Obežník Apríl 2012
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
Jiné jazyky
4. Stalo sa to v našom čase
Aby boli srdcia detí Božích privedené späť k viere apoštolských otcov, zaznelo aj v našich dňoch potvrdené poverenie. Je to naplnenie zasľúbenia z Malachiáša 4:5–6, ako to náš Pán potvrdil v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12: „Eliáš príde a napraví všetky veci.“ O to sa teraz jedná v Cirkvi Pánovej – tak ako vtedy Eliáš vzal 12 kameňov, ktoré zodpovedali 12 kmeňom, a nanovo vybudoval oltár Pánov, zvolal ľud na horu Karmel a ich srdcia boli obrátené naspäť (1. Kráľovská 18:21–37), tak muž Boží v našom čase nanovo vyvýšil učenie 12 apoštolov (Skutky 2:42) a priviedol späť aj naše srdcia. Predtým ako sa Ježiš môže vrátiť, musí byť Cirkev presadená do prapôvodného stavu, pretože tak znie Jeho zasľúbenie: „…ktorého však musí prijať nebo až do času napravenia všetkého, o čom hovoril Bôh skrze ústa všetkých Svojich svätých prorokov od veku.“ (Skutky 3:21) To je tiež Tak hovorí Pán!
Od času reformácie nastali mnohé prebudenia, skrze ktoré sa zvestovanie evanjelia stalo opäť ústredným bodom. Na počiatku 20. storočia nastalo mocné vyliatie Ducha, podobne ako v čase Letníc. Z neho vzišli rôzne letničné smery. Ale to ešte nebol pravý návrat k prakresťanstvu. Po druhej svetovej vojne vystúpil muž, ktorý mal apoštolskú a prorockú službu na základe Písma. Bol to William Branham, muž poslaný od Boha, skrze ktorého nastalo najmocnejšie prebudenie spásy a uzdravovania od dní Ježiša a apoštolov.
7. mája 1946 prežil brat Branham toto: toho večera zažiarilo do miestnosti nadprirodzené svetlo z nebies. Brat Branham videl, ako v tomto svetle zostúpil posol Boží a pristúpil k nemu. Vydesený vstal a počul prvé slová: „Neboj sa, bol som k tebe poslaný z prítomnosti Božej.“ Ďalej mu vysvetlil všetky podrobnosti, ktoré sa mali diať v jeho službe. Bratovi Branhamovi bolo okrem iného povedané: „Ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak budú aj tebe dané dve znamenia.“ Prvé znamenie spočívalo v tom, že má vziať pravú ruku chorej osoby do svojej ľavej ruky, na ktorej potom brat Branham videl zobrazenú chorobu, napríklad rakovinu alebo tumor, ktorá po úspešnom uzdravení zmizla. Druhým znamením bolo zjavenie niečoho zo života osôb, za ktoré sa modlil, čo nemohol v žiadnom prípade vedieť. Každej osobe, o ktorej bolo bratovi Branhamovi vo videní niečo ukázané, mohol v mene Pánovom povedať: „Si uzdravený skrze moc Božiu v mene Ježiša Krista.“ Mojžišovi Pán povedal: „A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.“ (2. Mojžišova 4:8)
V rokoch 1946 – 1965 to státisíce ľudí prežili a môžu dosvedčiť, že slepí znova videli, chromí mohli chodiť, hluchí počuť a chorí na rakovinu boli uzdravení. Stalo sa to, pretože posol Boží pri povolaní brata Branhama povedal: „Ak dosiahneš, že ti ľudia uveria, neobstojí pred tvojou modlitbou nič, ani rakovina.“
Syn Boží bol, pokiaľ ide o Jeho službu, prorok, ktorý bol zasľúbený v 5. Mojžišovej 18:18 tak, ako to bolo potvrdené v Skutkoch 3:22–23: „Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť, a bude, že každá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu…“ Videl vo videniach, čo sa malo stať, vyslovil to a stalo sa to, bez ohľadu na to, či bol ten, koho sa to týkalo, slepý, chromý alebo malomocný.
Presne rovnaká služba sa zopakovala v našom čase – bratovi Branhamovi bolo vo videní ukázané, čo sa má stať, on to vyslovil a stalo sa to. Vždy znova sa muž Boží odvolával na ev. Jána 5:19 a vzťahoval to i na svoju službu: „A tak odpovedal Ježiš a riekol im: Amen, amen vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť Svojho Otca, lebo čokoľvek On činí, to podobne činí aj Syn.“
Keď sa jednalo o jeho službu, použil brat Branham často aj porovnanie z 1. Mojžišovej 18, kde Pán v sprievode dvoch anjelov navštívil Abraháma a dal mu zasľúbenie o narodení Izáka. Sára, ktorá sa nachádzala v stane a počúvala, sa smiala. Pán pozrel na Abraháma a povedal mu: „Prečo sa Sára smiala?“ Práve tak sa brat Branham odvolával na ev. Jána 1, keď Andrej svojho brata priviedol k Pánovi, ktorý mu potom povedal: „Tvoje meno je Šimon, meno tvojho otca je Ján.“ Natanaelovi povedal: „Predtým ako ťa Filip zavolal, som ťa videl pod figovníkom.“
Žena pri studni, ktorej zjavil jej predchádzajúci život, vedela: „Keď príde, Mesiáš, On nám povie všetky veci.“ A Mesiáš povedal: „Ja som to, ktorý s tebou hovorím!“ Tento prorocký dar – vidieť vo videniach veci a mať ich zjavené – bol jedným ku veľkému požehnaniu, a zároveň iným, obzvlášť učeným Písma a farizejom, prekážkou, na ktorej sa pohoršili a označili Pána ako belzebuba.
Táto služba sa diala aj v našich dňoch, v tomto prorockom časovom úseku, v ktorom sa zjavil Syn človeka (ev. Lukáša 17:26–30). Na Jeho príchod ešte stále čakáme (ev. Lukáša 17:34–37). Jeho návrat nastane náhle, v jednom dni, v jednej hodine. Vtedy budú dvaja ležať na jednej posteli alebo budú na poli: jeden bude vzatý a druhý bude zanechaný. Stane sa to v okamihu (1. Korintským 15:51–58), tak ako to Pán výstižne prirovnal k blesku, ktorý prebehne z východu na západ (ev. Matúša 24:27, ev. Lukáša 17:24). Presnejšie to povedať nemohol. A my veríme tak, ako je to napísané. Amen.