Misiunea Liberă

Isus Hristos este acelaşi ieri, azi şi în veci. Evrei 13:8

Limba:




Večera Pánova

Aj slávenie večere Pánovej ovplyvnilo pohanské zmýšľanie. Žiadny div, že z toho dôvodu o tom už pred, počas a aj po reformácii stále znova existovali teologické diskusie.

Aby sme porozumeli prapôvodnému významu večere Pánovej, musíme čítať všetky miesta Písma, ktoré sa jej týkajú. Prakresťania nazývali večeru Pánovu jednoducho „lámanie chleba“. Schádzali sa k tomu po domoch (Sk 2:42-47, 20:7). Náš Pán ustanovil večeru Pánovu pri slávnosti pesach (Jn 13, Mt 26, Mk 14). V 2. Mojžišovej 12, keď dal Boh Pán pokyny pre prvé slávenie pesach, nazval izraelský národ po prvýkrát „Cirkev“. (Ecclesia = vyvolaná) Najprv musel byť ako obeť zabitý baránok a preliata krv musela byť natretá na ich ochranu na veraje dverí: „A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás…“ (2M 12:13) Mäso baránka bolo pripravené a potom ho jedli spolu s nekvasenými chlebmi. Na to sa odvoláva Pavol v 1. Korinťanom 5:7, keď píše: „Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, tak ako ste nenakvasení. Lebo veď i náš veľkonočný Baránok je zabitý za nás, Kristus.“

V Jánovi 6 nachádzame mimoriadne podobenstvo, kde Pán používa symbol chleba na samého Seba: „Ja som ten chlieb života…“ „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba…“ (najprv je On chlebom, potom ho podáva) “Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý Ja dám, je Moje telo, ktoré Ja dám za život sveta.“ „ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť Jeho krvi, nemáte v sebe života.“ „Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky.“

V Matúšovi 26 sa učeníci pýtali: „Kde chceš, aby sme Ti prihotovili, žeby si jedol baránka?“ (v. 17-19) „A keď jedli, vzal Ježiš chlieb, a keď bol dobrorečil, lámal a dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte: toto je moje telo.“ (v. 26). Potom nasleduje verš 27: „Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci.“ Až potom povedal: „Toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (pozri aj Mk 14:24-25) Oni jedli chlieb a pili víno. Ohľadom vína v kalichu povedal náš Spasiteľ: „Ale hovorím vám, že odteraz nebudem nikdy piť z tohoto plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve Svojho Otca“ (Mt 26:29).

Spasiteľ vylial Svoju krv a daroval nám tak odpustenie našich hriechov a zmierenie s Bohom. Chlieb a víno nemôžu a a nepotrebujú byť premieňané – Kristus sa nemusí opäť obetovať, to raz prevždy učinil. On na základe Božieho spásneho plánu „Svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.“ (Žd 9:12) Amen.

Hlavná myšlienka stojí už v 3. Mojžišovej 17:11: „Duša tela je v krvi…“ V krvi Spasiteľa bol Boží, večný život. A vo všetkých, ktorí sú skrze krv Božieho Syna zachránení a zo Slova a Ducha znovuzrodení (Jn 3:3, Jak 1:18, 1Pt 1:23) je ten istý večný život, ktorý bol v Božom Synovi (1J 5:11-13). Pavol to napísal zrozumiteľne pre každého v 1. Korinťanom 10:16-17: „Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom? Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.“

V 1. Korinťanom 11:23–34 píše apoštol: „Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ nepríde. Takže ktokoľvek je tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej.“ (v. 26-27) Slávenie večere Pánovej je vrcholom bohoslužby. Každý pred Bohom skúša sám seba a prosí o odpustenie. Večera Pánova sa slávi v skutočnej pobožnosti a ctibázni ako spomienka na obetovanie Jeho tela a preliatie Jeho svätej krvi za nás. Bez kvasu upečený chlieb je pred Cirkvou v modlitbe požehnaný, lámaný a podávaný – rovnako aj kalich s vínom je v modlitbe požehnaný a podávaný všetkým. Tak to praktizovali prví kresťania a tak to bolo zanechané novozákonnej Cirkvi.

Conţinut 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18