Ezechiel - 37

1. Bola nado mnou ruka Hospodinova, a vyviedol ma von v duchu Hospodinovom a postavil ma a nechal prostred údolia, ktoré bolo plné kostí.

2. A previedol ma popri nich kolom dookola. A hľa, bolo ich veľmi mnoho na tvári údolia, a hľa, boly veľmi suché.

3. A riekol mi: Synu človeka, či ožijú tieto kosti? A ja som povedal: Pane, Hospodine, ty vieš.

4. Vtedy mi riekol: Prorokuj o týchto kostiach a povieš im: Vy, suché kosti, počujte slovo Hospodinovo!

5. Takto hovorí Pán Hospodin týmto kostiam: Hľa, ja uvediem do vás ducha, a ožijete.

6. A dám na vás žily a spôsobím to, aby na vás vystúpilo telo a potiahnem vás kožou, dám do vás ducha a ožijete a zviete, že ja som Hospodin.

7. Vtedy som prorokoval, ako mi bolo rozkázané. Tu povstal zvuk, keď som prorokoval, a hľa, bolo počuť hrkot, a kosti sa približovaly, kosť ku svojej kosti.

8. A videl som, že hľa, ukázaly sa na nich žily, a vystúpilo mäso, a koža ich potiahla po vrchu, ale ducha v nich nebolo.

9. A riekol mi: Prorokuj k duchu, prorokuj, synu človeka, a povieš duchu: Takto hovorí Pán Hospodin: Od štyroch vetrov prijdi, duchu, a vej na týchto pobitých, aby ožili!

10. Nuž prorokoval som tak, ako mi rozkázal. A vošiel do nich duch, a ožili a postavili sa na svoje nohy, zástup vojska, veliký náramne.

11. A riekol mi: Synu človeka, tieto kosti sú celý dom Izraelov. Hľa, hovoria: Naše kosti uschly, a zahynula naša nádej, už je po nás!

12. Preto prorokuj a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, môj ľude, a dovediem vás do zeme Izraelovej.

13. A zviete, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov, môj ľude.

14. A dám do vás svojho ducha, a ožijete, a osadím vás na vašej zemi, a zviete, že ja Hospodin som hovoril aj učiním, hovorí Hospodin.

15. A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

16. A ty, synu človeka, vezmi si jedno drevo a napíš naň: Júdovi a synom Izraelovým, jeho spoločníkom. Potom vezmi druhé drevo a napíš naň: Jozefovi. Drevo Efraimovo a celého domu Izraelovho, jeho spoločníkov.

17. A priblíž si ich jedno k druhému v jedno drevo, aby boly jedno v tvojej ruke.

18. Keď ti potom povedia synovia tvojho ľudu a rieknu: Či nám neoznámiš, načo ti je to?

19. Hovor im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem drevo Jozefovo, ktoré je v ruke Efraimovej, a pokolenia Izraelove, jeho spoločníkov, a dám ich aj s ním k drevu Júdovmu a učiním ich jedným drevom, a budú jedno v mojej ruke.

20. A drevá, na ktoré napíšeš svojou rukou, budú pred ich očami.

21. A hovor im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem synov Izraelových zpomedzi národov, kam odišli, a shromaždím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme.

22. A učiním ich jedným národom v zemi, na vrchoch Izraelových, a jeden kráľ bude im všetkým za kráľa, a nebudú viacej dvoma národami ani sa už nebudú viacej deliť na dve kráľovstvá, nikdy.

23. A nebudú sa viacej zanečisťovať svojimi ukydanými bohmi a svojimi mrzkosťami ani niktorými svojimi všelijakými prestúpeniami, a zachránim ich zo všetkých ich bydlísk, v ktorých hrešili, a očistím ich, a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom.

24. A môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi, a všetci budú mať jedného pastiera, budú chodiť v mojich súdoch a budú ostríhať moje ustanovenia a budú ich činiť.

25. Budú bývať na zemi, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jakobovi, v ktorej bývali vaši otcovia, a budú bývať na nej oni aj ich synovia i synovia ich synov až na veky, a Dávid, môj služobník, im bude kniežaťom na veky.

26. A učiním s nimi smluvu pokoja; bude to večná smluva s nimi. A dám ich ta a rozmnožím ich a dám svoju svätyňu do ich stredu, a bude tak až na veky.

27. A môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.

28. A tak zvedia národy, že ja som Hospodin, ktorý posväcujem Izraela, keď bude moja svätyňa v ich strede na veky.