Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:




„Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.“ (Lk 16:16)

„Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“ (Iz 40:3) Toto proroctvo sa naplnilo službou Jána Krstiteľa. Tak to bolo potvrdené v Matúšovi 3:3, Markovi 1:3, Lukášovi 3:4 a Jánovi 1:23. Anjel Pánov, ktorý oznámil narodenie Jána Krstiteľa Zachariášovi, povedal: „Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky. A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. A on sám pôjde pred Ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.“ (Lk 1:15-17) Amen.

Po jeho narodení bol jeho otec Zachariáš naplnený Svätým Duchom a vyslovil prorocké slová, týkajúce sa služby Jána Krstiteľa: „…aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na Svoju svätú zmluvu…“ (Lk 1:72) „…dať Jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov…“ (Lk 1:77)

Druhé zasľúbenie Starého zákona súvisiace so službu Jána Krstiteľa, ktoré je napísané v Malachiášovi 3:1, potvrdil Pán sám v Matúšovi 11:10 a Lukášovi 7:27: „Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, Ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.“

Keď sa Jána spýtali: „Si Kristus?“, odpovedal: „Nie“. „Si Eliáš?“ „Nie.“ „Si prorok?“ „Nie.“ (Jn 1:19-21) Vo verši 23 čítame jeho svedectvo založené na Svätom Písme o tom, kým on bol: „Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“ (Iz 40:3)

Ján mohol zvolať veriacim, ktorí ho počúvali: „Ja vás krstím vodou na pokánie; ale Ten, ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden – Ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ (Mt 3:11)

Skrze službu zasľúbeného pripravovateľa cesty boli srdcia starozákonných otcov obrátené k viere novozákonných detí, aby bol „Pánu pripravený ľud“ (Lk 1:17). Bolo absolútne nevyhnutné počuť zvesť zasľúbeného proroka, veriť a nechať sa pokrstiť.

Učených Písma a farizejov, ktorí odmietli službu Jána Krstiteľa, Ježiš napomínal pred ľudom týmito slovami: „Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.“ (Lk 7:30)

Hlas mocne volá: Bolo možné bozkávať Tóru, čítať Sväté Písma, hovoriť o Božom pláne spásy, kázať príchod Mesiáša a jeho predchodcu Eliáša (Mt 17:10), spievať žalmy, dodržiavať sobotu, prinášať obete, ale potom odmietnuť oboch – predchodcu i Mesiáša – a nepoznať deň milostivého navštívenia (Lk 19:42-44). Veľká lekcia, ktorú sa z toho musíme naučiť, znie: Len tí, ktorí uverili zvesti predchodcu a boli pokrstení, boli schopní potom poznať a prijať Mesiáša.

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Boh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!“ (Gal 4:3-6)

Keď sa naplnilo zasľúbenie zo Zachariáša 9:9 a Pán vstúpil do Jeruzalema na oslici (Lk 19:28-44), veriaci sa radovali a volali „Požehnaný buď kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Duchovne slepí učení Písma chceli ľud zastaviť v ich chválach a uctievaní (v. 39), ale Spasiteľ im odpovedal: „Hovorím, ak by títo mlčali, budú kričať kamene…“ Potom pohliadol na Jeruzalem a zaplakal, pretože bol smutný: „A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!“ Potom nasledovalo oznámenie prichádzajúcich súdov: „Lebo prídu na teba dni, že tvoji nepriatelia nahádžu okolo teba val a obkľúčia ťa a zovrú ťa zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.“ (v. 41-44) V roku 70 po Kristu rímsky generál Titus zničil Jeruzalem a chrám svojou armádou. Ešte dnes je nanajvýš dôležité mať účasť na tom, čo Boh zasľúbil pre tento časový úsek.

Hlas mocne volá: Od Adama a Evy uplynulo 4 000 rokov, počas ktorých očakávali na zasľúbeného Spasiteľa, ktorý mal prísť ako semeno Božie (1M 3:15). Keď prišiel čas naplnenia, duchovní vodcovia a ľud, ktorý im veril, nepoznali deň Božieho milostivého navštívenia. Náboženskí vodcovia boli slepí vodcovia slepých, viedli ľud pomimo prostredníctvom svojich vlastných výkladov Písma. Nasledujúce slová sú napísané o tých, ktorí v Mesiáša neverili: „Prišiel do Svojho vlastného, a Jeho vlastní ho neprijali!“ O veriacich však stojí napísané: „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno“ (Jn 1:11-12) Amen. Takto to bolo na začiatku. Takto to bolo v každom cirkevnom období. Takto je to aj dnes.

Obsah 1 2 3 4 5 6 7