Freie Volksmission

Jesus Christus ist derselbe gestern, heute und in Ewigkeit. Heb.13.8

Sprache




Uskutočnenie Božieho spásneho plánu
v Novom zákone

Z dôvodu uskutočnenia Svojho večného spásneho plánu s ľudstvom sa Boh na začiatku Novej zmluvy zjavil ako Otec v Synovi a skrze Svätého Ducha v Ježišovi Kristovi (hebrejsky: »Jahšua HaMahšiach»), Bohom pomazanom. Novozákonné zmluvné meno »Jahšua« je odvodené zo starozákonného mena »Jahveh« a je v ňom vostlané. Hebrejské slovo YAŠA znamená „zachrániť“ (2M 14:30). Stačí porovnať Joela 2:32 „každý, kto bude vzývať meno Pána/Jahveh, bude zachránený“ so Skutkami apoštolov 2:21 „každý, ktokoľvek bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ a „Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Rm 10:13) Jahveh Starého zákona je Jahšua Nového zákona. V hebrejskom texte stojí: „a nazveš Jeho meno Jahšua, lebo On zachráni Svoj ľud od ich hriechov.“ (Mt 1:21) Jahšua znamená Jahveh-Záchranca. Žiaľ, toto novozákonné zmluvné meno, v ktorom sa nám Boh zjavil ako Otec v Synovi, nie je vždy vo svojom spásnom význame známe.

Na poznanie tohoto nepochopiteľného a nevysvetliteľného tajomstva, do ktorého sme boli zahrnutí, je potrebné zjavenie skrze Božieho Ducha. Najprv sa všetkých týka: „Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“ Apoštol Pavol však mohol dosvedčiť: „Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie.“ (1Kor 2:10-15)

Predtým, ako mohol Spasiteľ naplniť Svoje povolanie a darovať nám vykúpenie, musel sa ako Syn v prirodzenom tele do tohoto sveta narodiť:

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon…“ (Gal 4:4)

„A narodenie Ježiša Krista bolo takto…

…bola nájdená tehotná zo Svätého Ducha…

…to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha.“ (Mt 1:18 a 20)

„A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: Hľa, panna počne a porodí syna, a nazvú Jeho meno Immanuel, čo je preložené: S nami Boh.“ (Mt 1:22-25, Iz 7:14)

„A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ (Lk 1:26-38)

Svedectvo Svätým Duchom naplnenej Alžbety znie: „Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?“ (Lk 1:43) a nie „matka Božia“.

Jasne a zreteľne nám je podaná správa o narodení Božieho Syna. Tak to na zemi oznámil anjel pastierom: „…lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom.“ (Lk 2:11)

V Božom Slove nachádzame nášho Pána a Spasiteľa opísaného v štyroch »označeniach Syna«, ktoré majú hlboký význam: Syn Abrahámov, Syn Dávidov, Syn Boží a Syn človeka.

Ako Syn Abrahámov (Mt 1:1) je On »dedičom sveta« (Rm 4:13) a spasení sú určení byť dedičmi Božími a spoludedičmi Ježiša Krista (Rm 8:17).

Ako Syn Dávidov (Mt 1:1b) je On »Kráľom« (Lk 1:32, Jn 18:37) a spasení sú určení k tomu, aby s Ním panovali (Zj 5:10).

Ako Syn človeka je On »Prorokom«, ktorého predpovedal už Mojžiš (5M 18:15-19), ako to Peter zdôraznil v Skutkoch apoštolov 3:22-24: „každá duša, ktorá by nepočúvala toho Proroka, bude vyplienená z ľudu“

Ako Syn Boží je On »Spasiteľ«, skrze ktorého sú spasení učinení Božími deťmi ako Boží synovia a dcéry: „aby sme vzali nám určené synovstvo.“ (Gal 4:4-9)

Apoštol k tomu píše nasledovné: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo svätých písmach o Svojom Synovi, pošlom zo semena Dávidovho podľa tela určenom Synovi Božom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych, o Ježišu Kristovi, našom Pánovi, skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národmi za Jeho meno.“ (Rm 1:1-5)

Podľa tela pochádzal Boží Syn, Ježiš Kristus z Dávidovho pokolenia (Mt 1:1-17, Lk 3:23-38) a „teraz vás zmieril v Jeho ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a bezúhonných pred Ním…“ (Kol 1:21-22) „…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“ (Ef 1:7) Skrze Jeho smrť na zmierenie nám daroval zmierenie s Bohom: „Boh bol v Kristovi mieriac so Sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a položil do nás Slovo zmierenia.“ (2Kor 5:14-21) On zomrel, „aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla.“ (Žd 2:14) Skrze Jeho zmŕtvychvstanie nám bolo dané víťazstvo nad smrťou a diablom a bola nám darovaná nesmrteľnosť.

„Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení … Lebo On musí kraľovať, dokiaľ mu nepoloží všetkých nepriateľov pod Jeho nohy … A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa i sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.“ (1Kor 15:21, 25, 28)

Všetci spasení to pri návrate Pána prežijú: „Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť…“ Potom spasení zvolajú: „Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo? … vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1Kor 15:51-57) Amen.

Boh sa nikdy nerozdelil na „tri večné“, „tri všemohúce“ osoby. V Svätom Písme nie je nikdy reč o „trojjedinom“ Bohu, o „trojjedinosti“ ani o „dvojjedinosti“, nie – len o tom, že sa ku našej spáse zjavil ako Otec v Synovi. Aj Nový zákon svedčí len o jednom jedinom Bohu: „chvály od samého, jediného Boha“ (Jn 5:44), „aby znali Teba, toho jediného pravého Boha“ (Jn 17:3), „pretože je jeden Boh“ (Rm 3:30), „ale Boh je jeden.“ (Gal 3:20), „neporušiteľnému, neviditeľnému, jedinému, múdremu Bohu“ (1Tm 1:17), „Lebo je jeden Boh“ (1Tm 2:5). „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Boh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci.“ (Zj 1:8)

Pravé, všetko zahŕňajúce vyznanie viery apoštolov stojí len v Biblii a je pre Pánovu Cirkev raz a navždy pevne dané:

„Jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých vás.“ (Ef 4:5-6)

„…veľké je tajomstvo pobožnosti: »Boh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.«“ (1Tm 3:16)

Keď sa Pán stal podľa plánu spásy človekom, je ukázaný ako Spasiteľ vedľa Boha vo Svojich úlohách.

On je Prostredníkom: „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš…“ (1Tm 2:5)

a taktiež Prímluvca: „Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého.“ (1J 2:1)

a Najvyšší Kňaz: „Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia, ani nie krvou kozlov a teliat, ale Svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.“ (Žid 9:11-12)

Inhalt 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18