Predchádzajúca kapitola

OBEŽNÝ LIST december 1990

Čo najsrdečnejšie vás všetkých pozdravujem v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista slovom: „…aby som vyhlásil rok milostivý Hospodinov…“ (Iz 61:2, Lk 4:49).

Čo je týmto milostivým rokom mienené, vedia všetci čitatelia Písma. Vzťahuje sa na milostivý rok, ktorý nasledoval po sedemkrát siedmich rokoch, teda v päťdesiatom roku. V takomto roku vyšli všetci, ktorí boli  zadlžení, ako slobodní. Každý rok je pre mnohých takýmto milostivým rokom od doby, kedy ho Pán prvý raz pred takmer dvetisíc rokmi vyhlásil pre časový úsek Nového zákona. Väčšina veriacich vie, v ktorom roku zažili svoje obrátenie. Radi na to spomínajú. Pre nich zostáva zvláštnym rokom ten, v ktorom prijali odpustenie svojej viny. Vďaka veľkému dňu zmierenia na Golgote môžu vyjsť slobodní tí, ktorí veria vo vykonané zmierenie.

Aj minulý rok bol pre mnohých takým milostivým rokom. Ak čas ešte potrvá, stane sa aj budúci rok pre mnohých milostivým rokom Pána. Večne platné evanjelium, vyhlasované ako zvukom trúby, dosahuje končiny zeme. Stojíme teraz opäť na konci jedného roka a môžeme znovu počuť, že čas ešte nikdy neplynul tak rýchlo ako teraz. Na prelome rokov 1990 a 1991 boli výhybky budúcnosti nastavené, aspoň čo sa týka Spojenej Európy, ktorá bude koncom roka 1992 so svojimi 340 miliónmi obyvateľov tvoriť skutočnú svetovú veľmoc. Je stále znovu otázkou, prečo padajú hranice teraz a nestalo sa to už skôr? Prečo je úsilie o zjednotenie hlavnou žiadosťou národov Európy teraz a nie už prv?

V tomto storočí sa stali pozoruhodné udalosti, ktoré sčasti staršie generácie ešte zažili: dve svetové vojny, ukrutné, pre všetky časy nepochopiteľné vyhladzovanie miliónov Židov. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie studenej vojny. Obidva vojenské bloky zbrojili. Teraz, celkom náhle, sa všetko zmenilo: zbrojenie je nahradzované odzbrojením, najstrašnejšie systémy zbraní sú zošrotované a ostáva už len jeden cieľ, a to dosiahnuť mier, bezpečnosť a budovať celoeurópsky dom, v ktorom by mali miesto všetky národy a národnosti.

Človek by sa mohol spýtať: „Ó Pane, zriadiš v tomto čase Svoje kráľovstvo?“ Čas pohanských národov speje ku koncu a nastáva čas pre Izrael. Všetkým duchovným výkladom, totiž že novozákonná Cirkev nahradila Boží ľud Izrael, chýba akýkoľvek biblický základ. Cirkev z národov je v tomto zmysle duchovným Izraelom, pretože podľa Božieho Slova podstúpila na srdci pravú obriezku Svätým Duchom a prežila z milosti obnovenie a znovuzrodenie. Aj v tejto generácii existujú ľudia, ktorí sú premieňaní z klamárov na Božích bojovníkov tak, ako sa stal Jákob Izraelom. Každý človek, ktorý očakáva premenu tela pri návrate Ježiša Krista, musí mať zažitú takúto premenu vo svojom srdci, stať sa Božím bojovníkom a dosiahnuť víťazstvo Ježiša Krista. Vierou, na základe pôsobenia Slova, ktoré je ostrejšie ako na obe strany ostrý meč, nastáva obrezanie srdca.

S Abrahámom a celým Izraelom uzatvoril Boh svojho času zmluvu a ako pečať pre ospravedlnenie vierou požadoval bolestivú, na tele vykonanú obriezku. Ľud izraelský ako národ Izrael navždy zostáva ľudom Pánovým. Ten istý Pán uzatvoril zmluvu s novozákonnou Cirkvou a požaduje obrezanie a obnovenie srdca. Len tak potom prijmeme potvrdenie skrze zapečatenie Duchom Svätým, že pri nás toto dielo milosti Božej nastalo. Skrze Zákon prišlo odsúdenie, ktorému predchádzalo priestúpenie skrze neposlušnosť. Pôvod hriechu spočíva v nevierevo vzbure proti Bohu – a vedie k prekročeniu Bohom daných prikázaní a zákazov. Pretože sa toto prestúpenie stalo v tele a my sme tak boli v tomto tele od Boha odlúčení a vydaní napospas smrti, musel Vykupiteľ prísť v tele, aby toto oddelenie obeťou odstránil a zmieril nás s Bohom. Zároveň premohol  smrť a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Jeho víťazstvo je i naším víťazstvom.

Ďaľšia kapitola