Wolna Misja Ludowa

Jezus Chrystus wczoraj, dzisiaj, ten sam i na wieki.Heb.13.8

Język:

Inne kraje




Boh Pán sa tým Svojim od samého počiatku rozličnými spôsobmi zjavoval – už v záhrade Eden vyhľadal za večerného chládku Adama a Evu a mal s nimi obecenstvo (1. Mojžišova 3). O Enochovi čítame, že putoval s Bohom, spočinulo na ňom Božie zaľúbenie a bol vytrhnutý (1. Mojžišova 5:24, Židom 11:5). Čítame o Noem, o uzavretí zmluvy po potope, o dúhe ako znamení zmluvy (1. Mojžišova 9) a o Abrahámovi, ktorému Boh dal zasľúbenie, že požehná všetky národy, ktoré budú veriť ako on. Boh s ním uzavrel zmluvu obriezky (1. Mojžišova 17:13). Všetci proroci Starého zákona a všetci muži Boží Boha Pána osobne poznali a poslúchali Jeho pokyny. V celej Biblii je nám podaná správa o tom, ako sa Boh osobne zjavil, a to ako Stvoriteľ, Kráľ, Záchranca atď. V Novom zákone vidíme osobné Božie zjavenie v našom Spasiteľovi, skrze ktorého sme obdržali ustanovenie do synovstva (Galatským 4:4–7), vo všetkých Jeho úlohách podľa Božieho spásneho plánu ako Baránka Božieho, Prostredníka, Príhovorcu atď.

V tomto pojednaní sa jedná hlavne o to ukázať, že sa v našom čase Pán skrze službu brata Branhama zjavil tak, ako už v Starom zákone. Brat Branham mal rovnaké nadprirodzené prežitia ako Abrahám, Mojžiš a proroci. Často spomínal anjela Pánovho, ako zostúpil vo svetle počas modlitby za chorých. Opakovane hovoril o anjelovi Zmluvy v súvislosti so zjavením Pána v nadprirodzenom ohnivom stĺpe. Zdôrazňoval, že je to ten istý anjel Pánov, ktorý sprevádzal izraelský národ v oblakovom a ohnivom stĺpe.

Abrahámovi sa Boh zjavil ako anjel Pánov, keď bol pripravený obetovať svojho zasľúbeného syna Izáka: „Ale tu zavolal na neho anjel Pánov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane!“ (1. Mojžišova 22:11–19)

V čase Mojžiša sa jednalo o udalosť spásneho významu – o vyvolanie a vyvedenie Izraela tak, ako to Boh zasľúbil Abrahámovi (1. Mojžišova 15:13). „A ukázal sa mu anjel Pánov v plameni ohňa z prostredku kra … A Pán videl, že odbočil, aby videl, a Boh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu!“ (2. Mojžišova 3:2 a 4) Tu máme tri označenia: „anjel Pánov“, „Pán“ a „Boh“, vzťahujúce sa na toho Jedného, ktorý sa potom predstavuje: „Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.“ (verš 6)

V postave anjela sa zjavil v plameni ohňa, ako Pán videl Mojžiša priblížiť sa a ako Boh k nemu hovoril. A predsa to bol len Jeden, pretože existuje len jeden jediný Boh. Ten jeden Boh sa k našej spáse zjavil ako Otec v nebesiach, na zemi v Synu a v Cirkvi skrze Svätého Ducha.

Mojžiš chcel vedieť, ako sa volá Ten, ktorý ho posiela: „A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prídem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: JA SOM ma poslal k vám. A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Pán, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie.“ (2. Mojžišova 3:13–15)

Keď sa zjavuje Ten Večný, je vždy prítomný ako Ten Ja som. Tento Ja som je Pán, Stvoriteľ neba a zeme. V súvislosti s oznámením desiatich prikázaní čítame: „A hovoril Boh všetky tieto slová a povedal: Ja som Pán, tvoj Boh…“ V Izaiášovi 44:6 stojí „Tak hovorí Pán, Kráľ Izraelov, a jeho Vykupiteľ, Pán Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha…“ Až po poslednú knihu Biblie – Zjavenie – sa Pán predstavuje ako Ja som: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci.“ (Zjavenie 1:8) „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.“ (Zjavenie 22:13)

Z mnohých Ja som, v ktorých sa Pán v Starom a Novom zákone zjavil, poznávame, že On je vždy Ten istý. „Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.“ (ev. Jána 8:58) Pán/Jahve Starého zákona je Pán Ježiš/Jah-šuah Nového zákona. „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, okrem v Svätom Duchu.“ (1. Korintským 12:3)

V Joelovi 2:32 stojí: „…každý, kto bude vzývať meno Pánovo/Jahve, unikne…“ V liste Rimanom 10:13 stoja tie isté slová vo vzťahu k Ježišovi ešte raz, pretože každý, kto vzýva meno Pána Ježiša/Jah-šuah, bude zachránený.

Všetky divy, ktoré konal Mojžiš pred faraónom, mali len jeden účel: „Prepusti môj ľud, aby mi slúžil!“ (2. Mojžišova 7:26, 8:16, 9:1, 9:13, 10:3) Pri uzavretí Božej zmluvy s Izraelom je potom Pán anjelom Zmluvy, pretože dal Svojmu ľudu prikázania zmluvy.

„A Pán riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som zmluvu s tebou a s Izraelom. A bol tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová zmluvy, desať slov.“ (2. Mojžišova 34:27–28)

Skrze Mojžiša dal Boh vyvolanej Cirkvi záväzné pokyny a povedal: „Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju zmluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým.“ (2. Mojžišova 19:5–6) O vyvedenie sa postaral Boh sám, ale potom musela nasledovať poslušnosť viery tých, ktorí boli vyvolaní, aby skrze to bola zmluva dodržaná. Tak sa stala vyvolaná Cirkev izraelská kráľmi a kňazmi Božími.

Rovnaké je určenie vykúpených a vyvolaných v novozákonnej Cirkvi: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do Svojho predivného svetla…“ (1. Petra 2:9) „…učinil si nás nášmu Bohu kráľmi a kňazmi, a budeme kraľovať na zemi.“ (Zjavenie 5:10)

Ako anjel Pánov vo viditeľnej podobe v nadprirodzenom oblaku viedol Svoj izraelský ľud: „A Pán išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i v noci. Neučinil Pán tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp v noci spred ľudu.“ (2. Mojžišova 13:21–22) Tak On počas 40 rokov sprevádzal Svoj ľud Izrael.

V Nehemiášovi 9:12–13 čítame: „A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe v noci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť. Potom si zostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi z neba, dal si im spravodlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania.“ Boh Pán sa môže zjaviť viditeľne na zemi a zároveň môže Jeho hlas zaznieť z nebies. Boh je duch – je všadeprítomný.

V 2. Mojžišovej 40:34–38 je oblak spomenutý päťkrát: „A oblak zakryl stán zhromaždenia, a sláva Pánova naplnila príbytok, takže nemohol Mojžiš vojsť do stánu zhromaždenia, pretože prebýval na ňom oblak, a sláva Pánova naplnila príbytok. A keď sa zdvihol oblak sponad príbytku, rušali sa synovia Izraelovi na všetkých svojich pochodoch. A keď sa nedvíhal oblak, nehnuli sa, až do dňa, keď sa zase zdvihol. Lebo oblak Pánov bol na príbytku vodne, a oheň bol v noci na ňom pred očami celého domu Izraelovho na všetkých ich pochodoch.“

Pri posvätení chrámu zostúpil Pán opäť v nadprirodzenom oblaku: „… takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Pánova naplnila dom Pánov.“ (1. Kráľov 8:10–21)

Treść 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11