Obežník apríl-máj 2019
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
5. Biblické poslanie
Pán nám povedal, o čo pri takomto poslaní ide: „Ako Mňa poslal Otec, tak i Ja posielam vás.“ (Jn 20:21) Pavol to mohol taktiež dosvedčiť, keď podal správu o svojom povolaní: „… vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa Ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo Mňa.“ (Sk 26:17-18)
Napomenutie, ktoré dal Pavol svojmu spolupracovníkovi Timotejovi, sa týka i mňa, ako aj každého Božieho služobníka: „… vykonávaj svoje poverenie tak, aby si zachoval seba čo do toho prikázania nepoškvrneného a bezúhonného až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista …“ (1Tm 6:14, podľa nem. prekladu)
Skôr ako môže byť poverenie vykonávané, musí ho Pán najprv dať. Pavol poverenie mal a mohol dosvedčiť deň, hodinu, miesto a čo mu bolo povedané (Sk 9:22, 26). Mojžiš mohol učiniť to isté (2M 3) ako aj Jozua (k. 1). Izaiáš hovorí: „Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pôjde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma.“ (Iz 6:8) Všetci praví Boží služobníci vydávajú svedectvo o svojom poverení. Brat Branham sa mohol odvolať na 11. júna 1933, na 7. mája 1946, na 28. februára 1963, na obdobie od 17. do 24. marca 1963 – všetky časy, keď dal Pán mimoriadne pokyny.
I ja môžem hľadieť späť na mimoriadne prežitia, v ktorých ma Pán oslovil ako „Môj služobník“, počnúc 2. aprílom 1962 a môžem vydať svedectvo o čase a mieste, ako aj o tom, čo mi vždy mocným hlasom prikázal. Z milosti Božej som verne poslúchol každý príkaz, ktorý mi Pán dal – všetko z milosti, ktorá prichádza spolu s Božím povolaním a poslaním.
V obežníku z decembra 2005 som zmienil niektoré z priamych pokynov a nadprirodzených prežití, ktoré mi verný Pán dal. Také niečo sa nestalo odo dní Biblie. Pretože sme však dorazili do najdôležitejšieho obdobia celej histórie plánu spásy, Pán nám ukazuje, že sa o Svoju Cirkev stará. Poverenie musí byť vykonané bez úhony, ako o tom písal Pavol.
Môj prvý obežník v septembri 1966 som podpísal slovami „V Jeho poverení …“, tak som pokračoval, a tak to činím až do dneška. Nikto si nedokáže predstaviť, čo znamená počuť všetko prenikajúci Pánov hlas a prijať priame pokyny.
Bolo to Božie rozhodnutie poslať ma do celého sveta ako nosiča čistej svätej zvesti. Vďaka Jeho vedeniu som mal tú prednosť, že som mohol desať rokov osobne poznať brata Branhama a zúčastniť sa na jeho zhromaždeniach v Nemecku a v USA. Som na vlastné oči a uši svedkom toho, čo Boh v našom čase konal. Nikdy nezabudnem na moje prvé osobné stretnutie s bratom Branhamom 15. augusta 1955. Ešte predtým, ako som ho pozdravil, mi povedal: „Ty si kazateľ evanjelia.“ Jasne si spomínam aj na 12. jún 1958 v Dallase v Texase, keď mi povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš späť do Nemecka!“ Potom 3. decembra 1962 skrze ten istý neomylný prorocký dar zopakoval to, čo mi Pán povedal v čase môjho povolania a uzavrel to slovami: „Počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš jeho zvyšok.“
Požiadal ma kázať namiesto neho nasledujúcu sobotu, 8. decembra 1962, v Clifton’s Cafeteria na zhromaždení Obchodníkov plného evanjelia, ktoré založil Demos Shakarian, pretože sa na základe videnia musel pripraviť na sťahovanie do Tucsonu v Arizone. Požiadal ma, aby som namiesto neho kázal aj v nedeľu 9. decembra v zbore Ernest Hutton’s Church v Oaklande v Kalifornii. Dokonca mi dal adresu Paulaseera Lawrieho, ktorý bol na jeho zhromaždení v Bombaji a bol známym evanjelistom s darom uzdravovania. Mal som ho kontaktovať, ak by som cestoval do Indie. Mohol by som pokračovať a hovoriť o tom, ako nádherne verný Pán od samého začiatku všetko viedol.
Skrze Božie predzvedenie a vedenie zvesť, ako bolo povedané Božiemu mužovi, bola teraz, pred druhým príchodom Krista, nesená do celého sveta. Plné, naveky zostávajúce evanjelium bolo kázané všetkým národom na svedectvo, ako to stojí v Matúšovi 24:14, a príde koniec. Na to poukazujú aj znamenia časov. Náš Pán povedal: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lk 21:28)
Tak iste, ako je neomylné a bez úhony napísané Slovo, tak iste Nevesta Baránka, ktorá teraz verí Božiemu zjavenému Slovu, stretne Ženícha pri vytrhnutí bez poškvrny alebo vrásky a bez úhony. Každému musí byť jasné, že žiadny falošný učiteľ ani nikto z tých, ktorí boli zvedení, nebude vytrhnutý. Boh môže Svoju pečať položiť len na tých, ktorí boli obmytí v krvi a posvätení v Slove (2Kor 1:21-22).
Čas je blízko, čas je tu. Ak ešte raz hľadíme späť do nedávnej minulosti, tak s jasným výhľadom do budúcnosti. Všetci tí, ktorí poznajú službu brata Branhama, sú oboznámení s rokmi 1933 až 1965. Ale kto poznal, čo Boh konal od roku 1966 podľa povolania a zasľúbeného poslania?
Posledných 53 rokov bolo pokračovaním pravého zvestovania, ktoré prebieha v priamom Božom poverení po celom svete. Existujú dve obdobia: Prvé bolo od roku 1966 do roku 1979. Od roku 1979, v ktorom sa satan pokúsil zničiť mňa i Cirkev, uplynulo už 40 rokov. Také niečo sa ešte nikdy nestalo: Boli dosiahnuté končiny zeme a milióny ľudí poznali, čo Boh učinil v našom čase. Pán neodkladá váhajúc so zasľúbením. On však bude čakať, až kým nebude dosiahnutý plný počet vyvolených a nebudú k nemu pridaní aj tí poslední. Žiaľ, obzvlášť v posledných 40 rokoch prišli na scénu bratia bez povolania. Tí predstavujú svoje vlastné učenia a tiahnu učeníkov za sebou pod heslom: „Prorok povedal!“ Tak v mnohých mestách povstali rôzne takzvané „skupiny zvesti“, pričom každá z nich nasleduje svojho vlastného vodcu a jeho učenia.
Pán však buduje len Svoju Cirkev. On mi pri mojom povolaní prikázal: „Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory a nevydávaj spevník, pretože je to znamenie denominácie!“ Tak iste, ako mi On 19. septembra 1976 povedal: „Môj služobník, na základe Matúša 24:45-47 som ťa ustanovil, aby si rozdával pokrm v pravý čas“, tak iste sú v rôznych krajinách a mestách verní bratia, ktorí tam v zboroch rozdávajú ten istý duchovný pokrm.
53 rokov požehnaného zvestovania zvesti Slova, 40 rokov falošných bratov, ktorí sa vlúdili, aby rozširovali falošné učenia. Všetky pravé Božie deti, ktoré boli od roku 1979 pod falošným vplyvom, teraz prichádzajú späť zo všetkých falošných smerov, ktoré nasledovali. Zvesť dosiahla končiny zeme – návrat nášho Spasiteľa je veľmi blízko. Mocne a zreteľne zaznieva volanie: „Hľa, Ženích prichádza! Vyjdite na stretnutie s Ním!“
Brat Branham často hovoril: „V čase večera bude svetlo!“ To sa stalo. Teraz sme však dorazili do polnočnej hodiny. Len tí, ktorí sú pripravení, budú zavolaní na svadobnú hostinu. Brat Branham dokonal svoje poverenie, ja vykonávam moje poverenie. Ktokoľvek má uši, aby počul, bude počuť, a ktokoľvek je z Boha, ten to prijme. Každý skús sám seba v súvislosti s týmto poslaním. Tak hovorí Pán: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý Mňa poslal.“ (Jn 13:20)
Tí, ktorí predstierajú, že veria zvesti, by sa mali rozhliadnuť vo svojom vlastnom meste a položiť si otázku: Koľko Božích zborov bolo v Efeze, Korinte, Filadelfii a Laodicei? Takže, ak dnes v jednom meste existuje niekoľko zborov zvesti, niečo musí byť prevrátené. Prišiel čas, aby začal súd od domu Božieho, „… ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“ (1Tm 3:15)
Očakávame biblické prebudenie, v ktorom bude zjavená Božia moc. Nech je toto rok plesania, rok, v ktorom budú oslobodení všetci, ktorí sú zvedení! Čas je blízko a pre všetkých pravých veriacich prišiel čas stať sa jedným srdcom a jednou dušou, ako to bolo na začiatku. Pán stojí pred dverami a klope.
Nasledujúce miesta Písma nás majú posilniť a povzbudiť vo viere:
„Ale verný je Boh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. … Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v Ňom áno a preto aj skrze Neho amen, Bohu na slávu skrze nás. Avšak Ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Boh, ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.“ (2Kor 1:18-22)
„Pavol, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou, svätým, ktorí sú v Efeze, a verným v Kristu Ježišovi: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. […]
… aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi …
… v ktorom aj vy počujúc Slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu Jeho slávy.“ (Ef 1:1-14) Toto sa naplní so všetkými, ktorí patria k Cirkvi-Neveste.