Obežník December 2012
/ Ewald Frank
Lingua slovacco
Altre lingue
5. Božie zaľúbenie pred vytrhnutím
„Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Boh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedectvo, že sa ľúbi Bohu.“ (Židom 11:5)
Božie zaľúbenie spočinulo na Enochovi, siedmom po Adamovi, a bol náhle vzatý. Aj všetci tí, ktorí žijú teraz a budú vytrhnutí bez toho, aby videli smrť, musia nájsť Božie zaľúbenie pred Bohom. V Starom zákone boli prinášané obete zmierenia (2. Mojžišova 29 a iné) a taktiež obete na dosiahnutie zaľúbenia Božieho pri prinášaní a posväcovaní snopu prvotiny: „…on bude vznášať snop pred Pánom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať.“ (3. Mojžišova 23:11) Snop prvej úrody bol pred Pánom povznášaný, aby Boží ľud našiel pred Ním zaľúbenie: najprv pšenica, potom snop prvej úrody, potom chlieb prvej úrody (3. Mojžišova 23:19–25).
Všetci vyvolení sú v Ježišovi Kristovi predurčení (Efezským 1:3–5). On bol pšeničným zrnom, ktoré padlo do pôdy, zomrelo a prinieslo mnohý úžitok (ev. Jána 12:24), a vykúpení budú pri dokončení zožatou pšenicou: „…ktorý má Svoju vejačku vo Svojej ruke a prečistí Svoje humno a zhromaždí Svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.“ (ev. Matúša 3:12)
Nasledujúce slová o Vykupiteľovi boli v súvislosti s plánom spásy napísané už v Starom zákone: „Hľa, Môj služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd.“ (Izaiáš 42:1)
Potom, čo bol pokrstený Jánom a vyšiel z vody, zostúpil naňho Duch Boží: „A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (ev. Matúša 3:17, ev. Marka 1:11) Predtým než bol Syn pokrstený vo vode, povedal: „…lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravodlivosť.“ Slovo „nám“ je veľmi dôležité. Tu sme boli aj my ako synovia a dcéry Božie do toho zahrnutí. Pokrstením vo vode veriaci vyznáva prijatie svojho Vykupiteľa – krstom Svätým Duchom prejavuje On prijatie vykúpeného.
Na Hore premenenia sa stalo nasledovné: „A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!“ (ev. Matúša 17:5) „…Toho počúvajte!“ Pravé semeno Božie, ktoré je zjavené vo všetkých synoch a dcérach Božích, má Božie zaľúbenie a počúva Ho.
Celá Nevesta je dokonale vykúpená, je Bohu predstavená bez poškvrny a Jemu ľúba. Tak ako Božie zaľúbenie spočívalo na Vykupiteľovi, keď sa stal človekom, tak musí byť teraz zjavené, že Jeho zaľúbenie spočíva aj na Jeho vlastnej vykúpenej Cirkvi, ktorá sa stala účastnou Božskej prirodzenosti (2. Petra 1:4).
Apoštol nás napomína: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste skúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé!“ (Rimanom 12:2)
„Lebo ovocie Ducha záleží v každej dobrote, spravodlivosti a pravde – skúšajúc, čo sa ľúbi Pánovi.“ (Efezským 5:9–10)
Presvedčenie apoštolov je aj mojim presvedčením – totiž, že na všetkých vyvolených, ktorí teraz počujú Slovo Božie a veria mu, spočinie Božie zaľúbenie:
„A presvedčený som, moji bratia, i ja sám o vás, že ste i sami plní dobroty naplnení súc každou známosťou, môžuc i napomínať druh druha. A z čiastky som vám písal niečo odvážnejšie, bratia, ako taký, ktorý vás znova upomínam, pre milosť, ktorá mi je daná od Boha, aby som bol svätoslužobníkom Ježiša Krista medzi pohanmi slúžiac kňazsky evanjeliu Božiemu, aby bola obeť pohanov príjemná (ľúba), posvätená Svätým Duchom.“ (Rimanom 15:14–16)
Taký istý bude výsledok aj teraz na konci času milosti. Ako je isté, že Boh poslal Svojho posla, tak posolstvo isto vykoná to, k čomu bolo poslané. A pretože je to Slovo, ktoré vyšlo z Jeho úst, nevráti sa k Nemu prázdne, ale vykoná, k čomu ho Boh poslal (Izaiáš 55). Amen.