Obežník Marec 2008
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
4. Koniec bude nádherný
“...oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi” (Izaiáš 46.10).
Ako biblicky veriaci ľudia sme presvedčení o tom, že Bôh svoj spásny plán nádherne dokoná. Vtedy povedal Pán Ježiš veriacim: “A keď uvidíte Jeruzalem, že je obkľúčený vojskami, vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. A vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy, a ktorí v jeho strede, nech vyjdú...” (Lukáš 21.20-21). Prosím, dávajte dobrý pozor! Oni tak učinili hneď, keď uvideli vojská približujúce sa k mestu. Najznámejší pisateľ dejín v tom čase, Jozefus Flavius, píše, že všetci, ktorí verili v Mesiáša, opustili Jeruzalem predtým, ako bol v roku 70 po Kr. zničený.
Potom hovorí náš Pán o veciach, ktoré sa majú stať na konci. Budú znamenia na nebesiach a na zemi, bezradnosť a zúfalstvo budú panovať medzi národmi, budú zemetrasenia, hlad a drahé časy. Potom hovorí ohľadom Izraela: “Vidzte fík... Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie.” (Lukáš 21, Matúš 24). My sme generácia, ktorá vidí všetky tieto veci naplnené.
Teraz hovorí Pán k pravým veriacim, k tým, ktorí veria a prijímajú Jeho Slovo a bedlivo pozorujú, ako sa biblické proroctvá napĺňajú. “Keď budete počuť o vyjednávaniach o Jeruzaleme majte sa na pozore. To je čas, keď všetci praví veriaci vyjdú von z náboženského Babylona a vrátia sa späť k Pánu a k Slovu zasľúbenia!” Žijeme skutočne v mimoriadnom časovom období, v ktorom sa biblické proroctvá pre konečný čas plnia pred našimi očami. Všetko ukazuje na to, že príchod Krista, ktorému nemôže nič a nikto zabrániť, stojí bezprostredne pred nami.
Satan nemohol zničiť plán Boží v nebi, ani ho zastaviť v raji. Satan taktiež nemohol prekaziť plán Boží s Izraelom, ani vtedy, keď nechal usmrtiť všetky židovské deti – Mojžiš bol zachovaný, pretože bol určený za proroka. Nepriateľovi sa to nepodarilo, ani keď si Miriam a Áron dovolili súdiť služobníka Božieho a spochybnili, že on bol jediný, s kým Bohom hovoril (4. Mojžišova 12). Ani keď sa Kórach a Dátan s 250 staršími Izraelovými vzopreli Mojžišovi a spôsobili rozkol v zhromaždení Izraelovom (4. Mojžišova 16). Áno, on bol jediný, ktorému sa Bôh zjavil v ohnivom kre a ktorého Pán ustanovil za Svojho proroka a dal mu zvláštne poverenie. A on toto svoje poverenie vykonal napriek ťažkostiam, až prišiel k hraniciam zasľúbenej zeme (5. Mojžišova 34). Potom pokračoval Bôh vo svojom pláne s Jozuom.
Satan nemohol Boží spásny plán zničiť, ani keď Herodes kvôli novonarodenému Spasiteľovi nechal zabiť všetky deti mladšie ako 2 roky. Satan nemohol zabrániť ničomu, čo bolo v pláne Božom, ani keď Judáš zradil nášho Pána. Bôh vždy nad všetkým panoval a postaral sa o to, aby Jeho predsavzatie bolo uskutočnené. Jeho rozhodnutie platí navždy a večne. Tak hovorí náš Pán: “...zbudujem svoju cirkev, a nepremôžu ju ani brány ríše smrti”. Tak to bezpochyby zostane až do dňa, keď sa zjaví bez úhony a poškvrny v Jeho prítomnosti v sláve (Efezským 5.27).
V ceste Božiemu spásnemu plánu nemohli stáť ani všetci bludní učitelia, ktorí povstali už v čase apoštolov. Dokonca ani falošným prorokom, ktorí povstávajú v konečnom čase sa to nepodarí. Peter píše: “Ale bývali aj falošní proroci medzi ľudom, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí postranne uvedú sekty zatratenia...” (2. Petra 2.1) a veľmi zreteľne poukazuje na nebezpečenstvo. Dokonca aj potom, ako Pavol zvestoval celú radu Božiu, povstali muži, ktorí predkladali bludné učenia a zviedli za sebou učeníkov (Skutky 20.17-32). Rovnako budú aj dnes jednoduchí veriaci zvedení z nasledovania Ježiša Krista, oddelení od cirkvi a zatiahnutí do nasledovania ľudí, ktorí predkladajú falošné učenia.
Už v liste zboru v Efeze bolo povedané anjelovi: “...skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel a spoznal si ich, že sú luhári...” (Zjavenie 2.2). Bez ohľadu na to, čo si kto nárokuje, ak zvestovanie nesúhlasí so zvestovaním apoštolov Baránka (Skutky 2.42), tak sú to podľa svedectva Písma bludné učenia.
V liste zboru v Pergame sa Pán vyhráža: “...máš tých, ktorí držia učenie Balámovo...” (Zjavenie 2.14). To “učenie Baláma” stálo očividne v protiklade k učeniu apoštolov. Človeku by sa to zdalo nemožné, že nepriateľ prenikol už do prvotnej cirkvi, aby zmaril spásny plán Boží! Podľa svedectva Písma je cirkev Ježiša Krista miesto božského zjavenia na zemi, telo Krista, opora a základ pravdy (1. Timoteovi 3.15). Žiadna lož nemá svoj pôvod v pravde (1. Jána 2.21), ale je to vždy prevrátenie pravdy. Tak môže byť napríklad téma biblická, ale to, čo o tom ľudia hovoria alebo píšu, môže byť úplne nebiblické. Tak to začalo v záhrade Eden: Satan zostal pri téme, ale nie pri pravde.
V liste anjelovi zboru v Tyatíroch čítame závažnú výčitku: “Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov...” (Zjavenie 2.20). Bolo nepochybne známe, že Bôh postavil do cirkvi len apoštolov, prorokov a učiteľov, ale žiadne apoštolky, prorokyne alebo učiteľky. A predsa sa to stalo už v čase apoštolov, že sa nejaká žena vydávala za učiteľku a prorokyňu a zviedla dokonca aj služobníkov Božích. Úmyslom nepriateľa bolo od samého začiatku zvádzať Boží ľud.
Skrze proroka Ezechiela nám Bôh povedal, do akej neznesiteľnej núdze budú ľudia zavedení, áno, skrze zneužitie darov Ducha budú dokonca usmrtené vzácne duše. Tak hovorí Pán: “A ty, synu človeka, obráť svoju tvár k dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim. A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Beda tým, ktoré zošívajú obväzky na všetky kĺby rúk a robia čapice na hlavu každej postavy, aby lovili duše. Či budete loviť duše môjho ľudu a živiť svoje duše?” (Ezechiel 13.17-18).
V Tyatírskom zbore použil nepriateľ ženu s darom proroctva na to, aby zviedla do bludu tých služobníkov Božích, ktorí sa nechali jej darom oklamať, pretože nemali dar rozoznania duchov. Dokonca muži, ktorí niesli zodpovednosť, k nej vzhliadali s rešpektom, a pritom nepostrehli, že oni sami, ako aj cirkev, ktorá im bola zverená, stratili rešpekt pred Božím Slovom. Dar proroctva nerobí zo ženy prorokyňu a už v žiadnom prípade duchovnú učiteľku. Štyri dcéry Filipa mali dar proroctva (Skutky 21), ale neboli prorokyne.
Bohom ustanovení proroci sú časťou päťnásobnej služby (Efezským 4.11). Dar proroctva patrí k deviatim darom Ducha (1. Korintským 12). Ak je v Starom zákone hovorené o prorokyni Miriam, prorokyni Debore (Sudcom 4), prorokyni Hulde (2. Kráľová 22) a o prorokyni, ku ktorej vošiel Izaiáš (8.3), tak ani jedna z nich nemala žiadnu službu, ktorá by sa týkala celkovej cirkvi. Tak to bolo aj s prorokyňou Annou, o ktorej čítame v Lukášovi 2.36-38. Všetko, čo patrí k spásnemu plánu, bolo zjavené Jeho služobníkom apoštolom a prorokom (Efezským 3.5, Zjavenie 10.7 a iné). Aj služby a dary musia byť biblicky zaradené a musia byť ponechané tam, kde patria.
Satan vždy povstane tam, kde Duch Boží pôsobí mimoriadnym spôsobom. Vždy to robí s tým istým úmyslom: zničiť duchovný poriadok, spochybniť a prekrútiť to, čo Bôh povedal, všetko zmiasť a učiniť služobníkov Božích nevierohodnými, a tak zmariť plán a dielo Božie. Ale rada Božia obstojí naveky. Mocnosti pekla nepremôžu cirkev Ježiša Krista. Nevesta Baránka sa môže dostať prechodne zo správneho kroku, ako to brat Branham videl, ale nemôže byť zvedená. Bude zavedená späť do správneho kroku, bude čistá a svätá, aby mala účasť pri svadobnej večeri (Zjavenie 19).
Satan obzvlášť zúri proti pravej cirkvi a Izraelu, pretože oni sú určení k určitému účelu v rámci spásnych dejín. Svet by nikdy nepočul o vraždení detí v Egypte, ak by nebol Mojžiš určený od narodenia za proroka pre Izrael. Taktiež by nebolo žiadneho vraždenia v Betleheme, ak by sa tam nebol narodil Syn Boží.
Pozrime sa na náš čas: Satan nechal všetkých veľkých evanjelistov a cirkvi na pokoji. Bol len jeden muž, ktorý musel prejsť cez najtvrdšie skúšky, dokonca v jeho vlastnom zbore (viď kázanie z 28.9.1958 a iné).
Bol to William Branham, ktorý bol vyvolený od svojho narodenia (Jeremiáš 1.5) a posvätený Bohu až do samého konca života. Vo veku siedmych rokov počul hlas vychádzajúci zo vzdušného víru na vrchole stromu: “Nikdy nefajči, nepi a žiadnym spôsobom nepoškvrňuj svoje telo, pretože je pre teba pripravené dielo, keď vyrastieš.” On bol zasľúbený prorok so službou priamo spojenou s Božím spásnym plánom v konečnom čase. Útoky prichádzali od duchovných rôznych denominácií, pretože ako muž poslaný od Boha kázal pravdivé, biblické učenia, ktoré sa nehodili do ich denominačných predstáv.
Najhorší útok bol, keď ho niekto, kto mu bol na začiatku veľmi blízky, udal na daňový úrad. Brat Branham, ako sa zdá, nepoznal pozemské praktiky tak dobre ako duchovné veci kráľovstva Božieho. Na jeho evanjelizačných stretnutiach dávali ľudia obete v podobe šekov vypísaných na jeho meno. On ich podpísal a boli použité na úhradu nákladov spojených s týmito stretnutiami. Následne mu predložili krabicu plnú týchto šekov a bol obvinený, že tieto peniaze použil na súkromné účely bez toho, aby zaplatil daň z príjmu. Jednalo sa o pol milióna dolárov. Daňový úrad požadoval úhradu viac ako 300 000 dolárov. Bol mu zabavený pas a nemohol opustiť krajinu. Vyšetrovanie trvalo päť rokov. Hovoril o tom so mnou a vyjadril ľútosť nad tým, že nemohol prijať pozvanie a pripojiť sa k nám na stretnutiach v Nemecku spolu s Davidom DuPlessis. Plánovaná cesta do Sydney v Austrálii musela byť tiež zrušená, pretože nemohol opustiť USA. V dôvernom rozhovore mi povedal aj meno brata, ktorý nakoniec za neho zaplatil sumu 40 000 dolárov, na ktorej sa dohodli s právnikom daňového úradu.
28. novembra 1963 hovoril brat Branham okrem iných vecí aj o tomto prípade. Povedal: “Je to päť rokov, čo sa pýtam, kde bola chyba. Cítil som sa vo svojom srdci ako niečím zdrtený a nemohol som prísť na to, čo to bolo. Počas tohoto veľkého tlaku... Vláda ma vyšetrovala... Dlhoval som vláde 300 000 dolárov. A nechceli mi dovoliť cestovať, musel som zostať tu. ...počas posledných štyroch alebo piatich rokov som sa cítil zdrtený...” Ak by najväčší Boží muž nemusel naplniť najdôležitejšie poverenie súvisiace s plánom spasenia (Malachiáš 4.5-6, Matúš 17.11, Marek 9.12), Satan by ho nechal na pokoji. Ďalej povedal: “Cítil som toto hrozné bremeno. Plakal som, modlil som sa. Vyznával som svoje hriechy. Čo môžem robiť? Čo som učinil? ...”
Už prorok Jeremiáš musel prežiť, ako ním jeho ľud opovrhoval a chcel ho udať. Tak je to napísané: “Lebo som počul vravu mnohých; strach všade naokolo. Oznámte, a oznámime ho! - Všetci ľudia, s ktorými som žil v priateľstve a v pokoji, striehnu teraz na môj pád a hovoria: Možno, že sa dá zviesť, a zmôžeme ho a pomstíme sa na ňom.” (Jeremiáš 20.7-13). Toto sa môže stať každému služobníkovi Božiemu. Závisť núti ľudí k náboženskému prenasledovaniu, ako v prípade Kaina, ktorý bol dieťa toho zlého (1. Jána 3.12). Náš Pán ohľadom toho predpovedal: “...ide hodina, aby každý, kto vás zabije, sa domnieval, že tým koná Bohu službu.” (Ján 16.2).
Môžeme o všetkých týchto veciach zaznamenaných v Písme hovoriť, ale len keď ich na vlastnej koži prežijeme, uvedomíme si, aké ničivé sú v skutočnosti ich dôsledky.
Môžeme hovoriť o páde Lucifera a jeho nasledovníkov, ktorých strhol so sebou. Môžeme hovoriť o Eve a o tom, ako bola zvedená, a Adamovi, ktorý bol neposlušný, a preto bol rovnako zatiahnutý do pádu. Môžeme sa ďalej odvolávať na to, čo sa stalo už v dňoch apoštolov v zboroch, ohliadnuť sa najmä na sedem posolstiev zborom, ale to, o čo sa teraz jedná, nie je minulosť, ktorá je za nami. Nás zaujíma, čo Bôh v súčasnosti činí, a taktiež akým spôsobom sa Satan vkradol, aby rozvrátil Boží plán spasenia v jeho záverečnej fáze.
Mnohí z vás si ešte pamätajú mocné požehnania, ktoré sa diali v šesťdesiatych a ešte viac v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Po tom, čo bol brat Branham vzatý domov do slávy, vyšlo posolstvo času konca víťazne z tohoto miesta do celého sveta tak, ako to Bôh predurčil vo večnosti. Lokálna cirkev rástla duchovne i v počte. Požehnania Božie bolo možné cítiť a prežiť na každom stretnutí. Počas toho času k nám Pán často hovoril a zjavil tajomstvá Svojho Slova, ako ich zjavil Svojim služobníkom a prorokom. Odvšadiaľ prichádzali ľudia, aby počuli čisté posolstvo, pravé Slovo, a aby mali osobné prežitie so zmŕtvychvstalým Pánom.
Tento takmer “rajský” stav však nepriateľa vôbec netešil. A tak koncom sedemdesiatych rokov spustil zlomyseľný útok na dielo lokálneho zboru, pokúšajúc sa zničiť túto harmóniu. Pri Eve pozmenenie jediného slova v 1. Mojžišovej stačilo, aby bolo celé ľudstvo vtiahnuté do pádu do hriechu, ako to brat Branham mnohokrát zdôrazňoval. Tu sa Satan snažil zboriť Božie dielo smrteľnou ranou, skrze ústa tých, ktorí sa oddelili od lokálneho zboru, skrze zneužitie a prevrátenie jedného miesta Písma za druhým a jedného citátu za druhým. Hlavným cieľom bolo učiniť služobníka nevierohodným a zničiť toho, ktorého Bôh ustanovil, aby niesol Jeho Slovo. Boli vymyslené nepredstaviteľné obvinenia, pričom ich vrcholom boli výroky, ktorého ho označili za antikrista, sodomitu a zvodcu nevesty. Ako je pri takomto konaní obvyklé, všetko to bolo plánované a dávané do obehu poza jeho chrbát. Apoštol Pavol popísal skutky takýchto ľudí úplne jasne:
“Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami; ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy rýchle vyliať krv; skrúšenie a bieda je na ich cestách, a cesty pokoja nepoznali. Niet bázne Božej pred ich očami.” (Rimanom 3.13-18).
Aby dosiahol svoj cieľ, Satan zaútočil na manželstvo, zneužijúc 1. Korintským 7. Akoby to bola bežná prax, žena, ktorá sa oddelila od cirkvi, náhle povedala svojmu mužovi: “Môžem sa od teba oddeliť, iba musím ostať slobodná, to povedal apoštol Pavol v 1. Korintským 7.” To bola Satanova lož v súvislosti s jeho plánom zničenia. Tak to ale vôbec nie je napísané a pred 11. veršom ešte stále stojí 10. verš, v ktorom je napísané: “A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán: Žena nech neodchádza od muža.” Toto nehovoril apoštol Pavol, ale Pán. Nie je tento výrok dosť jasný? Nie je v súlade so všetkými ostatnými miestami Písma, ktoré sa týkajú tejto témy? Nezhoduje sa to s tým, čo brat Branham učil v súlade Pánovým príkazom, predovšetkým v kázaní “Manželstvo a rozvod”?
V 11. verši je nám povedané iba to, ako postupovať v prípade, ak sa to už stalo: “A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom...” Nie ak sa niekedy v budúcnosti rozhodne ho opustiť alebo požiadať o rozvod, ale keď sa to už stalo, vtedy má ostať sama alebo sa zmieriť s mužom. Žiadne z iných miest Písma, ktoré sa týkajú tejto témy, neboli vôbec brané do úvahy. Satan použil jediné miesto Písma a využil hru so slovíčkami “oddelenie” a “rozvod”.
Všetci, ktorí si želajú byť účastní vytrhnutia, musia opustiť satanský zvod, ktorému sa podriadili, či už boli ovplyvnení tým, čo sa hovorí, alebo tým, čo niekto napísal, a musia byť oslobodení od tejto kliatby. Len potom môže byť znovu navrátený Božský poriadok v cirkvi, rodine a manželstve, počnúc od 1. Korintským 11.3: “Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh.”
Rovnako, ako keď bol celý ľud Izraelský uštipnutý jedovatými hadmi, a všetci museli vzhliadnuť na mosadzného hada, aby boli uzdravení, musia všetci, ktorí boli otrávení smrteľným jedom hada, teraz vo viere vzhliadnuť na Krista, Záchrancu, pretože On je Ten, kto rozdrví hadovi hlavu. Len skrze vzhliadnutie na ukrižovaného Spasiteľa vo viere môžu byť uzdravení od toho smrteľného duchovného jedu (Ján 3.14-17).
Zo začiatku sa zdalo, ako keby tu v Misijnom centre všetko skončilo. Práve sme skončili stavbu dvoch budov, ako Pán prikázal 18. júla 1976, keď sa celé peklo otvorilo. Boh však nedovolil Satanovi, aby skrížil Jeho plány a požehnal nám novým začiatkom. Pokračoval v Jeho diele podľa Jeho vôle. Odvtedy milióny ľudí po celom svete počuli pravé Slovo, nespočetne veľa duší bolo zachránených a mnohí boli vyvedení von z duchovného zmätku. Príprava cirkvi-nevesty pokračovala v súlade so zjaveným Slovom.
O niekoľko rokov po prvom útoku započal Satan ďalší: 25. augusta 1987 dal niekto voči mne podnet na daňový úrad za domnelý daňový únik. Až po ukončení súdneho jednania som sa dozvedel, že to bol niekto, kto mi bol veľmi blízky. Prirodzene, úradníci uveria členom rodiny, ktorí vznesú podobné obvinenia. Bez toho, aby som o tom vedel, boli ďalší šiesti muži - bratia, ktorí predtým patrili do zboru – vypočúvaní ako svedkovia. Na základe oficiálne vznesených obvinení prišlo v pondelok, 31. októbra 1989 (v deň reformácie), šesť mužov z finančného úradu a polície v Düsseldorfe pred ôsmou hodinou ráno do Misijného centra. Prehľadali všetky súkromné izby a kancelárie, zabavili všetky dokumenty a odviezli ich v krabiciach. Bol som obvinený v devätnástich bodoch. V dôsledku toho bol okamžite zrušený štatút Misijného centra ako neziskovej organizácie. Požadovali uhradiť 340 000 DM na daniach zo zisku a 220 000 DM ako daň z nehnuteľnosti. Nikdy by sme neboli schopní zozbierať také sumy. Z ľudského pohľadu sa toto opäť zdal byť koniec lokálneho zboru a misijnej práce.
Bez akýchkoľvek pochýb to bol Pán sám, kto viedol riaditeľa miestneho daňového úradu v Krefelde, aby sa za mňa prihovoril, takže som nebol uväznený, ako to bolo pôvodne plánované. Ku sláve Božej môžem povedať, že počas všetkých tých rokov vyšetrovania som nemusel zrušiť ani jedinú misijnú cestu a bol som schopný pokračovať v mojom poverení vo vernosti k Pánu. K veľkému úžasu všetkých vyšetrujúcich úradníkov, právnikov a sudcov, po rokoch dôkladných kontrol nebola nájdená ani jedna nezrovnalosť, a to ani v mojich súkromných záležitostiach ani v Misijnom centre. V decembri 1999 najvyšší súd v Düsseldorfe konečne vyniesol v mojej prítomnosti rozsudok “nevinný”.
Nikto si nedokáže predstaviť, skrze čo som prešiel počas týchto rokov vyšetrovania. Stále znova a znova som musel spomínať na dávne udalosti, aby som sa očistil od obvinení, znova a znova som musel jednať s právnikmi a s úradníkmi daňového úradu.
Na konci sme však smeli nanovo zažiť zjavenie víťazstva nášho Pána. Boh nebol len so Svojim služobníkom a prorokom Williamom Branhamom počas piatich rokov, keď bolo proti nemu vedené vyšetrovanie. Bol aj so mnou počas mnohých rokov najkrutejších skúšok. Satan sa pokúsil s celou svojou mocou zničiť dôveru v nositeľa Slova, a zabrániť tak šíreniu čistého posolstva času konca. Nemohol uspieť, pretože to, čo povedal Pán 11. júna 1933, platí ešte dnes: “Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, posolstvo dané tebe predíde druhému príchod Krista.” Toto posolstvo je to, čo ďalej nesiem skrze autoritu môjho Božského poverenia a povolania potom, čo bol brat Branham vzatý do slávy.
Po rozhovore s človekom, ktorý ma falošne udal (pri rozhovore bol prítomný aj reverend Pearry Green), tento človek uhradil Misijnému centru časť výdavkov spojených s obvinením vo výške 30 000 EUR. Predsa však až do dnešného dňa neprejavil pocit viny alebo ľútosti. Bolo to skutočne definitívne? Nedá sa to vrátiť späť? Bude pokračovať odmietanie ponuky Božej milosti? Neplatí v Novom zákone to, čo je napísané v Starom zákone, že: “Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať.”? (5. Mojžišova 27.16, Marek 7.10) (iné preklady: “...kto by zneuctil, znevážil...” pozn. prekl.). Bude vražda osobnosti a vražda duší pokračovať aj tesne pred príchodom Krista? Zotrvá nepriateľstvo až do samého konca? Ako môžu ľudia, ktorí nemôžu ani pozdraviť jeden druhého, tvrdiť, že sú skutočne pripravení na vytrhnutie? Vyzývam dnes všetkých tých, ktorí uverili Božej zvesti, ku modlitbe a pôstu, aby Bôh zastavil všetky útoky nepriateľa a nádherne dokonal Svoje dielo milosti.
Nesťažujem sa, ani neobviňujem. Radujem sa aj z toho, že žiadne z osobných obvinení nie je pravdivé (Matúš 5.10-12). Ak by čo len jedno z nich bolo pravdivé, potom by Pán sám učinil prvú chybu, keď ma poveril. Boh vie všetky veci a každý sa musí teraz rozhodnúť, či veriť slovám Božím alebo slovám ohováračov. Apoštol Pavol venoval celú kapitolu, menovite 2. Korintským 11, aby podrobne popísal všetky skúšky, skrze ktoré musel prejsť, ako to predtým učinil v 6. kapitole. Dnes môžem vyhlásiť, práve tak, ako Pavol v jeho čase: “Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy ľva.” (2. Timoteovi 4.17).
V prvotnej cirkvi niesli apoštoli a starší zodpovednosť za všetky rozhodnutia týkajúce sa učení (Skutky 15 a iné), pretože Bôh dal rôzne služby iba do cirkvi za účelom jej zbudovania. Okrem toho bol v rôznych mestách vždy len jeden lokálny zbor. Rozdelenia sú vždy dielom nepriateľa. Vo svetle skorého návratu Ježiša Krista musí byť zdôraznené, že veriaci na počiatku boli pod priamym vedením Svätého Ducha, a preto boli jedno srdce a jedna duša. Vtedy neboli žiadne rozdelenia, žiadni falošní bratia a žiadne mylné učenia. Teraz prežívame návrat na úplný počiatok. Preto musia všetky rozdelenia, ktoré sú spôsobené cudzími učeniami, okamžite skončiť a musia byť zvestované jedine čisté učenia Biblie.
Jednota lokálneho zboru je veľmi dôležitá. Náš Pán povedal: “Každé kráľovstvo, dom - a iste cirkev - rozdelené proti sebe neobstojí...” a “Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a ten, kto nezhromažďuje, rozptyľuje.”
V období krízy požiadal brat Branham svoj zbor, aby prijal nasledujúci sľub: “Slávnostne sľubujem, že budem podporovať Branhamov zbor vo všetkých jeho programoch vedených pastorom Williamom Branhamom. Sľubujem, že nebudem hovoriť proti bratovi Branhamovi ani jeho programom a budem napomínať každého, kto to bude činiť. Budem pri ňom stáť v dobrom aj zlom, ako on stojí pri Bohu. Amen.”
Takto hovorí Pán, hovoriac tým svojim:
“Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.
Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba.
Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa zhromaždia a prídu k tebe!” (Izaiáš 49.16-18).