Obežník December 2016
/ Ewald Frank
Sprache slowakisch
Andere Sprachen
3. Viera a poslušnosť
Viera a poslušnosť
„…o Ježišu Kristovi, našom Pánovi, skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národmi za Jeho meno…“ (Rm 1:5)
Vo všetkých časoch sa museli ľudia rozhodnúť, či uveria alebo v neviere odmietnu to, čo Boh Pán povedal Svojim služobníkom a čo oni v Jeho poverení zvestovali. Ešte platí to «Tak hovorí Pán»: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý Mňa poslal.“ (Jn 13:20) Taktiež: „Pamätajte na Slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak Mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. Ak Moje Slovo zachovali, zachovajú aj vaše.“ (Jn 15:20) S nebeským povolaním je spojená tá najvyššia zodpovednosť pred Bohom pre Cirkev.
Boh môže ľutovať, že stvoril človeka: „A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni. A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo Svojom srdci.“ (1M 6:6) Povolanie však nemôže ľutovať: Čo sa týka povolania, tak čítame v liste Rimanom 11:29 [podľa nem. prekladu]: „…neodvolateľné sú dary milosti a Božie povolania.“
V 3. a 4. kapitole 2. Mojžišovej nachádzame povolanie Mojžiša, ktorému sa zjavil anjel Pánov v plameni ohňa v kríku. Preto mohol povedať: „Boh vašich otcov ma poslal k vám.“ (2M 3:13) Mojžiš však odpovedal: „Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretože povedia: Neukázal sa ti Hospodin.“ (2M 4:1) Pri počúvaní sa vždy jedná o vieru. „A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.“ (4:8)
Nejakú vieru má každý človek vo všetkých konfesiách a náboženstvách. Diabol sám verí a trasie sa (Jak 2:19). Ale v Božom kráľovstve sa vždy jedná o vieru v to, čo Boh skutočne povedal a zasľúbil – aj s bratom Branhamom, ktorému bolo povedané: „Ak dosiahneš, že ti ľudia uveria, a budeš sa úprimne modliť, tak pred tvojou modlitbou nebude môcť nič obstáť, ani rakovina nie.“ Pred každou bohoslužbou s uzdravovaním spievali chórus: „Jemu len ver, jemu len ver, všetko je možné tomu, kto verí.“ O našom Pánovi čítame v Matúšovi 13:58, že vo Svojom domovskom meste Nazaret pre ich nevieru nemohol činiť mnoho divov.
Neviera je prvý hriech a začala už v záhrade Eden. To brat Branham nástojčivo zdôrazňoval. Uvádzam tu tri jeho citáty z rokov 1953, 1956 a 1960.
„Odpusti nám hriech neviery, ktorá je prapôvodným hriechom. Ó, Bože, pomôž nám dnes večer byť verní a veriaci.“ (9. 5. 1953, Jonesboro)
„Dovoľte mi ukázať vám to zo Slova. Keď sa diabol stretol s Ježišom Kristom po prvýkrát, vyjadril pochybnosť: Pochybnosť je vždy z diabla. Tak sa stala prvým hriechom. Nebol to žiadny iný hriech, bola to pochybnosť. Neviera je prapôvodný a samotný hriech. Hriechom nie je cudzoložstvo, ani fajčenie cigariet, ani opilstvo – to sú poznávacie znamenia neviery.“ (22. 7. 1956, Shreveport)
„Hľa, moji drahí priatelia, prapôvodným hriechom nie je nemorálny život, ani pitie whisky, ani cudzoložstvo. To činíte, pretože neveríte. Sú to znamenia neviery. Konáte to, pretože neveríte. Ak by ste skutočne verili, nečinili by ste tieto veci. Skutočne existuje len jeden prapôvodný hriech a to je neviera. Písmo hovorí: «Kto neverí, ten bude odsúdený.»“ (Mk 16:16) (10. 1. 1960, Tifton)
Po kázaní o pečatiach v marci 1963 sa brat Branham stále znova odvolával na Evu, ktorá počúvala to, čo jej hovoril had. Často to porovnával so Zjavením 22:18-19: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“
Satan prišiel v podobe hada k Eve a zasial pochybnosť o tom, čo Boh povedal Adamovi: „Či Boh skutočne povedal…?“ Možno sa jej dokonca spýtal: „Počula si to? Bola si pri tom?“ Tak sa Eva dostala pod vplyv Satana. Pavol píše: „Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1Tm 2:14)
Ohľadom viery povedal Pán: „Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ [Jn 8:24] Po Svojom vzkriesení napomínal nevieru učeníkov: „Naposledy sa ukázal tým jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí Ho videli vstalého z mŕtvych.“ (Mk 16:14)
Neviera je pôvodný hriech. Kto Bohu neverí, činí z Neho luhára (Rm 3:4). V liste Židom 3:12 čítame vážne napomenutie: „Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé srdce neviery, ktoré by odstupovalo od živého Boha!“
Vyjdenie Izraela skrze Červené more a nadprirodzené zaopatrovanie mannou na púšti bolo mocné: „Vierou prešli Červené more ako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení.“ (Žd 11:29) Ale aký bol pre mnohých koniec? „Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti… A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došli konce vekov.“ (1Kor 10:11) Aby sa každý mohol sám skúsiť, je nutné, aby každý čítal 1. Korinťanom 10:1-15. V liste Židom 3:19 je to zhrnuté nasledovne: „A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.“
Najprv viera, potom poslušnosť, na ktorej spočíva Božie zaľúbenie. Viera je víťazstvo, neviera je porážka. „Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho jedného stanú sa mnohí spravodlivými.“ (Rm 5:19) Kto by chcel vedieť viac o následkoch neviery, môže čítať v liste Rimanom 11.
Viera a poslušnosť spája s Bohom, neviera a neposlušnosť nás od Boha oddeľujú. Viera v Ježiša Krista vedie k poslušnosti, neviera vedie k neposlušnosti „Lebo spúra je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia.“ (1Sam 15:23)
Teraz sa ukazuje, kto Bohu skutočne verí, ako veril Bohu Abrahám, „ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov – pred tvárou Boha, ktorému uveril, a ktorý oživuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo…“ (Rm 4:17, 1M 17:5) Len ak Boh k človeku hovorí skrze Svoje Slovo, môže človek veriť. Kto je ovládaný nevierou, zjavuje tak, že je ešte pod vplyvom toho zlého.
Abrahám veril Bohu (Rm 4:17) a dostal zasľúbeného syna: „A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna.“ (1M 18:10) Abrahám bol poslušný: „A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem…“ (1M 22:2) „…rozumujúc tak, že Boh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.“ (Žd 11:19)
„Teda vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.“ (Jak 2:21-24)
V prípade Evy viedla neviera zasiata skrze pochybnosť ku zvedeniu a následne poznal svoju ženu Evu aj Adam. Výsledkom bolo, že vzišli dve rôzne semená, Kain a Ábel. Obaja boli náboženskí, obaja verili v toho istého Boha, obaja vybudovali oltáre a priniesli obete, boli však od narodenia od základu odlišní. Na Ábela a jeho obeť, totiž baránka, pohliadol Boh milostivo, Kaina a jeho obeť, totiž plody poľa, odmietol (1M 4:1-8).
Všetci veriaci zvesti vedia, čo sa stalo v záhrade Eden. Teraz sa však jedná o náš čas. Satan spochybnil aj to, čo bolo povedané bratovi Branhamovi, totiž že zvesť predíde druhému príchodu Krista. Satan spochybnil, že zvesť bude po odchode brata Branhama domov nesená do celého sveta. Pre nás, ktorí žijeme teraz, stojí napísané: „Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého. Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a jeho bratove spravodlivé.“ (1J 3:11-12) Božia láska je pojivom dokonalosti (Kol 3:14, 1Kor 13).
Na všetkých, ktorí by chceli byť vytrhnutí, musí spočívať Božie zaľúbenie – tak, ako spočívalo na Enochovi, ktorý putoval s Bohom (1M 5:24, Žd 11:5). Nie začiatok, ale koniec bude korunovaný (2Tm 4:8).