Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:

Jiné krajiny




„Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je. A každý, kto má túto nádej na Neho, očisťuje sa, tak ako je aj On čistý.“ (1. Jána 3:2–3) 

Áno, keď sa toto zjavenie naplní! Na to čakáme. Ale len ak je Kristus zjavený v našich životoch, zjavíme sa aj my spolu s Ním v sláve (Kolosenským 3:1–4).

Dorazili sme do najdôležitejšej časti celého plánu spásy a milosťou môžeme mať účasť na tom, čo Boh práve teraz koná. Naším cieľom je v každej oblasti veriť, žiť a učiť tak, ako hovorí Písmo. Berieme vážne varovanie: „A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.“ (Lukáš 21:34)

Veľmi dôležité sú pre nás osobné napomenutia: „Vystríhajte sa…!“  (ev. Lukáša 17:3–4) a „Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.“ (Židom 12:14) Medzi veriacimi musia byť všetky veci vysporiadané skrze odpustenie a zmierenie (Kolosenským 3:12–17).

Len ten, kto prežil pravé obrátenie a obnovenie – a to podľa biblického vzoru: „…nie zo skutkov spravodlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa Svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha.“ (Títovi 3:5) – len ten môže povedať: „…žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“ (Galatským 2:20) Len ak sme odložili naše staré „ja“, to naše vlastné „ja chcem“, tak si môžeme v hĺbke našich duší osvojiť nové „ja“: „ako Ty chceš“ (Efezským 4:22–29). Náš Spasiteľ žil vo Svojom pozemskom tele nový Boží život a dal nám príklad: „Nie čo ja chcem, ale čo Ty chceš!“„Nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane!“ (ev. Marka 14:36) On skutočne trpel a vzal na Seba všetku vinu a prestúpenia, aby nás predstavil ako svätých a neobžalovateľných pred Svojou tvárou (Kolosenským 1:22, Efezským 5:27).

Hovoriť a písať o Cirkvi-Neveste a vytrhnutí nepostačí, ak so svätou úprimnosťou nezmienime aj veci, ktoré nás z kráľovstva Božieho a z účasti na vytrhnutí vylučujú. Pán povedal už Izraelu: „Tak teraz ak naozaj budete poslúchať Môj hlas a budete ostríhať Moju zmluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď Moja je celá zem. A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým.“ (2. Mojžišova 19:5–6) V Novom zákone učeník, ktorého Ježiš miloval, napísal: „Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi…“  (Zjavenie 1:5–6 a 5:9–10)

Kto starostlivo číta Sväté Písmo, či už Starý alebo Nový zákon, zistí, že posvätenie je možné len poslušným vyžívaním Slova Božieho vo všetkých oblastiach. Ježiš Kristus, náš Pán, nás vykúpil a oslobodil od všetkého hriechu, od všetkej bezzákonosti a od každej kliatby. Vykúpení nehovoria o „voľnej milosti“ (nebiblické učenie o tom, že milosť nám dáva voľnosť od dodržiavania akýchkoľvek nariadení Písma, pozn. prekl.), ale sú činiteľmi Slova. Považujú si za povinnosť byť poslušní všetkému, čo Pán vo Svojom Slove prikázal. „Ako poslušné deti, neprispôsobňujúc sa drievnejším v svojej nevedomosti žiadostiam, ale podľa toho Svätého, ktorý vás povolal, aj sami buďte svätí, v každom obcovaní. Pretože je napísané: Buďte svätí, lebo Ja som svätý! (1. Petra 1:14–16)

Boh vo Svojej Cirkvi vyžaduje poriadok a svätosť. Nevera a neposlušnosť pred ním v žiadnom prípade nemôžu obstáť (Židom 3:18–19). Bol to Pavol, ktorý v mnohých svojich listoch upozornil na veci, ktoré človeka vylučujú z kráľovstva Božieho. Raz dokonca vypísal pätnásť „skutkov tela“, totiž: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania. Predtým však jasne povedal, že každý, kto kráča v Duchu „…nebude konať žiadosti tela.“ (Galatským 5:16–21) Je isté, že žiadny človek, ktorý koná takéto skutky tela, nebude vytrhnutý. Vyplatí sa hľadieť do zrkadla Slova a čítať takéto miesta Písma ešte raz. 

Každý pravý veriaci, ktorý patrí k Neveste Baránka, či už je to muž alebo žena, chlapec alebo dievča, sa očisťuje tak, ako je On čistý. Takto nebude v žiadnom veriacom mužovi, v žiadnej veriacej žene, a dokonca ani v žiadnom veriacom dieťati žiadny vnútorný odpor voči Slovu Božiemu, a to ani ten najmenší.

„Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi!

Vy, mužovia, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne!

Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi!“  (Kolosenským 3:18–20)

Každý, kto patrí do Cirkvi prvorodených, kto je ukrižovaný s Kristom a je skrze moc Jeho vzkriesenia preniknutý novým životom, ten sa nechá Slovom Božím osloviť a napraviť.

Boh ku vzdelaniu Cirkvi ustanovil služby „…na zdokonaľovanie svätých k dielu služby.“ (Efezským 4:11–16) Keď čítame 1. Korintským 12:4–11, zistíme, že tento účel má aj deväť darov Ducha. Od verša 12 po verš 26 Pán zdôrazňuje absolútnu jednotu údov tela Kristovho a vo veršoch 27 až 31 je Cirkev ešte raz predstavená ako telo Kristovo, v ktorom On sám ustanovuje apoštolov, prorokov, učiteľov, atď. Každý, kto to nerešpektuje, je duchovne slepý, rúhač a pohŕdač (4. Mojžišova 16:30, Skutky 13:41) a každý, kto sa oddeľuje od zboru, podlieha zlému vplyvu – Duch k nemu viac nemôže hovoriť a taký človek kráča po svojich vlastných cestách. Pán predsa nekráča mimo svietnika (Zjavenie 2:1). Ako sa veriaci, ktorí tvrdia, že nasledujú zvesť, ale nemajú žiadne obecenstvo jeden s druhým, nespievajú spolu žiadne piesne a neslávia spoločne večeru Pánovu, vôbec môžu považovať za súčasť Nevesty, premožiteľov, a myslieť si, že im bude dovolené sláviť svadobnú hostinu spoločne v nebesiach a spoločne spievať pieseň Baránka?

Už tu je zjavené, či sme súčasťou pravej Cirkvi Ježiša Krista, alebo či máme len náboženské obecenstvo. Je potrebné zdôrazniť, že služba, ktorá je ustanovená Bohom samým, až dodnes ešte nikdy nespôsobila rozdelenie, pretože všetky služby určené Bohom sú dané na vzdelávanie Cirkvi, nie k jej ničeniu. A práve tak pravé učenie nikdy nespôsobilo rozdelenie. Len samozvaní kazatelia umožňujú svojim vlastným výkladom stvoriť falošné učenia, ktoré nevyhnutne vedú k rozdeleniam. „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“ (Rimanom 16:17)

Nikto, kto je časťou Nevesty Baránka, nebude opovrhovať Slovom a krvou Zmluvy, ale sa bude snažiť byť v súlade so všetkými miestami Písma a žiť podľa nich. Nevesta teraz počuje poslednú zvesť, ktorá predchádza druhému príchodu Krista, a prežíva svoje vyvolanie, oddelenie a prípravu tak, aby na konci bola v plnom súlade so Ženíchom – nie mimo Slova, ani v jednej oblasti, nie neposlušná, ani len v jednom bode. Ona neprijíma žiadny kompromis a žiadne zmiešanie! Jej absolutom je každé Slovo Božie v Starom a Novom zákone.

Žiadny z vyvolených neprestúpi prvé prikázanie a nebude mať iných bohov – nikto nezmení toho jediného Boha Elohim/Jahve na troch večných, troch všemohúcich, troch vševedúcich bohov – žiadny z nich si neučiní nejaký ich symbol alebo obraz, žiadny z vyvolených nebude vzhliadať na krucifix (5. Mojžišova 27:15), ale bude sa klaňať len Bohu v Duchu a v pravde v mene Pána Ježiša Krista (ev. Jána 4:24).

Žiadny vyvolený nevezme sväté zmluvné meno Boha Pána – Jahve alebo Jahšua/Ježiš – nadarmo. Žiadny z nich nezabije, ako to učinil Kain, ani nebude páchať vraždu povesti ohováraním. Žiadny vskutku vykúpený nebude žiť v prestúpení desiatich prikázaní ani iných nariadení uvedených v 4. Mojžišovej 20 a v 5. Mojžišovej 27:15–26. Medzi vyvolenými nie sú ani žiadne páry rovnakého pohlavia, a to ani medzi mužmi, ani medzi ženami (Rimanom 1:24–32). Boh sám ustanovil všetky veci pre všetky oblasti a dáva nám vnútornú silu žiť podľa toho v poslušnosti tak, aby sme mohli rešpektovať celý Boží poriadok v duchovnej i prirodzenej oblasti.

Obsah 1 2 3 4 5 6 7 8 9