Wolna Misja Ludowa

Jezus Chrystus wczoraj, dzisiaj, ten sam i na wieki.Heb.13.8

Język:




Cesta skazy

Z pohanstva pochádzajúci kresťanskí cirkevní otcovia stáli všetci viac alebo menej pod helenistickým vplyvom modlárskych kultov a povier. Očividne nepoznali a nerešpektovali Starý zákon, a preto Nový zákon vykladali. Židov, ktorí nemohli prijať učenie trojjedinosti, označili za vrahov Krista a Boha, prenasledovali ich a preklínali v novovytvorenej trinitárskej forme „v mene Otca, Syna a Svätého Ducha“. Už v roku 321 im bol dekrétom zakázaný šabat (slávenie soboty), ktorý im prikázal sám Boh: „Preto budú synovia Izraelovi ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou zmluvou. Je to znamením medzi Mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si.“ (2M 31:12-18) Mnoho ich synagóg dokonca zmenili na maštale. Tak povstala cirkvou rozsievaná nenávisť voči židom, ktorá pretrváva až do dneška, stále znova prináša pogromy a počas Tretej ríše v rokoch 1933–1945 dosiahla strašný vrchol počas holokaustu.

„Ku cti svätej trojice“ boli vykonané tie najstrašnejšie zločiny na nesčítateľnom počte tých, ktorí verili inak. Počas siedmich krížových výprav v rokoch 1096–1271 po Kristu zomreli v mene „trojjediného Boha“ milióny ľudí. 27. novembra 1095 vyzval pápež Urban II k vyhnaniu „neveriacich“ z Jeruzalema a k dobytiu svätých miest, a tak ľud kričal: „Deus lo volt – Boh to chce“. V piatok 15. júla 1099 začal veľký križiacky masaker v Jeruzaleme: bolo zavraždených 80 tisíc moslimov, židov a iných – a to všetko „ku cti Boha Otca, Syna a Svätého Ducha“.

Križiackym rytierom šlo hlavne o to, aby ukončili moslimské panovanie v Jeruzaleme a nastolili vládu cirkvi. Ako zámienka im poslúžil obzvlášť tzv. „Kostol hrobu“ v strede mesta. Avšak prázdny hrob Krista sa v  skutočnosti nachádza mimo mesta – tak píše apoštol Ján: „A na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom nebol ešte nikto nikdy položený.“ (Jn 19:17+41) Vtedy malo povstať nové, kresťanské usporiadanie sveta, „Jeruzalemské kráľovstvo“ pod panovaním Gottfrieda von Boulliona. Z nasledujúcej tabuľky je zrejmé, koľko prišlo o život križiakov.

Krížová výprava

Počet
pôvodných
účastníkov

Počet účastníkov,
ktorí prišli
do svätej zeme

Spolu

1 070 000

490 000

1. krížová výprava (1096-1099)

330 000

40 000

2. krížová výprava (1147-1149)

240 000

90 000

3. krížová výprava (1189-1192)

350 000

280 000

4. krížová výprava (1202-1204)

30 000

-

5. krížová výprava (1228-1229)

70 000

60 000

6. krížová výprava (1248-1254)

25 000

10 000

7. krížová výprava (1270)

25 000

10 000

(Zdroj: Alfred Läpple, Ilustrované dejiny cirkvi)

O počte zavraždených, ktorí padli počas 13.–18. storočia za obeť tzv. „Svätej inkvizícii“, sa názory rôznia, v každom prípade to boli mnohé tisíce. Potom, čo v celej Európe zahynulo mnoho židov na hraniciach a ďalší utiekli, museli všetci, ktorí nechceli konvertovať na katolícku vieru, do 31. júla 1492 opustiť Španielsko. Potom bolo katolícke Španielsko vyhlásené za „čisté od židov“.

Bartolomejská noc z 23. na 24. augusta 1572 bola začiatkom masakra tisícok hugenotov vo Francúzsku. Pri ťažení protireformácie v 16. a 17. storočí, ktorá začala už v čase Ignáca z Loyoly (1491-1556) , stratili tisíce protestantov, ktorí uverili, násilím svoje domovy a mnohí aj svoje životy.

„Pretože…“, ako sa stále znova tvrdilo: „…mimo cirkvi nie je spása“. Môže sa vôbec cirkev, ktorá sa poškvrnila toľkou krvou, odvolávať na Krista a Boha lásky? O akom meste, ako sa pýtali kazatelia prebudení, hovorí Zjavenie 18:24: „A našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých pobitých na zemi“? Túto otázku si kládli kazatelia prebudení.

Pri bližšom porovnávaní zistíme, že v štátnej cirkvi, ktorá v rímskej ríši povstala v štvrtom storočí, nesúhlasí nič s Bohom, Božím Slovom ani pracirkvou. Obzvlášť po rozdelení cirkvi v roku 1054 na grécku východnú a latinskú západnú cirkev, z ktorých neskôr povstali katolícka a ortodoxná cirkev, vybudovali obe svoje vlastné tradície, bez toho, aby sa držali Biblie a toho, čo zvestovali, učili a praktizovali Peter, Ján, Jákob a Pavol ako Bohom poverení apoštoli. Oni napr. žiadneho mŕtveho neblahorečili ani nevyhlásili za svätého. Pán sám tiež adresoval Svoju zvesť vždy len žijúcim, vrátane deviatich blahoslavení v kázaní na hore: „Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia a vaše uši, že počujú.“ (Mt 13:16)

Spojenie s mŕtvymi je v Svätom Písme doslovne zakázané (3M 19:31). Mária splnila svoju jedinečnú úlohu narodenia Ježiša Krista a je naposledy zmienená v Skutkoch 1:14 spolu so 120 ľuďmi, ktorí v Jeruzaleme čakali na vyliatie Svätého Ducha. Pre Cirkev Ježiša Krista nie je prostredníčkou, ani príhovorkyňou. V pracirkvi sa nemodlilo ani žiadne „Ave Mária“. Sväté Písmo svedčí len o telesnom nanebovzatí Spasiteľa (Lk 24:50-52, Sk 1:11) a nehovorí nič o nanebovzatí Márie.

Treść 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18