Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:




Boh/Elohim – Pán/Jahve
Cenné porovnania

Septuaginta prekladá hebrejské slovo »Elohim«, ktoré stojí v Biblii od 1. Mojžišovej 1:1 dohromady 3 526-krát a v našich Bibliách je preložené ako »Boh«, ako »Theos« a slovo »Jahveh«/JHVH, ktoré stojí v našich Bibliách od 1. Možišovej 2:4 napísané 4 024-krát ako »Pán« (v slovenskom preklade Hospodin), ako »Kyrios«. Slovné spojenie »Elohim-Jahve«/»Boh Pán« nachádzame v Biblii 6 356-krát.

Každému Hebrejovi je jasné, že slovom »Elohim« je mienený jeden jediný Boh, Stvoriteľ nebies a zeme. Veď už v Starom zákone sa predstavil ako ten »Jediný«, ten „Ja som“. On, ten Večný, neexistuje vo viacerých osobách, ale sa oznamuje v rozmanitosti Svojich zjavení (teofanií) ako Stvoriteľ, Zachovávateľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca atď. To nie sú mená, ale osobné, na Boha sa vzťahujúce vlastnosti. Boh sa nevolá „Stvoriteľ“, On je Stvoriteľ. Nevolá sa „Kráľ“, On je Kráľ. On sa nevolá „Sudca“, On je Sudca. On sa nevolá „Záchranca“, On je Záchranca atď. – a napriek tomu je to stále ten istý Boh.

Len niekoľko príkladov: V 1. Mojžišovej 14:19 sa predstavil ako »El Elyon« – Najvyšší Boh: „Požehnaný Abram silnému Bohu najvyššiemu (El Elyon) – majiteľovi nebies a zeme!“

V 1. Mojžišovej 17:1 sa Abrahámovi zjavil ako »El Shaddai« – všemohúci Boh: „Ja som všemohúci Boh (El-šaddaj): Choď predo Mnou a buď dokonalý!“

V 1. Mojžišovej 21:33 stojí »El Olam« – večný Boh: „Abrahám … vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného (El Olam).“

V Izaiášovi 9:6–7 nachádzame zasľúbenie o narodení Syna: „…nazvú Jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh (El Gibbor), Otec Večnosti, Knieža Pokoja.“

Všetky hebrejské slová, ktoré začínajú alebo končia písmenami El-, skladajú svedectvo o Elohim – Bohu. Rovnako sa vzťahujú slová, ktoré sa začínajú alebo končia písmenami Jah- na Jahveh – Pána. To je absolútne dôležité a vylučuje to každý výklad. Preto znamená napr. slovo »Immanu-el« „Boh s nami“, »Isra-el« = „Boží bojovník“, »Beth-el« = „Boží dom“, »Dani-el« = „Boh je Sudca“, »Eli-jah« = „Boh je Jahveh“, »Izai-jah« = „Jahveh je spása“, »Halelu-jah« = „chváľte Jahveh/Pána“ atď.

Sväté zmluvné meno »Jahveh«, ako stojí v hebrejskom pôvodnom texte, má mimoriadny význam. Ako sme už spomenuli, slovo »Elohim« bolo preložené ako „Theos“ a slovo »Jahveh« ako „Kyrios“. To plne nezodpovedná pôvodnému významu. Kyrios je panovník – to môže byť kráľ alebo dokonca nejaký veliteľ na zemi – nevyjadruje to však viac zjavenie Božieho mena, ako o tom nachádzame svedectvo v 2. Mojžišovej 6:2–3: „hovoril Boh (Elohim) Mojžišovi a riekol mu: »Ja som Hospodin (Jahveh)! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Boh všemohúci (El Shaddai), ale Svojím menom Hospodin „Elohim Jahveh“ som im nebol známy.“

Meno »JHVH«, označované ako tetragram, je v Starom zákone zjavené, sväté zmluvné meno „Boha Pána“. Uzatvorenie zmluvy s Izraelom bolo predo dverami, a preto Boh Pán zjavil Svojmu prorokovi Mojžišovi a Svojmu zmluvnému izraelskému národu Svoje zmluvné meno »JHVH« – Jahveh.

V zákone (2M 20) povedal Všemohúci: „Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal Jeho meno nadarmo.“ Toto meno bolo Bohu také sväté, že chcel, aby bolo Jeho ľudom izraelským posväcované. Meno Boha Pána nesmelo byť vyslovované napr. keď bol z domu vynášaný mŕtvy (Am 6:9-10): „Mlčať! Lebo meno Pána/Jahveh nesmie byť vyslovené“ – pretože Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých (Mt 22:32). Ale aj toto biblické miesto z proroka Ámosa bolo zle porozumené a vyložené tak, že zmluvné meno Boha Pána »Jahveh« až dodnes ortodoxní židia vôbec nevyslovujú, ale nahrádzajú ho slovom »Adonai«. Hebrejské slovo Adon znamená „kráľ“, „panovník“ alebo „veliteľ“. Sára nazvala Abraháma „Adon“ (1M 18:12, 1Pt 3:6). Ale Elohim-Jahveh/Boh Pán nie je len Kráľ, On je „Ten večný“, ten „Ja som“, „Ten, ktorý existuje sám v Sebe“ (2M 3:14, 34:5-6 a iné). »Jahveh« je osobitne zjavené zmluvné a vykupiteľské Božie meno v Starom zákone.

V nasledujúcich siedmich označeniach je obsiahnutý celý Boží vykupiteľský plán:

»Jahveh-Jireh« = „Pán si vyhliadne obeť“ (1M 22:1-14)

»Jahveh-Rafa« = „Pán uzdravuje“ (2M 15:26)

»Jahve-Nissi« = „Pán je môj prápor“ (2M 17:15)

»Jahveh-Šalom« = „Pán je môj pokoj“ (Sd 6:24)

»Jahveh-Cidkenu« = „Pán, naša spravodlivosť“ (Jer 23:6)

»Jahveh-Šammah« = „Pán je prítomný“ (Ez 48:35)

»Jahveh-Sabaoth« = „Pán zástupov“ (1Sam 1:3)

Elohim/Boh, ten neviditeľný, ktorý je podľa Svojej bytosti Duch (Jn 4:24), ktorého nikto nevidel (Jn 1:18, 1J 4:12) bol vo večnosti skrytý vo Svojej plnosti Ducha, svetla a života (1Tim 1:17). Na počiatku času sa zjavil ako Jahveh/Pán vo viditeľnej postave, skrze Svoje všemohúce Slovo povolal do existencie všetky veci v prirodzenej i nadprirodzenej oblasti a prechádzal sa v raji.

Prvé »vyznanie viery«, ktoré nám bolo v Svätom Písme zanechané ako „Šmah Izrael“ pochádza z úst Boha Pána osobne. Pán prikazujúcim spôsobom povedal: „Počuj, Izraelu, Hospodin (Pán), náš Boh, je jeden Hospodin (Pán).“ (5M 6:4-9) V Markovi 12:29 to nachádzame potvrdené z úst nášho Pána a Spasiteľa: „Čuj, Izraelu, Pán, náš Boh, je Pán jeden!“

Toto vyznanie v origináli znie:

Jahveh Elohim Jahveh Echad – Jahveh/Pán je náš Boh, Jahveh/Pán je JEDEN!

To dosvedčuje pravú vieru v jedného pravého Boha. Aj keď sa ten jeden večný zjavil rozmanitými spôsobmi, totiž ako Stvoriteľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca atď., i tak predsa ostáva tým jedným Večným, mimo ktorého nie je žiadneho iného. „Ja som Hospodin, a niet viacej nikoho; nie je Boha okrem Mňa.“ (Iz 45:5-6) „Ja som Hospodin, tvoj Boh … Nebudeš mať iných bohov predo Mnou.“ (2M 20:2-3)

Obsah 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18