Obežník Marec 2013
/ Ewald Frank
Langue: slovaque
Other languages
3. Porovnanie, ktoré sa vyplatí
Čo sa dialo pri prvom príchode Krista, a čo sa deje teraz, pred Jeho druhým príchodom? Ján vystúpil a zložil svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci prišli ku pravej viere (ev. Jána 1:7). Tak, ako sa skrze službu Jána Krstiteľa naplnil Izaiáš 40:3 a Malachiáš 3:1, totiž, že skrze jeho zvesť zasiahne srdcia otcov žijúcich vo viere Starého zákona a Pánovi privedie pripravený ľud (ev. Lukáša 1:16–17), tak sú teraz srdcia Božích detí privádzané späť k učeniu apoštolov, ku viere apoštolských otcov. Skrze túto poslednú zvesť bude Pánovi znovu privedený pripravený ľud.
V 1. Korinťanom 10 nám Pavol kladie pred zrak vyvedenie vyvoleného ľudu Izraelského. Všetci stáli pod oblakom, všetci prešli cez Červené more, všetci boli pokrstení v Mojžiša, všetci jedli mannu, všetci pili z duchovnej skaly, ktorou bol Kristus (verše 1–4).
Áno, a potom nasleduje zarážajúci rozsudok: „Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.“ (verš 5) Vo verši 11 sme oslovení priamo my: „A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané ako výstraha pre nás, ktorí stojíme pred koncom vekov.“ (podľa nem. prekladu) Tento varovný príklad bol napísaný pre nás, ktorí žijeme na konci času sveta. O prorokovi, vyvedení, krste, o ohnivom stĺpe, o všetkom tom, čo Boh učinil, nestačí hovoriť – musíme sa sami seba pýtať, čo Boh vykonal na nás a či na nás Božie zaľúbenie skutočne spočíva.
Vtedy Boh na väčšine Svojho vyvoleného národa nenašiel zaľúbenie. Ale práve na tom záleží, ako to ukazuje príklad Enocha, ktorý pred svojím vytrhnutím dostal svedectvo, že je ľúby Bohu (Židom 11:5–6).
O to sa predsa jedná – poznať cestu, po ktorej Boh teraz s Cirkvou kráča. Pretože len tak môže spočinúť Božie zaľúbenie na všetkých, ktorí budú vytrhnutí. Sú vo svojom najhlbšom vnútri srdca v absolútnom súlade s Bohom, s Jeho Slovom, a tak aj s Jeho vôľou pre tento dôležitý úsek dokonania spásnych dejín.
Pán musel o Svojom vyvolenom národe, ktorý videl 40 rokov Jeho veľké skutky a predsa neveril, povedať: „…preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest…“ (Židom 3:10). Poznali sme my cesty Pánove s Jeho Cirkvou v tomto časovom úseku? Alebo kráčame po vlastných cestách a našimi srdcami blúdime?
Tu musíme poukázať na 2. Korintským 11:1–6. Pavol, povolaný muž Boží, naplnený Božou horlivosťou, zasľúbil veriacich jednému jedinému mužovi, áno, chcel Kristu priviesť čistú pannu. Ale obával sa, žeby had ľahkovážnych veriacich ľstivo nezviedol a od Krista nezatiahol ku zlému. Porovnáva to s tým, čo sa stalo s Evou. Po zvedení Eva viac nebola pannou. Po zvedení niesla v sebe semeno hada, oddala sa Adamovi, porodila Kaina a pokračovala a porodila Ábela (1. Mojžišova 4). V Eve sa nachádzali dve rozdielne semená, dvaja synovia, ktorí boli nazvaní bratmi (1. Mojžišova 4:8–10). Kain bol falošný brat, nebol synom Adamovým a nie je zmienený v žiadnom rodokmeni. Bol synom zlého (1. Jánova 3:12).
Ako často brat Branham v súvislosti s Evou zdôrazňoval, že to bolo len jedno Slovo, ktoré had vsunul, a tým všetko, čo Boh povedal, spochybnil. Tak prišiel prahriech, nevera a následne zvedenie, ktoré malo za následok telesnú i duchovnú smrť. Preto brat Branham zdôrazňoval, že nevera je pôvodný hriech, ktorý za sebou tiahne všetky ostatné prestúpenia. Každý výklad má za následok pochybnosť o tom, čo povedal Boh, a tak je viera zmarená a nahradená neverou.
Čo je tajomstvo Krista a Cirkvi-Nevesty? Mária bola s Jozefom zasnúbená, ale bola pannou. Verila zasľúbeniu a povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.“ (ev. Lukáša 1:38). Do jej lona bolo nadprirodzeným počatím vložené Božie semeno, tak ako to bolo predpovedané v Žalme 22:10: „No, isteže si Ty Ten, ktorý ma vložil do života matky…“ a „Ty si Môj Syn; Ja som ťa dnes splodil.“ (Žalm 2:7 podľa nem. prekladu, 2. Samuelova 7:14). Tak sa naplnilo Slovo z Izaiáša 7:14: „Hľa, panna počne…“ a Slovo sa stalo telom, Syn Boží sa narodil (ev. Matúša 1:18–25, ev. Lukáša 1:26–38). Práve tak je Božie semeno Slova, v ktorom je zárodok života, vložené do panenského lona Cirkvi, z ktorého vzíde zástup premožiteľov, ktorý dospeje v plnosť muža (Efezským 4:13).
Vždy znovu musí byť zdôrazňované, že teraz, na konci času milosti, sa jedná viac ako kedykoľvek predtým o pravé zvestovanie poslednej Božej zvesti – o zasľúbené Slovo, nad ktorým Boh bdie, a ktoré On sám v deťoch zasľúbenia napĺňa.