Missione Popolare Libera

Gesù Cristo è lo stesso ieri, oggi e in eterno. Heb.13.8

Lingua

Altre Nazioni




Ak Pán dnes skrze niekoho hovorí, tak povie to isté ako pred dvetisíc rokmi. Miesto v evanjeliu Lukáša 24. kap., 47. verš sa vzťahuje na Krista: „…a musí byť kázané v Jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi počnúc od Jeruzalema.“ Odpustenie hriechov nesúviselo s akýmsi úradom, ale s Ježišom Kristom, tým Ukrižovaným. Iba počas kázania môže Boží Duch spôsobiť v poslucháčoch potrebnú ľútosť, darovať porozumenie k obráteniu a iba tak dostanú veriaci odpustenie. Je to osobné prežitie, žiadne úradné jednanie.

Pavol píše v liste Rimanom 10:17, že biblická viera pochádza z kázania a kázanie zo Slova Božieho. Pritom je dôležité, aby sa nekázalo čokoľvek, ale aby bol jadrom kázania Kristus a Jeho evanjelium spolu s vykúpením, ktoré On dokonal.

Malo by nás to prinútiť k premýšľaniu, že na jednej strane sa ľuďom po celý život hriechy odpúšťajú, ale na druhej strane sa učia, že si trest musí každý odpykať. Slovo Božie hovorí opak: „Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Židom 10:14) Evanjelium o Ježišovi Kristovi je radostná zvesť, spásna zvesť. Prorok Izaiáš prorokoval: „Povedzte tým, ktorí sú bojazlivého srdca: Buďte silní! Nebojte sa! Hľa, váš Boh … príde a spasí vás.“ (Izaiáš 35:4) Apoštol Pavol to potvrdzuje takto: „Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom…“ (Títovi 2:11) Izaiáš zvolal: „A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho, a Jeho sinavicou sme uzdravení.“ (Izaiáš 53:5)

Kto Pána prijme ako Spasiteľa, nemôže už byť potrestaný, lebo On vzal náš trest na Seba. Kto tomu verí, dostane odpustenie hriechov a pokoj s Bohom. Pavol píše: „Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti…“ (Rimanom 5:1–2)

O Kristovi apoštol ďalej píše: „…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“ (Efezským 1:7) Každý si môže v liste Kolosenským kap. 1 od 14. verša prečítať, že celé dielo spasenia je nerozlučne spojené so Spasiteľom. V liste Rimanom 1:16 Pavol píše: „Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu…“ Nie je možné dostatočne zdôrazniť, že táto viera je viazaná jedine na Slovo Božie. Nikto nemôže učiť, čo chce, a odvolávať sa pritom na Krista. Viera musí byť podľa Písma.

Tu neexistuje žiadne utešovanie na „niekedy neskôr“, ale naplní sa, čo Pán sám povedal: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje Moje Slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (ev. Jána 5:24)

Ako by mohlo byť odpustenie závislé na cirkevnom jednaní, ak je darom milosti Božej? Záleží jedine na viere jednotlivca, ktorý evanjelium počuje a prijme. Je písané: „A tak teda, ako skrze pád jedného na všetkých ľudí prišla vina potupenia, tak i skrze ospravedlnenie Jedného na všetkých ľudí prišla milosť k ospravedlneniu života.“ (Rimanom 5:18)

Kde tu majú ešte miesto dobré skutky, ktoré by človek mohol vykonať pre svoje spasenie? Každý, kto má srdce a môže činiť dobro, ho bude konať. Svoje spasenie si tým ale nikto nemôže zaslúžiť. Keď náš Pán na kríži zvolal: „Dokonané je!“ a zomrel, nastala raz navždy naša spása. Pavol v liste Rimanom v 5. kap. ďalej hovorí: „Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho Jedného stanú sa mnohí spravodlivými.“ (verš 19)

Tak isto, ako sme cez Adama boli uvrhnutí do zatratenia, smrti a oddelenia od Boha, tak isto sme boli skrze Krista vykúpení zo zatratenia, prenesení zo smrti do večného života a s Bohom zmierení. Boh sám škodu znovu napravil. Kto tomu verí, bude spasený. Peter stručne a jasne svedčí: „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4:12) K týmto jednoduchým a jasným skutočnostiam nie je potrebné nič dodávať.

Nebolo by hodné Boha, keby urobil naše večné spasenie závislé na blahovôli iných ľudí. Jednoznačná úloha splnomocneného posla Božieho spočíva v tom, aby v kázaní z Písma poslucháčom ukázal, že na Golgote nastal veľký deň zmierenia Boha s ľudstvom.

V tejto súvislosti sa poslucháčom počas kázania môže Božou autoritou povedať: „Verte, že sú vám vaše hriechy odpustené! Verte, že je vaša vina ospravedlnená! Verte, že On váš trest vzal na seba!“ Komu je táto božská skutočnosť Duchom Božím na základe Slova Božieho objasnená, ten je navždy omilostený a smie zostať bez trestu. Každý to však musí osobne prijať a tak osobne dostať istotu spasenia.

Contenuto 1 2 3 4 5 6 7 8 9