Obežník Apríl 2012
/ Ewald Frank
Sprache slowakisch
Andere Sprachen
5. Božie potvrdenie
Kdekoľvek je Pán prítomný, deje sa niečo mimoriadne. Duch Boží pôsobí počas celého času milosti – ľudia prežívajú záchranu, oslobodenie, uzdravenie a požehnanie. To všetko sa udialo v službe brata Branhama tisícekrát. Doslova sa naplnilo to, čo Pán povedal: „…skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť…“ (ev. Jána 14:12)
Ten istý Boh, ktorý sa v časoch Biblie zjavil ako Pán, ako anjel Zmluvy, sa aj v našom čase zjavil v ohnivom stĺpe a nadprirodzenom oblaku. Pán Svoje zasľúbenie naplnil: „Svet ma už viac neuvidí, ale vy ma uvidíte, pretože Ja budem s vami až do končín zeme.“ Áno, On dokonca dopustil, že 24. januára 1950 v Houstone (Texas, USA) bola nasnímaná fotografia so svetelným stĺpom nad hlavou brata Branhama a 28. februára 1963 snímka s nadprirodzeným oblakom.
V Houstone boli fotografi z novín, pánAyers – katolík a pán Kippermann – Žid, ktorí fotografovali počas debaty o Božom uzdravovaní. Obaja boli kritikmi brata Branhama. Pri vyvolaní filmov vysvitlo, že všetky negatívy boli prázdne a vydarila sa len jedna snímka – tá so svetlom nad hlavou brata Branhama. Na žiadosť Gordona Lindsaya, ktorého som aj ja osobne poznal, bol negatív odoslaný na skúšku súdnemu expertovi pre sporné dokumenty, Dr. Georgeovi J. Lacymu, do Washingtonu. Po preskúmaní vystavil 29. januára 1950 ten už často publikovaný certifikát. Jeho svedectvo znelo: „Nadprirodzené svetlo bolo prítomné, inak by ho fotoaparát nemohol zachytiť.“ Boh sám tak dosvedčil, že bol prítomný, a potvrdil Slovo Svojho služobníka (Izaiáš 44:26A).
To isté sa týka nadprirodzeného oblaku, ktorý zostal stáť 28. februára 1963 nad mestom Flagstaff v Arizone. Brat Branham sa v tom čase nachádzal na hore Sunset tak, ako to videl vo videní, a sa stalo tak, ako mu to bolo ukázané. O tomto videní mi povedal v decembri 1962, a pretože sa v januári 1963 sťahoval do Tucsonu v Arizone, poprosil ma, aby som namiesto neho kázal v Los Angeles v zhromaždení Obchodníkov plného evanjelia, ktoré organizoval Demos Shakarian v Clifton’s Cafeteria.
Svetelný oblak sa zjavil na modrom nebi a ešte 28 minút po západe slnka bol vidieť jasne osvietený na oblohe. Stalo sa to presne tam, kde sa nachádzal brat Branham a kde dostal pokyny na otvorenie siedmych pečatí – zaznelo sedem mocných úderov hromu a celé okolie sa otriaslo takým zemetrasením, že sa z hory valili skaly. V decembri 1968 som pri výlete z Tucsonu na horu Sunset tieto ležiace skaly videl na vlastné oči.
Podľa správ v novinách existovalo viac ako 80 snímok nadprirodzeného oblaku z rôznych miest. Dokonca aj známy časopis Science vo svojom čísle z 19. apríla 1963 priniesol na titulnej strane fotografiu tohto fenoménu a na stranách 292 až 294 článok Dr. Jamesa McDonalda z univerzity v Tucsone. Aj časopis Life zverejnil v čísle zo 17. mája 1963 článok a viaceré fotografie tohto úkazu. V oblaku sa podľa toho, čo povedal brat Branham, nachádzalo sedem anjelov vo forme pyramídy. Siedmy z tohto útvaru k nemu hovoril.
V súvislosti s touto udalosťou povedal brat Branham toto: „Pohorie v okolí niekoľkých míľ sa otriaslo. Stálo tam sedem anjelov, jeden z nich so strieborným mečom vo svojej ruke. Povedal: «Vráť sa domov a otvor sedem pečatí, ktoré sú dané.» A tu sú – pravé tajomstvo manželstva a rozvodu a semena hada, všetky ostatné veci, v ktorých bolo toľko zmätku. To je Tak hovorí Pán.“ (kázanie Veľkonočná pečať, 10. apríla 1965)
„Stál som tam s pozdvihnutými rukami a modlil som sa, keď do mojich rúk padol meč. To je vám už známe. Stál som tam a hľadel som na to, bolo to také prirodzené, ako je moja ruka teraz. Nevedel som, čo to znamená. Bolo mi to odovzdané spolu s hlasom, ktorý povedal: «Toto je meč Kráľa.» Neskôr, keď to anjel Pánov zjavil, to bolo Slovo v mojej ruke. Priamo po tom sa zjavil anjel Pánov a hovoril o siedmich pečatiach. Mal som sa vrátiť späť do Jeffersonville a kázať o siedmich pečatiach.“ (kázanie Slávnosť trúb, 19. júla 1964)
Musíme to povedať ešte raz: v prípade brata Branhama sa jednalo o Božie povolanie a poslanie s mimoriadnou zodpovednosťou, rovnako ako to bolo v prípade Mojžiša. Jeho prorocká služba musí byť správne začlenená do prorockého Slova. On, tak ako Pavol, kázal celú radu Božiu, prijal zjavenie všetkých tajomstiev a oznámil ich: počnúc pádom do hriechu v záhrade Eden, až do chvíle, keď čas pominie vo večnosti.
Biblicky veriaci ľudia nemajú žiadny problém veriť, že k Zachariášovi prišiel anjel a oznámil mu narodenie Jána Krstiteľa, ani tomu, čo je opísané v tej istej kapitole, že anjel Gabriel prišiel k Márii a oznámil narodenie Vykupiteľa (Lukáš 1), ani to, že anjel Pánov v jasnom svetle vstúpil do miestnosti, v ktorej sa nachádzal Peter (Skutky 12:7), alebo že Pán poslal Svojho anjela k Jánovi na ostrov Patmos, aby Svojim služobníkom ukázal, čo sa má stať už čoskoro, ako aj to, čo je uvedené v Danielovi 8:15–19 a na iných miestach.
Musel sa Boh niekoho pýtať, keď povolal Mojžiša alebo iných prorokov? Na základe Svojho večného plánu spásy, ktorý v priebehu dejín uskutočňuje, sa On sám rozhoduje, čo koná. Aj brat Branham mal v živote množstvo výnimočných prežití, ktoré mu daroval Boh, obzvlášť od jeho siedmeho roku života. Proroci sú predsa posvätení Bohu už od života matky (Jeremiáš 1:5). Ján Krstiteľ bol na základe Lukáša 1:15 už v živote matky naplnený Svätým Duchom. Aj Pavol svedčí, že on sám bol oddelený už v živote svojej matky (Galatským 1:15).
Siedmy zvestovateľ v laodicejskom časovom období započal svojou službou časový úsek Nevesty. Blahoslavení sú tí, ktorí sú skrze Ducha pravdy uvádzaní do Slova pravdy, ako to Pán oznámil tým Svojim: „Ale keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy…“ (Ján 16:13)! Blahoslavený je ten, kto nehovorí: „Môže to byť tak i onak“, ale vie, že všetko vždy je a napĺňa sa tak, ako to Boh povedal vo Svojom Slove, ktoré zostáva naveky! Blahoslavený je ten, kto to, čo brat Branham povedal, môže zaradiť do Biblie! Nemá žiadny zmysel brať mnohé citáty zo súvislosti a tvrdiť: „Prorok povedal…!“, „Prorok povedal…!“ Prorocké Slovo nepripúšťa žiaden vlastný výklad (2. Petrova 1:20). Každý výklad je lož a apoštol Ján zdôrazňuje, že „…žiadna lož nemá svoj pôvod v pravde“ (Ján 2:20). Stále platí: Kde je Božie zjavenie, tam sa už viac nevykladá, a kde sa vykladá, tam ešte nie je žiadne zjavenie. V Jeho pravej Cirkvi musí byť všetko biblické, to znamená v plnom súlade so Starým a Novým zákonom.
Všetko, čo patrilo k službe brata Branhama, sa stalo. Čo bolo zasľúbené Cirkvi – Neveste sa taktiež iste stane realitou. Len ak pre niečo existuje v Písme zasľúbenie, tak sa to môže stať, pretože „…všetky zasľúbenia Božie sú v Ňom áno a amen Bohu na slávu skrze nás.“ (2. Korintským 1:20) Nevesta Baránka nečaká na proroka, ktorý by mal pôsobiť štyri týždne v stane v Spojených štátoch, a ani na to, že mŕtvi v Kristu povstanú a približne 30 dní budú putovať po zemi. Ona očakáva plné znovunapravenie, záverečné pôsobenie Ducha a nebeského Ženícha!
Posledná zvesť mala predísť návratu Kristovmu, a to sa teraz deje v plnej moci. Skrze záverečné mocné pôsobenie Božie bude zjavené Slovo potvrdené uprostred vyvolených na celom svete. Návratom Pána a vytrhnutím bude tento záver korunovaný. „Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ (1. Tesalonickým 4:15–17) Vytrhnutie nie je žiadne súkromné zjavenie. Síce sa stane v tajnosti, ale je to tá najväčšia realita všetkých čias – zjavenie synov Božích, premena našich tiel a vzatie na svadobnú hostinu Baránka.