Misión Popular Libre Krefeld

Jesucristo es el mismo ayer, y hoy, y por los siglos. Heb.13.8

Idioma:




Po tisícročí neobmedzenej moci cirkvi prišlo duchovné obnovenie a návrat k Biblii. Martin Luther, Zwingli, Ján Kalvín, Schwenckfeld, Erasmus, Thomas Müntzer, Melchior Hoffmann a iní, ktorí protestovali proti pápežovi a cirkvi, prispeli k prelomu reformácie. Pribitie 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu 31. októbra 1517 je veľmi známa historická udalosť, ako aj stretnutie Luthera s pápežom a kniežatami vo Wormse 17. apríla 1521. Jeho výrok je dobre zdokumentovaný: „Ak nie som presvedčený svedectvom Písem alebo jasným argumentom, (pretože nedôverujem ani pápežovi ani koncilom, pretože je dobre známe, že sa často mýlili a protirečili si), som viazaný Písmom, ktoré som citoval a moje svedomie je otrokom Božieho Slova. Nemôžem odvolať a ani neodvolám nič, pretože to nie je bezpečné ani správne ísť proti svojmu svedomiu. Nech mi Boh pomáha. Amen.” (Veľké ilustrované cirkevné dejiny, s. 136).

Žiaľ, novovzniknuté cirkvi – luteránska, reformovaná, anglikánska – taktiež prevzali nicejské vyznanie viery a dodnes pokračujú v praxi krstenia batoliat a zostali v učení „trojice“. Paralelne s tým existovali obzvlášť v protestantských oblastiach ďalšie prebudenia, ako napr. hnutie anabaptistov.

V duchovných prebudeniach kazatelia evanjelia Ježiša Krista stále viac zdôrazňovali biblické pravdy, predovšetkým spásu a odpustenie skrze obetovanú krv Krista. Všade prichádzalo k mnohým obráteniam. John Smith, zakladateľ baptistov, John Wesley, ktorý inšpiroval metodistov, Menno Simons, ktorého zvestovanie povzbudilo založenie mennonitskej cirkvi, William Booth, zakladateľ Armády spásy, Dwight Moody, George Müller a mnohí iní kázali evanjelium zdôrazňovaním pokánia a obrátenia ku Kristu a osobného prežitia spásy. Biblické miesto z Rimanom 5:9 nebolo dôležité iba pre Luthera, ale pre všetkých kazateľov evanjelia: „A tak teda je o mnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení Jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu.“ Ospravedlnenie pred Bohom nie je získané skrze vlastné skutky nejakého človeka, ale skrze vieru v dokonalé dielo spásy skrze Ježiša Krista.

Môžeme povedať, že počas päťsto rokov od reformácie bolo použitých mnoho kazateľov prebudenia, aby boli veriaci vedení hlbšie do Božieho Slova a posväteného života. Pravá viera vždy prichádza skrze kázanie Božieho Slova. (Rim 10:17) Už o Abrahámovi, ktorý je považovaný za otca viery, je napísané: „Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.” (Rm 4:3, Žd 11:8-10). Boh jediný je pravdivý, každý človek je luhár (Rim 3:4).

Pri príležitosti 500. výročia reformácie v roku 2017 boli napísané tisícky článkov. Diali sa stovky akcií, no keď sa na to dôkladnejšie pozrieme, všetky cirkvi a slobodné zbory zostali vo vyznaní, ktoré bolo ustanovené pri ich založení. Teraz, napriek všetkým rozdielom, sa dcérske cirkvi vracajú späť do lona materskej cirkvi. Toto je „jednota v odlišnosti”. Ježiš, Spasiteľ, však mienil úplne inú jednotu, totiž jednotu s Bohom v súlade so Slovom a vôľou Božou. „Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma Ty poslal, a že si ich miloval ako si Mňa miloval.” (Jn 17:23)

Contenido 1 2 3 4 5 6 7