Obežník Marec 1972
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
1. Úvod
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.“
(Židom 13:8)
Obežník Marec 1972
Srdečne zdravím všetkých čitateľov Slovom zo Zachariáša 8:9:
„Takto hovorí Pán Zástupov: Nech sa posilnia vaše ruky, vy, ktorí počujete v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov…“
V dobe návratu izraelského národa z babylonského zajatia mal medzi nimi Pán Svojich služobníkov a prorokov. Vracajúcim sa zvestovali pre tú dobu určené zasľúbenia. V tom spočíva prorocký pokyn pre našu dobu, pretože aj my sami sme vyšli z babylonského zajatia organizácií a smieme sa radovať z nádhernej slobody detí Božích. Už nepanuje jeden nad druhým, teraz panuje Boh, ten Pán nad nami všetkými. Zvestovaním Božích zasľúbení prorockého Slova si pravé deti Božie dodali novú odvahu.
O Ježišovi, našom Pánovi je napísané:
„A žasli nad Jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci (znalci Písma).“ (ev. Marka 1:22)
Učil s plnou Božou mocou. Rovnaká Božia plná moc je v učení apoštolov a prorokov. V Skutkoch apoštolov 13 vidíme, že u Pavla bola moc Božia zjavená plnou mocou Ducha. V 12. verši stojí:
„Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a žasol nad učením Pánovým.“
Žijeme v dobe, keď je kladený nielen základný kameň – základy domu Božieho – ako to píše Pavol v 1. Korintským 3 od verša 10, ale je taktiež kladený aj záverečný kameň. Už tu je zjavné, čo sme postavili na tomto základe, ktorý bol položený v prakresťanstve. Kto by chcel, aby jeho dielo raz odolávalo v skúške ohňom, ten nech si dá poradiť a stavia podľa drahocenného Slova Božieho, ktoré je vpravde vytríbené. Kto sa tu vystaví skúške Ducha Svätého, a v skúške obstojí, toho viera je považovaná za znamenitejšiu než zlato, skúšané ohňom.
Do tejto súvislosti patrí aj podivuhodné Slovo zo Zachariáša 4:7:
„A vynesie von jeho náhlavný kameň so zvučným pokrikovaním: Milosť, milosť mu!“ (nem. preklad „S jasotom postaví záverečný kameň na miesto.“)
Pán Ježíš Kristus je tento základ. On je ten uhoľný, základný kameň a aj záverečný kameň. On je Prvý aj Posledný, Alfa i Omega. Musí byť, ako záverečný kameň, dosadený na správne miesto v dome Božom, ktorým je Pánova Cirkev. V 1. Timoteovi 3:15 Pavol píše:
„…v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“
Práve tak aj Peter uvádza, že sme ako živé kamene budovaní v duchovný dom, v ktorom je Ježiš Kristus uhoľným aj záverečným kameňom. Mimo Neho nieto Spasenia. Plní očakávanie na Neho smieme zvolať:
„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“
On je Počiatkom aj Dokonávateľom našej viery.
Pod mocným pôsobením Ducha Svätého bol na počiatku novozákonej Cirkvi položený Ježiš Kristus ako uhoľný kameň. Znalci Písma (zákonníci a farizejovia) boli v onej dobe staviteľmi, ktorí Ho zavrhli, pre apoštolov bol však vyvolený a drahocenný, pretože rozumeli prorockému Slovu pre tú dobu a videli naplnenie zasľúbení. Nadobudli odvahu a silu skrze potvrdenie zjaveného Slova. Aj v tejto dobe znalci Písma záverečný kameň zavrhli. Sú podobní staviteľom, ktorí budujú svoj vlastný dom, a nenechajú sa vsadiť ako živé kamene do domu Božieho.
Pravé deti Božie však zasľúbenia pre túto dobu počuli a prijali. Oni vidia Ježiša Krista, vyvýšeného Pána, Hlavu Cirkvi, ako záverečný kameň.