Wolna Misja Ludowa

Jezus Chrystus wczoraj, dzisiaj, ten sam i na wieki.Heb.13.8

Język:




Rozhodujúce porovnanie

Svedectvo Starého a Nového zákona o našom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi je v dokonalom súlade. V katechizme a mnohých iných teologických učebniciach stojí oproti tomu ľuďmi sformulované vyznanie viery. Apoštol Ján jasne povedal: „Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete.“ (1J 4:2-3) Čo sa týka vyznania ku Kristu, Synu, prichádza k hlavnému bodu a pýta sa: „A kto je lhár, ak nie ten, kto zapiera, že Ježiš nie je Kristus? (= Pomazaný) To je ten antikrist, kto zapiera Otca i Syna.“ (1J 2:22) Slovo „anti“ znamená „proti, namiesto“. Je tu reč o duchu antikrista, teda o duchu, ktorý pôsobí v protiklade ku Kristu a o antikristoch, ktorí stoja pod vplyvom tohoto prevráteného ducha. Všetko, čo sa hovorí a učí v protiklade k tomu, čo Boží Duch oznámil v učení Krista v Biblii, je antikristovské, je to namierené proti Nemu a oddeľuje nás od Boha – od stromu života (Zj 22:19).

Ak sa pozrieme na apoštolské varovanie, že každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista biblicky ako Syna zjaveného v tele, nie je z Boha, tak povstáva otázka: Ako je to so všetkými tými, ktorí Syna, ktorého panenské narodenie bolo oznámené v Izaiášovi 7:14 a ktorý, ako bolo predpovedané v Micheášovi 5:1, sa narodil v Betleheme (Mt 2:5), vyznávajú ako druhú osobu božstva, o ktorej Biblia nič netuší? Apoštol Ján musel ešte raz zdôrazniť: „každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista – ako o Ňom svedčí Sväté Písmo – nie je z Boha, a to je ten duch antikristov…“ (1J 4).

Formulácie v cirkevných vyznaniach viery, ktoré boli spísané v roku 325 v Nicei a v roku 381 doplnené v Konštantínopole, nezodpovedajú svedectvu, ktoré nám je zanechané v Svätom Písme. Stojí v ňom napr.: „Boží jednorodený Syn narodený z Otca pred všetkými časmi, Boh z Boha, svetlo zo svetla, pravý Boh z pravého Boha, splodený, nie stvorený, jednej bytosti s Otcom.“ Syn sa vraj ako Boh narodil z Otca v nebesiach predtým, ako započal čas, teda vo večnosti? To absolútne nesúhlasí.

Tým predsa vôbec nemôže byť mienený Kristus, Syn, Pomazaný. Písmo predsa hovorí v žalme 2:7: „Ty si Môj syn; Ja som Ťa dnes splodil.“ Večnosť však nepozná žiadne dnes ani zajtra, ona vždy bola a vždy bude. Anjel Gabriel prišiel z nebies a oznámil narodenie Syna na zemi. Povedal panne Márii: „Hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš (Jahšua).“ (Lk 1:31)

Vyznanie „Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh, Otec je večný, Syn je večný a Svätý Duch je večný“ je úplne nebiblické a v konečnom dôsledku antikristovské, antibožské. Existuje len jeden večný Boh: „od večnosti po večnosť si Ty, ó, Bože!“ (Ž 90:2 podľa nem. prekladu) Pojmy „Boh Syn“ alebo „večný Syn“ nenachádzame ani raz v Biblii, ako ani „Boh Svätý Duch“. V nej je reč stále len o Božom Synovi a Svätom Duchu. Svätý Duch nie je žiadna tretia osoba, ale Boží Duch, ktorý sa už na začiatku vznášal nad vodami (1M 1) a je 378-krát zmienený v Biblii ako „Ruach Jahveh“ a v deň Letníc bol vyliaty na novozákonnú Cirkev (Sk 2). Až v roku 381 bol Svätý Duch na koncile v Konštantínopole vyhlásený za tretiu osobu uprostred božstva. Tzv. „apoštolské vyznanie viery“ nie je ani apoštolské ani biblické. Apoštolské môže byť len to, čo pochádza od apoštolov a biblické len to, čo stojí v Biblii: „ale my máme jedného Boha, Otca, z ktorého všetko, a my cieľom Neho, a jeden Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého všetko, aj my skrze Neho.“ (1Kor 8:6) Ten Jediný Boh sa zjavil ako Pán – Otec v Synu.

Žiadnej cirkvi nie je nič platné zdôrazňovať vo svojom vyznaní slová z listu Efežanom 4:5: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst“, ak je mienený úplne iný Pán, úplne iná viera a úplne iný krst ako o tom svedčí Sväté Písmo a ako to bolo praktizované.

Teologické spory v treťom kresťanskom storočí povstali len preto, pretože sa ľudstvo snažilo predstaviť božstvo pochopiteľným spôsobom a vysvetliť zjavenie Otca v Synovi, napriek tomu, že je napísané: „Nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.“ (Mt 11:25, Lk 10:21-22) Apoštolovia a proroci nikdy o téme božstva nediskutovali, pretože to, čo Pán povedal Petrovi, sa týkalo aj ich: „Telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 16:16-19)

Pravé vyznanie viery pravej Božej Cirkvi, ktorá sama je zá­kladom a stĺpom pravdy (1Tim 3:15) nachádzame len v Biblii. Len v nej nám je oznámené, kto Ježiš Kristus, Boží Syn, skutočne je. Naveky platné biblicko-apoštolské vyznanie viery ustanovil Boh sám. Jedná sa pri tom o vykúpenie a večný život: „A toto je to svedectvo, že nám Boh dal večný život, a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“ (1J 5:11-12)

Je to prežitie spásy, ktoré musí z milosti prežiť každý osobne: „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno.“ (Jn 1:12)

„A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“ (1J 5:20) Amen, áno, Amen!

Pre pravú Cirkev Ježiša Krista, ktorá nie je žiadnou organizáciou, ale živým organizmom, platia výhradne biblické učenia, tak ako stoja v Svätom Písme. V Jeho Cirkvi sa môže veriť a učiť len to, čo bolo pevne určené vo večne platnom testamente, pretože v ňom nesmie byť nič menené a nič nesmie byť k nemu pridávané (Gal 3:15, Zj 22:18-21).

„Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!“ (Gal 1:8)

Kto obdržal priame Božie povolanie ako praapoštoli Peter, Ján, Jákob a Pavol, bude zastupovať výhradne Boha a Božie Slovo. Práve tak budú aj tí, ktorí stoja v službe nejakej cirkvi, zastupovať to, čo sa verí, učí a praktizuje v nich. To sú napr. vyznania viery a dogmy, ktoré boli ustanovené na konciloch a synodách od 4. kresťanského storočia. Dokonca aj po reformácii všetky novovzniknuté kresťanské konfesie stanovili svoje učenia, ktoré taktiež nie vždy súhlasili s tými biblickými. V tomto čase existujú po celom svete viac ako dve miliardy prívržencov kresťanstva, rozdelených medzi katolícku, ortodoxnú, protestantskú, anglikánsku a veľký počet rôznych iných cirkví.

Treść 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18