Missão Popular Livre

Jesus Cristo é o mesmo, ontem, e hoje, e eternamente. Hb. 13:8

Idioma:




To bol ten deň, ktorý Pán určil
Bez povolania žiadne poslanie – žiadne poslanie bez povolania

V nedeľu 2. apríla 2017 to bolo 55 rokov odvtedy, čo ma verný Pán povolal podľa Svojej vôle na základe Svojho spásneho plánu. Pavol o svojom povolaní svedčil trikrát: v Skutkoch apoštolov 9, 22 a 26. Brat Branham o svojom povolaní taktiež často vydával svedectvo. Kto našiel u Boha milosť, uveril, kto nie, prešiel pomimo. To isté sa deje teraz.

Apoštol Pavol sa predstavil takto: „Pavol, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha…“ (Rm 1:1) Aj apoštol Jakub sa predstavil ako „služobník“: „Jakub, Boha a Pána Ježiša Krista sluha…“ (Jk 1:1) To isté činil apoštol Peter: „Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista…“ (2Pt 1:1) Verný služobník koná všetko presne podľa pokynov svojho Pána a tak, ako mu jeho Pán prikázal.

V rôznych obežných listoch som podal správu o ďalších prežitiach, ktoré priamo súvisia so službou, ktorou ma Spasiteľ osobne poveril. Opakovane ma oslovil slovami „Môj služobník“ a môžem uviesť každé miesto, kde a kedy sa to stalo. Ani raz to nebolo v sne, vždy som bdel. Tak ako Pavol môžem aj ja pred Bohom a ľuďmi povedať: „A stalo sa mi…“ (Sk 22:6) Kto dokáže pochopiť, čo to znamená počuť všetko prenikajúci hlas Pána a aká je to zodpovednosť, keď človek prijme priamy pokyn?

• Krefeld: Moje svedectvo o mocnom prežití z 2. apríla 1962 je vám všetkým už roky známe. Na úsvite som počul mocný hlas Pánov: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro pominie, pošlem ťa do iných miest zvestovať Moje Slovo.“ Odpovedal som: „Milovaný Pane, oni ma nebudú počúvať…“ Jeho odpoveď bola: „Môj služobník, príde čas, keď ťa budú počúvať. Zaobstarajte si pokrm a potraviny, pretože príde veľký hlad. Potom budeš stáť v strede ľudu a rozdávať pokrm…“ a potom nasledovali podrobnosti, na ktoré som mal dbať. Dve posledné veci, ktoré mi Pán prikázal, boli: „Môj služobník, nezakladaj lokálne zbory a nevydávaj vlastný spevník, pretože to je znamenie denominácie…“ Som presvedčený o tom, že lokálne zbory sú biblické, ale mojím poverením nie je zakladať zbory v iných mestách a krajinách. Aj keď je u nás zvykom, rovnako ako v iných zboroch, spievať zo spevníkov, ja nesmiem vydať žiadny. Splnil som presne to, čo mi Pán povedal.

• Marseille, Francúzsko: „Môj služobník, vstaň a čítaj 2. Timoteovi 4, pretože chcem s tebou hovoriť…“ Predchádza-júci večer mi bola položená otázka, čo znamená sedem hromov zo Zjavenia 10. Na to som nemal žiadnu odpoveď. Ďalšieho rána mi dal Pán sám odpoveď zo Svätého Písma: „Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením.“ Potom som položil svoju Bibliu na stolík, pozdvihol som ruky a povedal: „Milovaný Pane, tak iste, ako si mi prikázal čítať tento text, tak isté je, že to, čo sedem hromov hovorilo, nebolo napísané, a preto o tom nemôže byť kázané.“ To je „Tak hovorí Pán.“ Praví služobníci Ježiša Krista sú Bohom samým zaviazaní zvestovať len to, čo stojí napísané (Zj 1:1-3), a nesmú z napísaného nič odobrať a nič k tomu pridávať (Zj 22:18-20). Sedem hromov zo Zjavenia 10 predsa zaznie až po tom, čo Pán zostúpi ako Anjel Zmluvy a postaví Svoju nohu na zem a more.

• Krefeld: Videnie s pšeničným poľom a kombajnom bolo výnimočné. Toto prežitie veľmi mnohí hanobili. Jeden brat pred mnohými rokmi dokonca napísal brožúru s názvom „Spisy kombajnu“. V nej sa mi veľmi vysmieval a opísal ma ako antikrista, zvodcu atď. Ja pred Božou tvárou len podávam ďalej to, čo som videl a počul: Bol som v duchu presadený na veľké prezreté pšeničné pole a videl som, ako sa všetky plné klasy, ktoré už boli opálené slnkom, rovnomerne skláňali. Viem, že v celom čase milosti bolo siate Slovo ako semeno a že v každom časovom období Cirkvi nastala žatva duší premožiteľov. Ale Písmo hovorí aj o tom, čo sa bude diať priamo na konci: že pšenica bude prinesená do nebeskej sýpky (Mt 2:12). Bolo mi nápadné, že na celom pšeničnom poli nebol žiadny bodliak a v duchu som vedel, že burina už bola vyzbieraná, ako stojí napísané: „Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov…“ (Mt 13:30) Potom som pozrel doľava a videl som úplne nový kombajn. V okamihu Pán prehovoril mocným hlasom: „Môj služobník, kombajn je určený pre teba, aby si zožal úrodu…“ Okamžite som šiel a nastúpil som na kombajn. Úplne sa však zotmelo, bolo to akoby sa v rozbúrených oblakoch odohrával boj. Povedal som: „Verný Pane, je neskoro, nemôžem úrodu zožať, súdy na zem už prichádzajú.“ V ďalšom okamihu skrze otvor v oblakoch celou silou zasvietilo slnko a osvietilo pšeničné pole. Okamžite som pohol pákami a začal som zberať úrodu. V okamihu, keď som skončil, nastala úplná tma a počul som už len hluk a hromy.

• Krefeld: „Môj služobník, odriekni cestu do Indie!“ To som učinil, až keď mi to Pán prikázal po druhýkrát. Práve som si vyzdvihol lístky z cestovnej kancelárie a v piatok v októbri 1976 som mal letieť. Lietadlo z Bombaja do Madrasu, na ktoré som mal zakúpený lístok, začalo horieť, zrútilo sa a všetkých 96 pasažierov zahynulo. Moje meno bolo na zozname cestujúcich, ako to potvrdil telefonát z cudzineckého úradu, ale čas môjho odchodu domov ešte neprišiel.

• Edmonton, Kanada: „Môj služobník, na základe Matúša 24:45-47 som ťa určil k tomu rozdávať pokrm v pravom čase.“ To bola pre mňa odpoveď z úst Pána po tom, čo mi bola deň predtým bratom Bablitzom položená otázka, či je moju službu možné nájsť v Biblii, tak ako službu brata Branhama. Až dovtedy som to sám nevedel. Ó, vernosť Božia! Amen. Brat Branham mi predsa 3. decembra 1962 povedal: „Brat Frank, počkaj s rozdávaním pokrmu, kým neobdržíš zvyšok.“

• Krefeld: „Môj služobník, keď začne posledné pôsobenie, budem s tebou opäť hovoriť. Potom bude Môj Duch v tebe posvätený…“ Pri tom bolo zmienené aj mesto Zürich. Pevne verím, že na konci bude Boh sám konať krátke a mocné dielo, na ktorom budeme mať účasť: „Pretože Pán vykoná Svoje Slovo tak, že na zem privedie tie veci iste a ranu za ranou vykoná.“ (Rm 9:28 podľa nem. prekladu)

• Krefeld: „Môj služobník, keď sa otvoria hranice, zavolám Nevestu z východoeurópskych krajín…“ Vo videní som sa nachádzal vo veľkej slávnostnej sále na pódiu. Dnu vošlo mnoho ľudí a posadilo sa. Potom som videl, že všade ešte boli prázdne stoličky. V ďalšom okamihu zaznel zhora sprava od lustra, pod ktorým som sa nachádzal, Pánov hlas: „Môj služobník, keď sa to stane, je Môj príchod veľmi, veľmi blízko!“ Potom som videl, ako postupne vošli jednotlivé skupiny z východoeurópskych krajín. Vedúci brat každej skupiny ma pozdravil a potom vošiel spolu s ostatnými ďalej do sály. Keď vošla posledná skupina, pozrel som sa do sály: Teraz boli všetky stoličky obsadené. Toto prežitie som mal trinásť rokov pred pádom berlínskeho múru v roku 1989 a pred otvorením východných hraníc. Vtedy, v roku 1976 nikto nepomyslel na to, že sa východný blok oslobodí a nastane zjednotenie Nemecka a Európy.

• Krefeld: „Môj služobník, choď na susedný pozemok, posväť mi ho a stavaj na ňom…“ Na pozemku vedľa našej modlitebne bol v druhej svetovej vojne zajatecký tábor a ešte bol oddelený od nášho pozemku 2,3 metra vysokým plotom. Cez úzku bránku, ktorá vedie k nákupnému centru, som prešiel na tento pozemok, pokľakol som v húštine a posvätil som ho Bohu nebies pre Jeho Cirkev tu na zemi. Dnes sa na ňom nachádzajú misijné budovy, tlačiareň, kancelária, expedičné miestnosti a krstiteľnica.

• Krefeld: „Môj služobník, choď za R. T., vezmi so sebou starších a prečítaj mu Slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš Ezechiášovi. Bude zdravý (Iz 38).“ Brat Russ, brat Schmidt a ja sme učinili, čo Pán prikázal, a Boh potvrdil Svoje Slovo divom uzdravenia!

• Krefeld: „Môj služobník, choď tam, vyslov Slovo, pretože veriaca žena nemá byť zahanbená pred svojím neveriacim mužom.“ Jedna drahá sestra cestovala viac ako 300 km na úplne novom aute do zhromaždenia, ale keď sa chcela vydať na spiatočnú cestu, auto nenaštartovalo, a to ani potom, čo sa ním zaoberali odborníci z radov našich bratov a dokonca z ADAC-u (medzinárodný automobilový klub zabezpečujúci aj opravy na cestách). Práve som prechádzal modlitebnou miestnosťou, keď zaznel Pánov hlas. Žiadny človek si nedokáže predstaviť, akú istotu, akú absolútnu istotu to so sebou prináša, keď z úst Pána zaznie Slovo! Šiel som von (niekoľko bratov bolo ešte nablízku) našiel som túto sestru a povedal: „Choď, naštartuj auto, pretože tak povedal Pán.“ Sestra namietala: „Ale skúsili sme už všetko možné…“ Prerušil som ju: „Nehovor, choď a konaj, čo ti bolo povedané v mene Pánovom!“ Bolo to vyslovené a stalo sa to – auto naštartovalo na prvý pokus a ona na ňom bez problémov došla až domov! Nasledujúce ráno auto nevydalo žiadny zvuk a muselo byť odtiahnuté do servisu. Tam zistili, že je pokazené benzínové čerpadlo a musí byť vymenené za nové.

• Krefeld: V sobotu 18. novembra 1978 ku mne prehovoril Pán okolo 10:00 ráno v kancelárii misijného centra: „Môj služobník, skúmaj Skutky apoštolov, či bol niekedy muž povolaný do služby so svojou ženou.“ Vzal som Bibliu, čítal som Skutky apoštolov a rýchlo som zistil, že ani sedem mužov, ktorí sa starali o chudobných, nebolo povolaných so svojimi ženami. Touto výzvou bolo Bohom samým ako falošné odkryté proroctvo, ktoré zaznelo v máji 1976, že má byť do služby posvätený manželský pár – čo sme aj urobili pod dojmom, že ide o „Tak hovorí Pán“.

• Krefeld: V decembri 1980 som bol na misijnej ceste Afrikou v Accre v Ghane štyrikrát poštípaný komárom. Po mojom návrate ma 1. januára 1981 vzali do nemocnice, kde mi diagnostikovali tropickú maláriu v pokročilom štádiu. O tri dni neskôr som počul slová, ktoré adresoval hlavný lekár, prof. Dr. Becker, svojmu lekárskemu tímu: „Je neskoro. Je príliš neskoro. Tu viac nič nepomôže, žiadne lieky ani transfúzia.“ Ešte som mohol počuť, ale bol som príliš slabý, aby som hovoril. Uvedomil som si, že sa blíži koniec, a mojou jedinou otázkou bolo: „Pane, môj Spasiteľu, ako pred Tebou obstojím?“ Potom som bol vzatý z tela a premiestnený pod modré nebo a videl nesčíselný zástup oblečený v bielom. Všetci boli v rozkvete svojej mladosti (Jób 33:25). Nápadné boli rôzne farby vlasov. Všetky sestry mali rozpustené dlhé vlasy. Majestátne sme stúpali stále vyššie. Potom som videl niečo ako vodorovnú deliacu líniu, aká sa objavuje nad oblakmi pri východe slnka. V duchu som vedel, že sa potom stretneme v povetrí s Pánom. Preto som hľadel nahor a videl som sväté mesto. Moje nebeské telo prenikali vlny blaženosti. Vedel som: to je vytrhnutie. Moje sklamanie, keď som sa vrátil do svojho pozemského tela, bolo veľké.

• Krefeld: „Môj služobník, zhromaždi mi Môj ľud, všetkých, ktorí so mnou učinili zmluvu pri obeti. Dám, aby počuli Moje Slová…“ Neskôr som našiel dve biblické miesta, ktoré vyjadrovali to isté: 5. Mojžišova 4:10: „Zhromaždi mi ľud, a dám, aby počuli Moje Slová…“ a Žalm 50:5-6: „Zhromaždite mi Mojich svätých, ktorí učinili so Mnou zmluvu pri obeti. A nebesia budú oznamovať Jeho spravodlivosť, lebo On, Boh, je sudcom. Sélah.“ Boží ľud, pravá Cirkev Novej zmluvy, bude teraz zhromažďovaná, aby počula Božie Slová. Museli sme pochopiť, čo nám Boh daroval skrze novozákonné uzatvorenie zmluvy: „…lebo toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26:28) Kto teraz patrí k Božiemu ľudu, príde, aby počul Božie Slová. Všetci ostatní budú pokračovať po svojich vlastných cestách. Napĺňa sa Písmo: „Ten, kto je z Boha, počúva Slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (Jn 8:47)

• Varna, Bulharsko: Na misijnej ceste 15. júla 1999 som bol uprostred dňa mimo tela prenesený do raja: Videl som harmonicky sa pohybujúcu plnosť svetla, ktorá pozostávala z farieb dúhy. V duchu som vedel, že vyššie po mojej pravici je trón, pretože odtiaľ zhora prichádzalo množstvo svetla v podobe ohňa. Vľavo spieval s pozdvihnutými rukami v nemeckom jazyku mužský chór slová Žalmu 34: „Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich. Anjel Pánov je teraz tu! Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin; blahoslavený muž, ktorý sa utieka k nemu!“ Brat Branham 68-krát povedal: „Anjel Pána je teraz na pódiu.“ Bola to prítomnosť Pána v nadprirodzenom svetelnom oblaku.

Všetko je milosť: povolanie, poslanie a s tým spojené prežitia. Stále platí, že zvesť musí predísť druhému príchodu Krista. Tak to brat Branham povedal 17-krát a to, čo Boh pred založením sveta rozhodol vo Svojom spásnom pláne, nemôže nič zrušiť: „…ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: «Moja rada stojí!», a činím všetko, čo sa mi len ľúbi…“ (Iz 46:10)

Na základe božského predurčenia som smel až do dnešného dňa vykonávať poverenie súvisiace so spásnymi dejinami. Verný tomu, čo mi Pán 2. apríla 1962 prikázal, som už v rokoch 1966-67, krátko po odchode brata Branhama domov, zorganizoval zhromaždenia v 25 mestách v piatich krajinách západnej Európy. Od roku 1968 som precestoval aj krajiny východnej Európy cez Moskvu až na Ural a Sibír. Ďalšie krajiny a kontinenty nasledovali. Cestoval som od mesta k mestu, z krajiny do krajiny, lietal z kontinentu na kontinent a kázal Slovo, tak ako ma Pán poveril 2. apríla 1962 – dokonca aj v Káhire, Damasku, Aleppe a Bejrúte.

I v Kanade, USA, Latinskej Amerike, Afrike, Ázii, Austrálii a na Novom Zélande a dokonca v Pekingu, kde som bol na začiatku 80. rokov privítaný ako štátna návšteva, som vyučoval Božiemu Slovu a prinášal zvesť. Verný Pán daroval ku každej ceste milosť a Svoje požehnanie. Beriem veľmi vážne Jeho poverenie, ktoré brat Branham pred svedkami potvrdil 3. decembra 1962: rozdávam duchovný pokrm a zvestujem večne platné Božie Slovo, kdekoľvek sa naskytne príležitosť.

Počas 55 rokov od toho nadovšetko mocného prežitia z 2. 4. 1962 som smel kázať v 650 mestách v 160 krajinách – v mnohých opakovane. Počas každomesačných misijných ciest v celom tomto časovom období som nalietal viac ako 10 miliónov letových míľ. Nikdy som na jednom mieste neostal viac ako 1 – 2 dni a nemal viac ako 2 – 3 zhromaždenia, hneď som pokračoval do ďalšieho mesta, aby som v Božom poverení prinášal poslednú zvesť, až kým nebudú vyvolaní aj tí poslední predurčení. Prostredníctvom televízneho vysielania boli dosiahnuté aj tie krajiny, ktoré som nemohol navštíviť osobne. Tak je evanjelium zvestované až do končín zeme všetkým národom na svedectvo (Mt 24:14) a vyvoleným ku vyvolaniu von (2Kor 6:14-18) a potom príde koniec, ako to Pán zasľúbil.

Počas všetkých tých rokov sme mali aj tu v misijnom centre požehnané zhromaždenia. Aj keď sa v roku 1979 satan pokúsil mňa, áno, dôveru v Božie povolanie, Cirkev a celé dielo zničiť prostredníctvom ohovárania a vraždou povesti, s Božou pomocou sme pokračovali ďalej, tak ako Pán povedal už v Izaiášovi 54:17: „Niktorý nástroj, utvorený proti tebe, sa nepodarí, a každý jazyk, ktorý by povstal proti tebe na súde, odsúdiš. To je dedičstvo služobníkov Hospodinových a ich spravodlivosť odo Mňa, hovorí Hospodin.“

Praví veriaci si vzali k srdcu Slovo nášho Pána: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal…“ (Jn 13:20) a ostali verní. Napĺňa sa žiaľ aj: „Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: «Pane, kto uveril našej zvesti?»“ (Rm 10:16) Musel som pochopiť, že služobníkovi sa nevedie inak, ako sa viedlo jeho Pánovi a ostatným Božím služobníkom, obzvlášť Jóbovi a jeho rodine. Apoštol Jakub písal: „Hľa, blahoslavíme tých, ktorí trpezlivo vytrvali. Počuli ste o Jóbovej trpezlivosti a o konci, ktorý mu Pán pripravil (Jób 42:10) – z toho poznajte, že je Pán veľmi ľútostivý a milosrdný.“ (Jk 5:11, podľa nem. prekladu) Tak ako Jób prežije aj Cirkev dvojnásobné znovunapravenie. Naveky ostane pravdou, čo povedal o Cirkvi Pán: „…a nepremôžu jej ani brány ríše smrti…“ (Mt 16:18)

Na naše medzinárodné zhromaždenia, ktoré sa konajú každý mesiac, prichádzajú bratia a sestry z celého sveta. Cez internet sa tiež pripája viac ako 1 700 domácností, ako aj celé zbory vo viac ako 170 krajinách. Všemohúci Boh sa postaral o všetky oblasti – o starších, diakonov, spevákov a hráčov na hudobné nástroje, ktorí obohacujú naše bohoslužby, o súrodencov, ktorí ovládajú viac jazykov, takže ako bohoslužby, tak aj brožúry môžu byť prekladané do 15 jazykov, o zdatných spolupracovníkov pri technike, v tlačiarni i expedícii. Od začiatku sme mohli zasielať všetky brožúry, knihy, CD a DVD disky bezplatne do celého sveta, pretože Boh viedol bratov a sestry ku podpore medzinárodného misijného diela. Na nič nezabudol. Jemu buď za to vďaka.

Očakávame už čoskoro záverečné Božie pôsobenie medzi tými Jeho, tak ako stojí napísané v Jakubovi 5:7-8: „A teda pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď. Pozhovejte aj vy, upevnite svoje srdcia, lebo sa priblížil príchod Pánov.“ Blaho všetkým tým, ktorí majú teraz účasť na tom, čo Boh koná!

Conteúdo 1 2 3 4 5 6