Obežník Marec 2008
/ Ewald Frank
Język: Słowackiej
Inne języki
5. Kam nás stavia Božie Slovo?
Apoštol Pavol zmienil niektorých bratov, medzi nimi Fygellusa a Hermogena, ktorí sa od neho odvrátili v Ázii (2. Timoteovi 1.15). Zmienil Hymenea a Filéta, ktorí rozširovali prázdne reči, a povedal, že ich reč je ako rakovina, pretože tvrdili, že vzkriesenie už nastalo (2. Timoteovi 2.17). Už to nebolo kázanie Slova, ale neužitočné, prázdne reči tých, ktorí čo do pravdy zablúdili (2. Timoteovi 2.18). Pavol dokonca porovnal takých mužov s Janesom a Jambresom (2. Timoteovi 3.8). Takýto muži nie sú ani apoštolmi ani prorokmi ani učiteľmi. Pán hovorí len k tým, ktorí sú v Jeho cirkvi. Každá pravá zvesť je vždy adresovaná cirkvi (Zjavenie 2 a 3), ktorá bola zachránená krvou Baránka a zostáva pod ochranou krvi. Ktokoľvek sa od cirkvi oddeľuje, nie je už prikrytý krvou. Oni potom tvoria skupiny, ktoré kráčajú svojimi vlastnými cestami a rovnako ako denominácie nepočúvajú, čo hovorí Duch zborom.
Každá skupina, ktorá vzniká skrze rebéliu a oddelenie od cirkvi Ježiša Krista, je v skutočnosti len náboženským združením. Sväté Písmo ich popisuje ako pohŕdačov. Cirkev Izraelova zostala s Mojžišom, tí, ktorí spojili sily proti Mojžišovi, nasledovali Koracha, Datana a Abirama. To je cesta Kaina, blud Baláma, protirečenie Kóreho (Júda 11), opustili priamu cestu (2. Petra 2.15). Títo muži boli pohŕdači Pána (4. Mojžišova 16.30). Zamietli poverenie Mojžiša, a tým pohrdli Bohom, ktorý ho povolal. V takých prípadoch vždy platí nasledujúce: “Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.” (Skutky 13.41).
Čo so všetkými žalobníkmi, pohŕdačmi a ohováračmi, ktorí sa postavili nepriateľovi k dispozícii, a sú preto pod kliatbou? Kto múdro využije poslednú krátku chvíľu času milosti a bude oslobodený od prekliatia Satana? Kto bude žiadať odpustenie a zažije zmierenie? Alebo bolo ich rozhodnutie skutočne konečné? Kto naveky prekročil hranicu tak ako Judáš? Každý, kto bol vtiahnutý do zvodu, spôsobeného Satanom samým - práve tak ako v nebi a v záhrade Eden, by už viac nemal zatvrdzovať svoje srdce.
Mnoho vzácnych duší padlo za obeť najhoršiemu nábožensky zamaskovanému podvodu, duchovne prezentovanej ľsti, ktorej dôsledky siahajú do celého sveta. A čo osoby zodpovedné za jej začiatok? A čo tí, ktorí sa k nim pripojili a stali sa tiež vinnými? Kto nájde cestu ku pokániu? Tí, ktorí na tom nemali dobrovoľne účasť a nehrešili úmyselne, sa neprevinili na veky proti krvi a telu Krista a mali by opustiť všetku pýchu a obrátiť sa späť k Pánu.
Všetky výklady, ktoré sú v obehu uprostred zvesti, musia taktiež okamžite skončiť. Skutočne to nestačí, keď bratia citujú proroka, musia byť schopní to podoprieť aj Slovom Božím. Všetci tí, ktorí stroskotali, pretože počúvali a hľadeli na človeka, by mali teraz vzhliadať k Pánu a dôverovať mu, aby už nikdy viac nestroskotali. Dobrý Pastier volá všetky zblúdené a stratené ovečky späť. Nech počujú Jeho hlas a vrátia sa k Nemu. Súčasne by sa všetci slúžiaci bratia, ktorí sa ocitli pod falošným vplyvom, mali oslobodiť z pasce diabla (2. Timoteovi 2.26). Len keď sa jednota medzi tými, ktorí kážu Slovo, stane zjavnou, môže sa pravá jednota v cirkvi ako celku stať realitou.
Satan bol porazený a na veky stratil akýkoľvek nárok na zachránených. Spolu so všetkými jeho mocnosťami bude položený za podnož veľkého Víťaza z Golgoty a toto víťazstvo bude zjavené v cirkvi Ježiša Krista. Na konci sa to všetko vyplatí z dôvodu vyvolených, ktorí už viac nebudú balamutení, nebudú mať účasť na žiadnej vražde osobnosti ani ohováraní, nie, nájdu milosť u Boha a zaujmú svoje oprávnené miesto v cirkvi prvorodených.
Vo viere zotrvávam na Slove z proroka Izaiáša 54.17: “Niktorý nástroj, utvorený proti tebe, sa nepodarí, a každý jazyk, ktorý by povstal proti tebe na súde, odsúdiš. To je dedičstvo služobníkov Hospodinových a ich spravodlivosť odo mňa, hovorí Hospodin.”
Podľa mojej zodpovednosti pred Bohom budem pokračovať a niesť večne platné Slovo, až kým nebudem vzatý do slávy spolu so všetkými tými, ktorí sa pripravili, ako som to videl a prežil v januári 1981. Vediac, ako veľmi krátky je čas, ktorý zostáva, som nútený ešte viac napomínať každého v mene Ježiša Krista. Satan síce môže škodiť - to činil od samého počiatku - ale nemôže zrušiť Boží plán s cirkvou.
Po odchode brata Branhama som priniesol, podľa môjho poverenia večne verným Bohom, Jeho zvesť na každý svetadiel. Do roku 1979 som navštívil 86 krajín a doteraz tento počet vzrástol na 136 a Bôh daroval hojnosť ovocia. Jemu buď za to sláva. V sedemdesiatych rokoch nás bolo v Misijnom centre 400-500, teraz je to medzi 700 až 900. V sedemdesiatych rokoch navštevovali bohoslužby najmä ľudia z nemecky hovoriacich krajín, dnes chodia z celej Európy a celého sveta. Vtedy boli bohoslužby dostupné len v nemeckom jazyku, dnes sú simultánne prekladané do 12 rôznych jazykov, z čoho sedem je možné počuť v priamom prenose na internete.
Nepíšem vo svojom mene, píšem v poverení Božom. Mojim záujmom nie je obhajovať seba, ale Slovo Božie a krištáľovo jasnú a pravú zvesť posledného času. Všetky tieto veci sa mi nestali, pretože moje meno je Ewald Frank, ale preto, že som prijal priame povolanie ako Mojžiš a Jozue, ako Eliáš a Elizeus, ako Peter a Pavol a ako William Branham. Bol to on, kto 3. decembra 1962 v prítomnosti dvoch svedkov, menovite Freda Sothmana a Banksa Wooda, potvrdil Božské povolanie, ktoré som prijal od Pána. Moja služba je podľa plánu spasenia priamo spojená s jeho službou.
Brat Branham opakovane povedal: “Žiaden muž nemá právo kázať, ak sa s Ním nestretol tam vonku, na svätej pôde ako Mojžiš...” Ja k tomu musím pridať, “Žiaden muž nemá právo hovoriť, že bol povolaný do služby, ktorá má dosah na spásne dejiny, ak nemôže dosvedčiť, že mal rovnaké prežitie ako apoštol Pavol, ktorý skutočne počul hlas zmŕtvychvstalého Pána, tak ako som ho počul ja 2. apríla 1962.” Čo náš Pán povedal o tých, ktorých posiela, zostane pravdou na celú večnosť: “Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” (Lukáš 10.16). Každý sám sa teraz musí osobne rozhodnúť, či bude veriť alebo nie, či bude poslušný alebo nie. Každý jednotlivec bude čeliť svojmu rozhodnutiu opäť v ten deň, keď sa bude rozdeľovať naľavo alebo napravo, keď budeme počuť slová: “Vojdi, požehnaný Môjho Otca” alebo “Odíď odo mňa, prekliaty...!”. Obidve budú konečné.