Obežník Marec 2013
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
7. Očakávania na všetkých úrovniach
11. februára 2013 pápež Benedikt XVI. prekvapil celý svet oznámením svojho odstúpenia a tým spustil vlnu špekulácií o svojom nasledovníkovi.
„Mal by stáť v tradícii dochovanej viery, ale zároveň by mal preniknúť do sveta moderného človeka. Mal by udržať pohromade cirkev 1,18 miliardy katolíkov a zároveň presadiť vieru v pluralizmus a multikultúrne spoločenstvo. Nemal by byť príliš starý, ale zrelý a priniesť najvyššie vzdelanie.“ Tak zhrnul jeden novinár, čo očakávajú katolíci od nového pápeža. Protestantské denominácie si údajne želajú predovšetkým „ekumenika“.
V súčasnosti je v Svetovej rade cirkví zjednotených 349 protestantských denominácií a spoločenstiev s viac ako 560 miliónmi ľudí vo viac ako 110 krajinách. Celým svetom vysoko vážený pápež Benedikt XVI. našiel vždy správne slová a vhodné biblické miesta, aby zdôraznil „jednotu kresťanov“. Napríklad čítal slová apoštola Pavla z Efezských 4:4–6, v ktorých sa jedná o jednu vieru a jeden krst: Benedikt hovoril o „vyznaní viery krstu v Boha“. Ale ten, kto číta presne to, čo stojí v Biblii, zistí, že jedna viera a jeden krst, o ktorých hovoril Pavol, nemajú nič spoločného s „trojičným vyznaním viery“ a s „trojičným krstom“, v ktorý veria organizované cirkvi a praktizujú ho.
Pápež Benedikt čítal aj z ev. Jána 17:21, kde stojí: „…aby všetci boli jedno“ a toto miesto vztiahol na ekuménu. Slovami Ježiša však nie je mienené ľudské zjednotenie spoločenstiev viery, ale jednota pravých veriacich v Ježiša Krista, nášho Pána, v Jeho Slove.
Potom ako pápež Ján Pavol II., ktorý pochádzal z Poľska a bol zdatný v nemeckej a ruskej reči, spolu s Michailom Gorbačovom zohrali hlavnú úlohu pri úspechu nemeckého zjednotenia, pripadla nemeckému pápežovi Benediktovi XVI. úloha prevziať prípravy zjednotenia všetkých organizovaných cirkví. Pozval zástupcov dvanástich svetových náboženstiev do Assisi, dokonca sa ako prvý pápež stretol so zástupcom evanjelického kostola vo Wittenbergu, na mieste pôsobenia Martina Luthera.
V roku 2017 sa budú konať oslavy 500. výročia začiatku reformácie a dovtedy má byť „rana, ktorá skrze reformáciu nastala“, uzdravená a všetky dcérske denominácie sa majú vrátiť späť do lona matky tak, aby konečne skončilo rozdelenie a nastala údajná „jednota v rozmanitosti“ v „jedinej cirkvi“.
Či sa jedná o náboženstvo, politiku alebo hospodárstvo, vo všetkých oblastiach je snaha o zjednotenie. Nemecko je zjednotené, Európa sa zjednocuje, celý svet bude zjednotený pod jednou hlavou, ktorú všetci budú oslavovať. Cirkvi Ježiša Krista sa to však netýka. Biblickí veriaci nenachádzajú v tomto svete žiadne uznanie. Ich sa týka to, čo povedal Pán: „Ja som im dal Tvoje slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, ako ja nie som zo sveta.“ (ev. Jána 17:14) Tak budú zjednotení pod svojou hlavou, Ježišom Kristom.
V roku 1993 – len pred 20 rokmi – uznal Vatikán, ktorý si ako cirkevný štát vymenil veľvyslancov so všetkými vládami, štát Izrael a uzatvoril s ním diplomatické vzťahy. Pápež je predsa jediná osobnosť, ktorá je v celom svete vážená a uznávaná všetkými náboženstvami a vládami ako autorita. Už 18 rokov prebiehajú jednania týkajúce sa najmä troch oblastí: postavenia katolíckej cirkvi v Izraeli, zvrchovanosti nad svätými miestami a otázky daní a vlastníctva katolíckej cirkvi v Svätej zemi. Spoločne sa jedná o viac ako 21 dôležitých miest, priestranstiev a budov. Doteraz bolo najväčšou prekážkou zdráhanie sa Izraela vzdať sa kontroly nad sálou, kde sa konala posledná večera, ktorá sa nachádza na hore Sion. Izrael teraz „malú časť“ priznal katolíckej cirkvi a pripustil pápežovi oficiálne miesto v sále poslednej večere.
Teraz, keď boli odstránené najväčšie prekážky, vyjednal nový katolícky nuncius v Izraeli, arcibiskup Giuseppe Lanzarotto, s predchádzajúcim miestodržiteľom, ministrom zahraničia Izraela Deni Ayalonom, dohodu, ktorá má byť podpísaná v júni 2013 vo Vatikáne. Táto dohoda pripravuje istú cestu pre tú zmluvu, ktorá bude vyhovovať Palestínčanom – moslimom, Židom aj kresťanom, bude zahŕňať Chrámovú horu a východný Jeruzalem a sľúbi Blízkemu východu, a tak i celému svetu všetkými dlho očakávaný pokoj (1. Tesalonickým 5:3). Prorok Daniel predsa v kapitole 9:27 predpovedal: „A uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň…“
Novému pápežovi pripadne vedúca úloha pri mierových jednaniach, ktorú pápež Benedikt XVI. ako Nemec, ktorý zažil ešte hrozný čas nacistov, nemohol naplniť. Najvhodnejší pápež by snáď bol z USA, ktoré sú celosvetovo uznávanou veľmocou, tak aby zjednotil všetky náboženstvá a vyjasnil so židmi a moslimami status Jeruzalema. Ale príde to tak, ako to prísť má.
Brat Branham povedal, že zmluva bude uzavretá v čase, v ktorom môžeme počítať s vytrhnutím: „Vo chvíli, keď začína sedemdesiaty týždeň, totiž 7 rokov, je Cirkev už vzatá.“ (6. augusta 1961) „Potom, ako je Cirkev vzatá, uzavrie Rím so Židmi zmluvu.“ (18. marca 1963)
Biblické proroctvá sa pred našimi očami napĺňajú na všetkých úrovniach, aj s Izraelom, a my smieme pozdvihnúť naše hlavy a vedieť, že sa vykúpenie našich tiel priblížilo (Rimanom 8:23, 1. Korintským 15:50–58, 1. Tesalonickým 4:13–18, 1. Jánova 3:1–3).
„A riekol mi: Nezapečať slov proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko.“ (Zjavenie 22:10)
„Hovorí Ten, ktorý svedčí toto: Áno, prídem skoro! Amen. Áno, prídi, Pane Ježišu!“ (Zjavenie 22:20)
V poverení Božom pôsobiaci
Ewald Frank