Freie Volksmission

Jesus Christus ist derselbe gestern, heute und in Ewigkeit. Heb.13.8

Sprache

Andere Länder




Teraz, priamo pred návratom nášho Pána, sa jedná o to, aby boli tí, ktorí patria k Cirkvi Ježiša Krista, vyvedení zo všetkého duchovného otroctva a zmätku, a to i uprostred zvesti, aby mohli Pánu skutočne slúžiť ako Jeho oslobodený ľud. To je jediná biblická zvesť vyvolania: Späť na počiatok! Späť k Slovu! Späť k evanjeliu, ktoré kázal Pavol a apoštoli. Každé iné zvestovanie stojí predsa podľa listu Galatským 1:6–10 pod kliatbou. Tento text by si mali všetci prečítať a zobrať vážne, rovnako ako 2. Korintským 11:1–6. Pavol chcel Kristu predstaviť čistú pannu. To chcel aj brat Branham. To chcel každý pravý služobník Kristov. Ale tak, ako had už od počiatku zviedol Evu a všetkých, ktorí nezostali pevne stáť v Slove, tak to nepriateľ koná aj teraz. Satan ostáva vždy pri téme, ale nikdy nie v pravde (ev. Jána 8:44).

Praví vyvolení, ktorí patria k Neveste, však nemôžu byť zvedení. Na základe Efezským 5:27 je to Pán sám, kto Svoju Cirkev v nádhernej kráse bez poškvrny a bez vrásky postaví pred Svoju tvár. Najdôležitejšie je, aby sme verili a prežili všetky zasľúbenia, ktoré Pán dal pre náš čas.

Brat Branham povedal: „O čom hovorí Malachiáš 4:5? O znovunapravení. Aby sme boli privedení späť k prapôvodnej viere Letníc, k ľuďom s tou istou letničnou zvesťou, tými istými znameniami Letníc, tými istými dôkazmi Letníc, k tomu istému Bohu, tej istej moci, tomu istému učeniu a všetkému ostatnému. Dokonca aj ohnivý stĺp, pred ktorým sa Pavol vrhol na zem na ceste do Damašku, je dnes ako dôkaz v našom strede. On koná to isté ako vtedy: spája nás dohromady.“ (kázanie Čas zjednocovania a znamenia, 18. augusta 1963)

Kde sa nachádza vyvolaná Cirkev teraz? Vidíme, ako ďaleko doviedol Mojžiš Cirkev Izraelovu pod Božím priamym vedením. Ale potom prorok svoje poverenie naplnil. Vyplatí sa prečítať si jeho posledné slová v kapitolách 27 až 34 v 5. Mojžišovej, ktoré zasahujú všetky úseky, obzvlášť požehnania dvanástim kmeňom. Mojžiš mal vystúpiť na horu Nebo a vidieť zasľúbenú zem, ale nesmel do nej vstúpiť. Tam vzal Pán Svojho služobníka k Sebe, pretože jeden úsek končil a ďalší začínal. Pod vedením Jozuu niesli kňazi truhlu zmluvy a prešli cez Jordán suchou nohou tak ako predtým Červeným morom, a zaujali zasľúbenú zem. Aj kapitoly Jozuu svedčia o Božích spásnych dejinách. Vidíme v nich, ako to pokračovalo. „A Jozua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra učiní Pán divy vo vašom strede. A Jozua povedal kňazom: Vezmite truhlu zmluvy a iďte pred ľudom. A tak vzali truhlu zmluvy a išli pred ľudom.“ (Jozua 3:5-6) Nepotrebujeme žiadneho ôsmeho posla, čo potrebujeme, je Slovo zmluvy, Sväté Písmo. Amen.

Po tom, čo Pán Sám sprevádzal ľud izraelský až na toto miesto, zjavil sa Jozuovi ako knieža vojska s vytaseným mečom v ruke. Jozue padol pred Ním na svoju tvár, aby sa mu klaňal, a pýtal sa: „Čo hovorí môj Pán Svojmu služobníkovi? A knieža vojska Pánovho riekol Jozuovi: Vyzuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ (Jozue 5:13-15)

Potom prišiel mimoriadny deň, deň víťazstva ľudu Božieho. Slnko zostalo stáť uprostred nebies a knieža vojska Pánovho sám kráčal pred nimi a bojoval za Izrael. Vidíme však, kam až bola Cirkev skrze službu brata Branhama zavedená? Vidíme, ako to potom pokračovalo a stále pokračuje?

Nech aj tento výklad prispeje k tomu, aby každý, kto patrí k Cirkvi-Neveste, dbal na hlas Nebeského Ženícha a osobne sa nechal začleniť do vôle a spásneho plánu Božieho. V plnom znovunapravení, ktoré nám bolo zasľúbené, bude existovať Cirkev Pánova ako telo Krista, ako dom Boží, ako stĺp a základ pravdy, práve tak ako na samom počiatku: rovnaké kázanie, rovnaké učenia, rovnaký krst, rovnaký krst Duchom – všetko tak, ako to bolo na počiatku: takže jeden Pán, jedna viera, jeden krst (Efezským 4). Nie jedna skupina tu a iná tam, ale ako boli všetci, ktorí vtedy uverili, jedno srdce a jedna duša, tak aj teraz na konci, v každej krajine a v každom meste budú veriaci jedno srdce a jedna duša.

Máme istotu – kráča pred nami Pán sám, ten víťaz z Golgaty, ktorý porazil všetku moc nepriateľa a vystavil ju na obdiv (nem. preklad „na pranier“) (Kolosenským 2:12–15). On, ktorý nás mocnou rukou viedol, nás mocnou rukou a vyvýšeným ramenom vovedie dnu. „Pravica Pánova je vyvýšená; pravica Pánova drží víťazstvo.“ (Žalm 118:15–16, nem. preklad) Žiadne zasľúbenie neostane nenaplnené. On, náš Pán a Vykupiteľ, privádza Svoje dielo spasenia k záveru a my smieme mať na tom účasť.

Inhalt 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11