Obežník August 2016
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
3. „Kto vo Mňa verí, ako hovorí Písmo…“
„Kto vo Mňa verí, ako hovorí Písmo…“ (Jn 7:38)
Musíme si uvedomiť, že vždy, keď v Novom zákone viac ako 150-krát čítame slová „ako stojí napísané”, „ako hovorí Písmo“, „aby sa naplnilo Písmo“, tak sa tým myslí Starý zákon. V Novom zákone máme 845 citátov zo Starého zákona, z toho 185 zo Žalmov. Z toho poznávame, aký je dôležitý dokonalý súlad Starého a Nového zákona. Brat Branham povedal 22. 8. 1965: „Starý a Nový zákon sú dve polovice.“
Po Svojom vzkriesení sa Pán zjavil dvom učeníkom na ceste do Emaus a vysvetlil im všetky biblické miesta Starého zákona, ktoré sa na Neho vzťahovali. „Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral Písma?“ (Lk 24:32)
Aj iným učeníkom pripomenul to, čo im pred Svojím utrpením a smrťou povedal: „A povedal im: Toto sú Moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o Mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch. Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.“ (Lk 24:44-45)
Apoštol Pavol započal svoj prvý list Cirkvi v Ríme nasledovne: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k zvestovaniu evanjelia nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo Svätých Písmach…“ (Rm 1:1-2) Tak, ako Pavol dosvedčil vo svojom prvom liste, tak to môžem z Božej milosti dosvedčiť až do posledného listu aj ja.
Božie evanjelium musí byť ďalej podávané presne tak, ako to bolo predpovedané a zasľúbené skrze Jeho svätých prorokov v Svätých Písmach a ako bolo apoštolmi odovzdané Cirkvi v Novom zákone. Platí to, čo napísal Peter: „Tak musíte vedieť – je to Božie „musíš“ – predovšetkým to, že niktoré proroctvo Písma nedopúšťa vlastný výklad.“ (2Pt 1:20)
Tak, ako je v testamente zjavená posledná vôľa toho, kto ho zanecháva, tak ukazuje Starý a Nový zákon dedičom, čo právoplatne vlastnia. Pretože Boh naše mená napísal do Svojho testamentu a nás ustanovil ako dedičov, smieme mať účasť na tom, čo sa práve teraz deje v Božom kráľovstve. Tak iste, ako Boh v priebehu Nového zákona napĺňa to, čo v Starom zákone zasľúbil, tak iste prežijú Boží synovia a dcéry ako právoplatní dediči naplnenie zasľúbení, ktoré sú pre nich určené. Všetci ostatní kráčajú pomimo, aj keď úprimne vyznávajú, že sú veriaci.
Pavol porovnáva pozemský testament a testament, ktorý nám zanechal Boh: „Bratia, po ľudsky hovorím: Už uprávoplatnenej zmluvy človeka nikto neruší alebo ani k nej nepridáva ničoho.“ (Gal 3:15). Hlavnou myšlienkou tejto dôležitej témy je to, že k testamentu, ktorý učinil Boh, nesmie byť absolútne nič pridávané ani nesmie byť z neho nič odnímané.
Pozemský testament rešpektujú všetci vrátane súdnej moci. Sú v ňom uvedené mená dedičov a nič sa na ňom nesmie meniť. Prečo nie je preukazovaný rovnaký rešpekt aj Bohu a Jeho testamentu? Prečo sú k originálu pridané toľké výklady a falošné učenia? (Gal 1:6-8)
Apoštol Ján, ktorý bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos pre Božie Slovo a pre svedectvo Ježišovo, píše priamo v Zjavení 1:3: „Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ Praví Boží dediči a spoludediči Ježiša Krista môžu prijať len to, čo v Božom testamente skutočne stojí čierne na bielom a čo je nám zanechané. Sú nazvaní blahoslavení, pretože verili celému Slovu a uchovávali vo svojom srdci, čo v ňom stojí napísané.
Na konci knihy Zjavenia je vyslovené toto vážne varovanie: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ (Zj 22:18-19) Žiadne iné biblické miesto neopakoval a nezdôrazňoval brat Branham tak často. Bohom vyslovený rozsudok je konečný a pri všetkých, ktorí sa previnili, bude tak vykonaný.
Hneď potom je nám postavené pred oči, že to nepovedal nejaký prorok a ani apoštol Ján, ale Pán sám: „Hovorí Ten, ktorý svedčí toto: Áno, prídem skoro!“
Nevesta Krista svedčí len to, čo Duch v Slove povedal, a volá: „Amen. Áno, prídi, Pane Ježišu!“ (v. 20)
„A Duch a Nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“ (v. 17)