Obežník August 2016
/ Ewald Frank
Sprache slowakisch
Andere Sprachen
7. Častá otázka: „Prečo vzal Boh Svojho služobníka domov tak skoro?“
Častá otázka:
„Prečo vzal Boh Svojho služobníka domov tak skoro?“
Brat Branham bol požehnaný Boží muž a prorok. Už ako sedemročnému mu bolo povedané z mocného vetra, ktorý prudko pohyboval listami v korune topoľa: „Nefajči, nepi ani žiadnym iným spôsobom nepoškvrňuj svoje telo, pretože keď budeš starší, je pre teba pripravené dielo.“ 7. mája 1946 ho navštívil anjel, ktorý vstúpil do jeho izby v nadprirodzenom svetle a povedal mu: „Neboj sa, som k tebe poslaný z Božej prítomnosti… Ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak v spojení s darom uzdravovania budú dané dve znamenia aj tebe.“ V jedinečnej službe brata Branhama sa zopakovalo aj to, čo sa dialo v čase nášho Pána skrze prorocký dar zjavenia. Brat Branham sa pritom odvolával obzvlášť na príklady so Šimonom Petrom a Natanaelom v ev. Jána 1:40-51, ako aj na príhodu so ženou pri Jákobovej studni v kapitole 4. Pri modlitbe za chorých sa často odvolával aj na Jána 5:19: „Syn nemôže robiť nič sám od Seba, iba to, čo vidí činiť Svojho Otca, lebo čokoľvek On činí, to podobne činí aj Syn.“ Vo videní videl veci zo života osoby, ktorá prišla k modlitbe. V jeho zhromaždeniach v Nemecku a USA som bol na vlastné oči a uši svedkom tejto jedinečnej služby. Trikrát, totiž v roku 1955 v Karlsruhe, v roku 1958 v Dallase a v roku 1962 v Jeffersonville mne osobne povedal veci, ktoré mu boli zjavené.
On, ktorý videl počas 33 rokov vo videniach, čím trpela osoba, ktorá stála pred ním v modlitebnej rade, on, ktorý sa v mnohých zhromaždeniach modlil za tisíce ľudí, z ktorých boli mnohí uzdravení na mieste, on, skrze ktorého započalo po 2. svetovej vojne prebudenie s uzdravovaním, pretože dovtedy ešte nikto nepočul o Billy Grahamovi ani Oralovi Robertsovi, on, ktorý viac ako 1 650-krát povedal: „Tak hovorí Pán!“ a vždy to bolo „Tak hovorí Pán!“, bol vo veku 56 rokov po tragickej nehode neočakávane odvolaný domov.
18. 12. 1965 sa brat Branham vo svojom Forde vydal na 2 500 km dlhú cestu z Tucsonu v Arizone do Jeffersonville v Indiane. Urobil si poznámky ku štvorhodinovému kázaniu o „Ceste hada“, ktoré chcel kázať vo svojom domovskom zbore v Jeffersonville. V blízkosti mesta Amarillo v Texase počas rozhovoru so sestrou Branhamovou – dcéra Sára sedela na zadnom sedadle – minul výjazd a musel učiniť krátku obchádzku. Jeho syn Billy Paul, ktorý so svojou rodinou cestoval napred a mal so sebou v aute aj Jozefa, čakal na svojho otca za výjazdom. Potom pokračovali brat Branham a Billy Paul ďalej. Blízko Friony v Texase prešlo náhle iné auto vo veľkej rýchlosti cez stredovú čiaru a čelne narazilo do auta brata Branhama. Sedemnásťročný opitý vodič a jeho spolujazdec boli na mieste mŕtvi. Brat Branham bol ťažko ranený, rovnako ako sestra Branhamová. Dcéra Sára utrpela ťažké pomliaždeniny. 24. 12. 1965 brat Branham v nemocnici podľahol svojim zraneniam. Sestra Branhamová a Sára prežili.
Pre rodinu a veriacich zvesti konečného času to bol veľký šok. Všetci sa pýtali: „Prečo sa to stalo?“ Brat Branham predsa ešte 4 týždne predtým, 27. 11. 1965 dvakrát krátko po sebe povedal: „Nezomriem. Ešte raz pôjdem na koni cestou.“
Prečo to Boh dopustil? Všetci sme sa v živote už raz pýtali: „Prečo Boh to i ono dopustil?“ Mohli by sme sa vrátiť do raja a pýtať sa: „Prečo Boh Pán, ktorý sa prechádzal po záhrade Eden, dopustil, aby satan zviedol Evu?“ Obzvlášť Židia by sa mohli pýtať: „Prečo Boh dopustil holokaust?“ Prečo? Prečo? Tak by sme sa mohli stále znova pýtať.
Boh tiež dopustil, že Ján Krstiteľ prišiel o život nepochopiteľným spôsobom – sťatím hlavy (Mt 14:1-12). Jeho služba bola bezpochyby ukončená. Proroci sú ľudia ako my a musia napriek najvyššiemu povolaniu v spásnych dejinách zomrieť ako ľudia (Žd 11:32-40). Aj služba brata Branhama skončila, inak by ho Boh neodvolal domov.
Ako som už v minulosti zmienil, v tom čase som nevedel, čo sa stalo, ale večer 24. 12. 1965 som videl brata Branhama vo videní, oblečeného v obleku, ako bol na oblaku, naklonený dopredu, vzatý domov.
Komu to pripadá zarážajúce, tomu nech je povedané, že aj zmŕtvychvstalý Spasiteľ bol vzatý na oblaku: „…podňal ho oblak a vzal spred ich očí.“ (Sk 1:0)
Obaja proroci zo Zjavenia 11 budú potom, čo ich služba v Jeruzaleme skončí, zavraždení a tiež vzatí na oblaku: „A vystúpili do neba v oblaku. A ich nepriatelia hľadeli na nich.“ (v. 12)
Aj my budeme pri vytrhnutí vzatí na oblaku: „…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria.“ (1Te 4:17)