OBEŽNÝ LIST Záver roka 2018
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
2. Mimoriadne časové obdobia
Mimoriadne časové obdobia
24. decembra 1965 skončilo jedno požehnané obdobie: Pán vzal Svojho služobníka a proroka domov. Naplnený smútkom som sa zúčastnil pohrebu, ktorý sa konal na Veľkonočný pondelok 11. apríla 1966. Po všetkých tých slzách a hlbokom smútku znel v mojom srdci stále znova hlas: „Teraz prišiel tvoj čas ísť od mesta k mestu, kázať Slovo a rozdávať duchovný pokrm.“ Vtedy som poznal, že tento čas prišiel.
V apríli 1966 začala nová epocha, mohli by sme povedať pokračovanie. Ale ako je to možné? Poverený Pánom samým som hneď po pohrebe zvolal bratov v Jeffersonville. Mojím hlavným záujmom bolo, aby kázania, ktoré boli zaznamenané na páskach, boli vytlačené, aby mohli byť prekladané do ďalších jazykov. Roy Borders, ktorý bol súkromným asistentom brata Branhama a ktorého som osobne poznal, dostal za úlohu zabezpečiť tlač. Tak bola založená spoločnosť „Spoken Word Publications“ (Vydavateľstvo hovoreného slova).
Ak by verný Pán nemal 11. júna 1933 v Jeffersonville Svojho služobníka, nikdy by sme o žiadnej zvesti nepočuli. Ak by ten istý verný Pán nemal Svojho služobníka Ewalda Franka v Jeffersonville v apríli 1966, svet by sa o zvesti nedozvedel.
V roku 1973 som spolu s naším vedúcim zboru a starším bratom Leonardom Russom a bratom Erikom Schwillom cestoval do Jeffersonville. Tam nám bratia ukázali miesto pri rieke Ohio, kde brat Branham krstil, keď sa tam stali tie nadprirodzené udalosti. Navštívili sme aj Branhamovu modlitebňu a budovu spoločnosti „Spoken Word“ (Hovorené slovo).
Najmladší syn brata Branhama Jozef mal v apríli 1966 len 11 rokov. V roku 1980 premenoval spoločnosť „Spoken Word Publications“ (Vydavateľstvo hovoreného slova) na „Voice of God Recordings“ (Nahrávky Božieho hlasu). V tom období som zvesťou Slova dosiahol už viac ako polovicu sveta. Aby mohlo byť vykonávané Božie poverenie, musí najprv zaznieť priame povolanie a poslanie.
Hovorím to pred Bohom Pánom: Od okamihu, keď bolo vyhlásené, že siedmy anjel trúb v Zjavení 10:7 je „hlas Boží“, oficiálne začalo zbožšťovanie proroka. V Zjavení 10:7 nestojí vôbec nič o Božom hlase. Zjavenie 8 a 9 ukazuje šesť anjelov trúb, ktorí na Zem prinášajú svoje súdy. V Zjavení 10:7 nachádzame oznámenie toho, čo sa stane, keď zatrúbi siedmy anjel: Potom sa totiž tajomstvo Božie dokoná tak, ako to oznámil Svojim služobníkom prorokom.
V Zjavení 11, po tom, čo dvaja svedkovia dokončili svoju službu a bol vybudovaný a zmeraný chrám, zatrúbi tento siedmy anjel a je vyhlásené kráľovské panovanie: „A siedmy anjel zatrúbil (ako bolo oznámené v Zjavení 10:7), a povstali veľké hlasy na nebi, ktoré hovorili: «Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a Jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov!»“ (Zj 11:15) Amen.
Všetko, o čom je podaná správa od Zjavenia 6 v pečatiach a v ďalších kapitolách, leží ešte stále v budúcnosti. Brat Branham povedal, že všetko, čo stojí v 6. a 7. pečati, spadá do času súženia. Zjavenie 10 opisuje, čo sa stane, keď Pán ako Anjel zmluvy postaví Svoju nohu na zem a more. Až potom (nie v roku 1963) „… keď dohovorilo sedem hromov … anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, pozdvihol Svoju pravú ruku k nebu…“ (v. 4 – 6). Na základe Daniela 12:7 po tom, čo Anjel prisahá, zostáva ešte tri a pol roka do konca tohoto časového obdobia. Zjavenie 10:7 zostane naveky v jednotnom čísle. Brat Branham vždy hovoril o Božích tajomstvách. To činil už apoštol Pavol: „Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích.“ (1Kor 4:1)
Tajomstvom Božím je Ježiš Kristus, náš Pán. Apoštol ešte raz zdôrazňuje: „…aby boli potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ (Kol 2:2 – 3)
Otázku o siedmich hromoch zo Zjavenia 10 som po prvýkrát dostal v Marseille vo februári 1980. V tom okamihu som nepoznal odpoveď, ale nasledujúceho rána ku mne Pán prehovoril prikazujúcim hlasom: „Môj služobník, vstaň a čítaj 2. Timoteovi 4!“ Nikto si nedokáže predstaviť, čo sa v človeku v takom okamihu deje. Teraz adresoval verný Pán tieto Slová mne osobne. Keď som nahlas čítal text: „Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením!“ (v. 2), bolo mi jasné, že o 7 hromoch nie je nič napísané, a preto nie je možné o nich kázať.
Mojím poverením je kázať výhradne napísané Slovo. V prvých troch veršoch Zjavenia 1 čítame: „Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú Slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (v. 3) Brat Branham zdôraznil posledné štyri verše Zjavenia 22 približne 150-krát. Ak niekto k napísanému Slovu niečo pridá, tomu budú pridané rany, ktoré sú opísané v tejto knihe, a ak by niekto niečo z toho odňal, takému človeku bude odňatý diel zo stromu života. Preto brat Branham povedal: „Neprijímajte nič, jedine že je to napísané v Biblii.“
Každý kazateľ by mal mimoriadne pozorne čítať 2. Timoteovi 4 a skúsiť sa, aby videl, či sa ho týka verš dva, pretože káže len Božie Slovo, alebo verše tri a štyri a káže ľudské bájky. Kto nemá rešpekt pred každým Božím Slovom, je odsúdený veriť svojim vlastným výkladom a učeniam (2Ts 2:10 – 12).
Ja proroka neopravujem, ale je mojou svätou povinnosťou správne zaradiť do Svätého Písma všetko, čo povedal v súvislosti s Božím plánom spásy. Všetkým, ktorí sa odvolávajú len na neho a jeho citáty, musím povedať to, čo povedal Peter ohľadom Pavlových listov: „…ako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné Písma na svoje vlastné zatratenie.“ (2Pt 3:16)
Brat Branham často hovoril v minulom čase o veciach, ktoré ešte stále ležia v budúcnosti. Takým spôsobom je však zaznamenané celé biblické proroctvo. Ján na ostrove Patmos videl všetko, ako keby sa to už bolo stalo. Ale len duchovne nevedomí prekrúcajú citáty k duchovnej skaze ich poslucháčov.
Náš Pán dosvedčil o Jánovi Krstiteľovi, že bol viac ako prorok, ale nie viac ako človek: „Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka.“ Potom náš Pán zdôraznil: „Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: «Hľa, Ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.»“ To isté svedčí Slovo o Williamovi Branhamovi, pretože všetci apoštoli návrat Pána oznamovali, ale William Branham dostal priame poverenie priniesť zvesť, ktorá predíde druhému príchodu Krista.
Napriek tomu bol však človekom – mužom poslaným od Boha. Tým neomylným a dokonalým bol Boží dar videnia videní a prorocká služba. Ako človek mal aj on určité vlastné názory a očakávania. Vychádzal napríklad z toho, že sa všetko, čo mu bolo ukázané vo videniach v roku 1933, naplní pred rokom 1977. Preto z toho Branhamovi fanatici vytvorili učenie, že všetko skončí do roku 1977 a nastane vytrhnutie. Naveky však zostáva pravdou, že nikto nepozná dňa ani hodiny.