Žalmy - 2

1. Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

2. Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:

3. Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.

4. Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.

5. Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:

6. Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.

7. Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.

8. Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.

9. Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.

10. A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!

11. Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.

12. Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.