch 13–18: „Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ Čítajte, prosím, aj 1. Korinťanom 15:45–58.
Výkrik, ktorý teraz zaznieva prostredníctvom zvesti, má za účel prebudenie živých na základe Matúša 25: „Ale o polnoci povstal krik: Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ (v. 6) Všetky panny počujú posledné volanie a vyjdú na stretnutie so Ženíchom.
V Matúšovi 13 nachádzame podobenstvo o mužovi, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. V tomto podobenstve povedal náš Spasiteľ: „Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel.“ (Mat 13:25) Keď hovoril ku Svojím učeníkom, vysvetlil podobenstvo nasledovne: „Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka, a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého…“ (Mat 13:37–38)
To je presne to, čo sa stalo v našom čase: Najprv bolo siate dobré semeno Božieho Slova a potom sa nepriateľovi podarilo zasiať uprostred pšenice vlastné semeno výkladu. To sa stalo, keď boli panny unavené a upadli do duchovného spánku. Pšenica však napriek tomu ostáva pšenicou a kúkoľ kúkoľom. Dve semená majú svoj pôvod u Kaina a Ábela. Jeden nenávidel a ten druhý bol nenávidený. „Ale ten, kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma oslepila jeho oči. Píšem vám, dieťatká, že sú vám odpustené hriechy pre jeho meno.“ (1J 2:11:1J 3:7–15) Dá sa povedať, že kto nemá brata ako Kain, nemôže byť Ábel.
V tomto kontexte však nachádzame aj napomenutie: „Keď ktokoľvek počuje Slovo o tom kráľovstve a nerozumie, prichádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srdca. To je ten posiaty vedľa cesty.“ (Mt 13:19) Je veľmi dôležité veriť a každému Slovu porozumieť, inak nám nepriateľ pravé semeno uchmatne a zaseje vlastný výklad. Pán sa Svojich učeníkov pýtal: „Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane.“ (Mt 13:51)
Kto môže ešte dnes úprimne odpovedať „Áno“? Kto skutočne porozumel všetkému, čo bolo kázané a napísané v súlade s Božím Slovom v božskom poverení? O koho očiach a ušiach môže Pán povedať, že sú blahoslavené? Je zrejmé, že všetky panny, ktoré očakávali príchod Ženícha, nakoniec pospali. Všetky sa zobudili, ale len múdre zaspali so semenom Božieho Slova a potom sa s ním i prebudili. Pretože si so sebou niesli nádobu s olejom a mohli čerpať z plnosti Svätého Ducha, boli pripravené vojsť na svadobnú hostinu. Bláznivé počúvali výklady nepriateľa a boli zvedené (2Kor 11:3-4), a preto budú márne klopať na zatvorené dvere (Mt 25:11-13).
V súvislosti so Svojím príchodom nás Pán obzvlášť napomína bdieť: „Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.“ (Mt 24:42)
„Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“ (2Pt 3:9)
Toto miesto Písma jasne odsudzuje falošné učenia, ktoré tvrdia, že čas milosti skončil a že krv sa viac nenachádza na tróne milosti. Ešte je čas milosti, Pán ešte stále volá ku pokániu a von zo všetkého náboženského zmätku. Bohu buď vďaka, ešte stále žijeme vo dni spásy (2Kor 6:2). Falošných učiteľov, ktorí prezentujú svoje vlastné výklady toho, čo kázal brat Branham, budú počúvať len bláznivé panny. Musí tu byť ešte raz zdôraznené: Nechajte všetko tak, ako to bolo povedané! Nič k napísanému Božiemu Slovu nepridávajte!
Pod vedením Svätého Ducha brat Branham zjavil všetky skryté tajomstvá. Jeho jedinečná a mimoriadna služba, za ktorú sme Bohu vďační, skončila. On vskutku prijal zjavenie všetkých vecí, ktoré patria k plánu spásy – Božstvo, vodný krst, večera Pánova, čo sa skutočne stalo v záhrade Eden – bolo mu dané úplné zjavenie všetkých vecí vrátane siedmich pečatí.
Mocné prežitie brata Branhama z 28. 2. 1963, keď sa zjavil nadprirodzený oblak a zaznelo sedem mocných hromov sprevádzaných zemetrasením, ktoré otriaslo celým okolím hory Sunset, malo pre neho mimoriadny význam v súvislosti s otvorením siedmich pečatí, a preto sa na týchto sedem hromov často odvolával. Avšak sedem hromov zo Zjavenia 10:3 vydá svoje hlasy, až keď zostúpi Anjel Zmluvy obklopený dúhou.
Žiadna z vecí napísaných v siedmich pečatiach sa v skutočnosti nestala v čase, keď brat Branham o nich kázal v marci 1963. Baránok neopustil trón v marci 1963, krv Novej zmluvy nebola odstránená z trónu milosti v svätyni svätých. Brat Branham len zopakoval, čo apoštol Ján videl a napísal na ostrove Patmos, a potom hovoril o tom, čo mu bolo v tejto súvislosti zjavené.
Mohol presne identifikovať a biblicky zaradiť jazdcov z prvých štyroch pečatí ako Antikrista v jeho štyroch štádiách vývoja na štyroch rôznych koňoch – ako sa vyvíjal vo vzťahu k novozákonnej Cirkvi a paralelne s ňou.
Brat Branham mohol ukázať, že piata pečať je o židovských mučeníkoch, ktorí volajú po pomste. V tomto kontexte dokonca zmienil Adolfa Eichmanna, ktorý niesol hlavnú zodpovednosť za vraždu 6 miliónov Židov počas holokaustu.
Prorok taktiež správne zaradil šiestu pečať (Zj 6:12-17), totiž do času súženia, pretože vtedy začne deň Pánov, slnko sa premení na temnotu a mesiac na krv (Joel 3:4, Sk 2:20).
Zjavenie 7:1-8 hovorí o 144 000 Židoch z 12 kmeňov Izraela, ktorí budú vtedy zapečatení. Vo veršoch 9 až 17 je ukázaný nesčíselný zástup zo všetkých národov, ktorí všetci vyšli z veľkého súženia a obmyli svoje rúcha v krvi Baránka.
Keď je v kapitole 8 oznámená siedma pečať, objaví sa pred Božím trónom sedem anjelov súdu a je im daných sedem trúb, aby na zem privolali súdy. V kapitolách 8 a 9 vidíme, čo sa na zemi bude diať počas trúbenia šiestich trúb súdu. V kapitole 10 Anjel Zmluvy oznámi a prísahou potvrdí, čo sa bude diať, keď bude trúbiť siedmy anjel súdu (verš 7), pretože vtedy „…dokoná sa tajomstvo Božie…“
Oznámenie v kapitole 10 verš 7 je ukázané vo svojom naplnení v kapitole 11 verš 15 na začiatku tisícročného kráľovstva: „A siedmy anjel zatrúbil, a povstali veľké hlasy na nebi, ktoré hovorili: Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a Jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov!“