William Branham - muž poslaný od Boha
/ Gordon Lindsay
nyelv : Szlovák
12. Prvá kampaň s uzdravovaním
- Úvod
- Výzva
- Zláštne narodenie a detstvo
- Život u Branhamovcov
- Obrátenie
- Šťastné manželstvo a osudové rozhodnutie
- Rozvodnená rieka Ohio
- Zúfalstvo a sen
- Pozoruhodné príbehy
- Anjel Boží
- Nová služba
- Prvá kampaň s uzdravovaním
- Dramatické údalosti v službe po zjavení sa anjela
- Postrehy zo zhromaždení brata Branhama, napísal Jack Moore
- Pisateľ vstupuje do deja
- Na severozápade
- Hlas uzdravenia
- Cesta na sever
- Houston
- Správy v tlači
- Dary uzdravovania
- O vlastných videniach
- Škandinávia
14. júna 1946 odišiel brat Branham, jeho rodina a dve sestry z jeho zboru z Jeffersonville do Saint Louis v Missouri. Tu začal svoju prvú kampaň s uzdravovaním. Bolo prekrásne ráno. Cestou si spievali evanjelizačné piesne. O štvrtej hodine popoludní docestovali do St. Louis. Boli dohovorení, že sa stretnú s reverendom Daughertym na konci širokého McArthurovho mosta vedúceho ponad rieku Mississippi.
Daugherty, ktorého auto bolo celé polepené plagátmi oznamujúcimi pripravované zhromaždenia, ich privítal a vzal ich do svojho domu. Skupinu privítala celá rodina, vrátane malej Betty uzdravenej len pred niekoľkými dňami.
V ten istý večer odišli všetci do veľkého stanu, kde sa mali konať pripravované zhromaždenia. William Branham prosto vysvetlil zhromaždeniu, čo Boh pre neho urobil. Zhromaždenie ho vypočulo s veľkou pozornosťou a záujmom. V ten večer sa konali modlitby za osemnásť ľudí. Medzi nimi bol aj jeden muž, ktorý bol už roky chromý. Po modlitbe za neho v mene Ježiša Krista vstal, tlieskal rukami a kráčal bez akejkoľvek pomoci. Vzápätí bol uzdravený jeden slepý a niekoľko hluchých.
Nasledujúce ráno požiadali brata Branhama, aby navštívil chorých v psychiatrickom oddelení St. Louiskej nemocnici. Jedna chorá žena sa tam navrátila do normálneho stavu a neskôr bola prepustená.
Po týchto dňoch odišli do Granite City v štáte Illinois a našli tam jednu ženu, trpiacu rakovinou. Vážila už len okolo štyridsať kíl. Po modlitbe sa Boh dotkol jej tela a ona bola vyzvaná, aby sa obliekla a šla domov. V ďalšom dome, ktorý navštívili, už asi rok ležala pani ochrnutá na pravú stranu. Brat Branham sa za ňu modlil a potom jej v mene Pána Ježiša prikázal, aby vstala. Poslúchla a hneď na to zdvihla aj svoju pravú ruku nad hlavu. Bez pomoci chodila po miestnosti, tlieskajúc rukami. Vrátil sa jej aj hlas a mohla hovoriť.
Keď sa skupina v ten večer vrátila do stanu, našla ho preplnený ľuďmi. Mnohí stáli vonku na daždi, ďalší sedeli v autách parkujúcich dookola. Zhromaždenie bolo opäť požehnané veľkým počtom podivuhodných uzdravení.
Tak, ako zhromaždenia pokračovali, večer čo večer dochádzalo k mimoriadnym uzdraveniam. V tom čase síce nastali veľké dažde, ale ľudí od návštev neodradili. Prinášali si so sebou staré noviny, aby nimi prikrývali mokré sedadlá. Obstarali tiež viac stoličiek, ale aj tie boli veľmi rýchlo obsadené a mnohí aj tak stáli.
V nedeľu večer prišiel dopredu jeden farebný kazateľ. Bol úplne slepý. Mnohí v zhromaždení ho poznali. Prišiel dopredu, aby sa za neho modlilo. Po modlitbe na neho brat Branham položil svoju ruku a muž zvolal: „Brat, vidím tvoju ruku!” Keď sa pozrel hore, videl svetlá v stane. Kričal: „Chvála buď Bohu! Vidím svetlá! Vidím aj ramená, na ktorých visia svetlá. “ Ľudia oslavovali Boha za tento zázrak, lebo mnohí z nich tohto pastora, ktorý bol slepý aspoň dvadsať rokov, poznali.
Jedna žena v ten večer pohrdla volaním Ducha. Opustila zhromaždenie, ale urobila len niekoľko krokov a dostala srdcový záchvat a omdlela neďaleko jedného pohostinstva. Brat Branham vyšiel von a modlil sa za ňu, načo vstala a vyznala, ako vzdorovala Božiemu volaniu.
Zhromaždenia boli pôvodne stanovené len na niekoľko dní. Po týchto zhromaždeniach však prišlo niekoľko kazateľov z mesta a žiadali ho, aby v zhromaždeniach ďalej pokračoval. Brat Branham si kľakol a prosil Boha o jeho vedenie. Potom vstal a oznámil, že Boh si praje, aby sa v zhromaždeniach pokračovalo. Záujem o zhromaždenia vzrastal každý večer a aj polícia oznámila, že je všetko v poriadku.
Začali sa objavovať mnohé svedectvá o uzdravení. Jedna z prvých, za ktorú sa pri kampani konali modlitby, bola malá, asi sedemdesiatročná pani, o ktorej sa skupina dozvedela, že má rakovinový nádor v nose vo veľkosti malého vajíčka. Po uplynutí necelého týždňa, sa táto pani vrátila a rozprávala, že jej ten nádor celkom zmizol. Boli aj mnohé iné svedectvá. Svedectvo malej Betty Daughertyovej o tom, že je zdravá a v poriadku, bolo veľmi pôsobivé. Modlili sme sa aj za jedného kazateľa, ktorý vôbec nemohol zdvihnúť ruky. Po modlitbe pozdvihol svoje ruky a chválil Boha. Tiež mnohí hluchí a nemí boli v týchto zhromaždeniach uzdravení a ukazovali, že môžu počuť, opakujúc slová chvály pred celým zhromaždením. Jedna žena, ktorá mala strnutú čelusť a trpela reumatizmom, bola okamžite uzdravená. Zrazu mohla ľahko otvoriť a zatvoriť ústa. A tak sa uzdravenia množili, až ich bolo nespočítateľné množstvo.
Vzhľadom k veľkému počtu tých, za ktorých malo byť modlené a preto, že tento počet každý večer narastal, modlieval sa brat Branham často až do druhej hodiny ráno. To sa stalo obvyklým po niekoľko mesiacov. Tak veľký bol jeho súcit s chorými, že nebolo preňho ľahké opustiť ľudí. Kampaň pokračovala až do 25. júna. Ďalšie ráno sa vrátil domov do Jeffersonville, lebo dostal od jedných rodičov telegram, v ktorom stálo, že ich dievčatko je v nemocnici vo veľmi vážnom stave. Keď sa brat Branham objavil v nemocnici a prosil za ňu, Ježiš sa dotkol jej tela. Nato sa obliekla a šla domov úplne zdravá.
Po nejakom čase sa brat Branham do St. Louis znova vrátil a hovoril len jeden večer v posluchárni Kiel. Budovu vtedy naplnilo okolo dvanásťtisíc ľudí.