Missão Popular Livre

• Audio Sermões
• Video Sermões
• Literatura
• Reuniões
• LIVE
• Ewald Frank
• William Branham
• Links
• Bíblias
• Podcasts
• Login

Idioma:

english deutsch français swahili česky slovensky srpskohrvatski suomi magyar italiano polski afrikaans português româna pусский язык български език украинский язык español malagasy հայերեն

William Branham - muž poslaný od Boha / Gordon Lindsay

19. Houston

Po podivuhodnom vyslobodení z neurózy sa brat Branham na sklonku roku 1948 opäť vrátil do práce sériou krátkych kampaní. Pisateľ sa mohol zúčastniť na niektorých z týchto zhromaždení na jeden večer a pod., ale jeho záväzky mu znemožňovali pripojiť sa okamžite ku skupine. Stalo sa, že Hlas uzdravenia sa rozšíril tak rýchlo, že si vyžiadal značnú časť nášho času. Do roka mal takmer stotisíc čitateľov a vychádzal mesačne. Tento pozoruhodný vzrast sa nezastavil ani v druhom roku, keď došlo viac ako ku zdvojnásobeniu počtu odberateľov.

V novembri 1949 William Branhama požiadal Jacka Moorea a pisateľa, aby viedli jeho kampaň a spolu s ním podnikli na nasledujúcu jar cestu do Škandinávie. Prozreteľnosťou Božou sa stalo, že sme práve úspešne ukončili svoje iné záväzky. Po modlitbách a úvahách sme cítili, že Boh chce, aby sme toto pozvanie prijali. Z osobného hľadiska som vždy považoval za veľkú výsadu, ak som mohol pracovať s bratom Branhamom.

Brat Branham nás informoval, že má ohlásené len jedno zhromaždenie, a to v Houstone, Texas. Požiadal nás, aby sme prišli do Houstonu a potom mali dohľad nad všetkými ďalšími akciami. Pretože som bol zamestnaný úlohou pripraviť túto knihu pre tlač a potreboval som v tomto čase byť v blízkosti brata Branhama, súhlasil som, že do Houstonu pôjdem.

Houstonské zhromaždenie sa rozvíjalo trochu pomaly. Kým však skončilo, došlo k niektorým pozoruhodným udalostiam. Ukázalo sa, že služba nášho brata sa v niektorých smeroch značne rozvinula. Nielenže zvláštne dary Ducha, ktoré sa ukázali už skôr v jeho službe, pôsobili so zväčšenou silou, ale nastali tu nové prejavy. Pri práci tohto nového daru boli zjavované minulé udalosti v životoch ľudí, ktorí prichádzali pre uzdravenie. To sa prejavilo dvojakým spôsobom.

Ak tí, ktorí prichádzali pre uzdravenie boli veriaci kresťania, boli im povedané udalosti z ich minulého života, ktoré mohli značne povzbudiť ich vieru, takže v mnohých prípadoch boli potom uzdravení bez slova modlitby. Na druhej strane tí, ktorí sa dostali do modlitebného radu bez skutočného hľadania spojenia s Bohom, alebo ktorí žili bezstarostne úpadkovým životom a dopustili sa hriechov, ktoré Bohu úprimne nevyznali, s tými konal Duch Boží priamo na pódiu. Boli im pripomenuté hriechy, tajnosti ich života a sŕdc boli zjavené, takže prakticky v každom prípade to viedlo ku skrúšenému a ľútostivému vyznaniu. Obvykle taká osoba prijala uzdravenie hneď na mieste.

Ohromený fotograf

Uprostred houstonskej kampane sa udiala podivuhodná udalosť, ktorá bola Božou obhajobou služby brata Branhama. Jeden nepriateľský duchovný, ktorí sa staval proti Božiemu uzdravovaniu, popieral dôvody brata F. F. Boswortha (ktorý hovoril počas mnohých denných zhromaždení) a uverejnil výzvu v novinách k debate s pastorom Bosworthom na tému: „Božie uzdravovanie skrze vykúpenie”. Evanjelista Bosworth sa cítil byť vedený k tomu, aby túto výzvu prijal. Celá záležitosť bola publikovaná na predných stránkach houstonských denníkov.

V určený večer, keď už prebiehalo zhromaždenie, bolo zrejmé, že sympatie veľkého počtu poslucháčstva boli takmer výhradne na strane hosťujúceho evanjelistu. Značný počet členov denominácie duchovného, ktorý sa staval proti uzdravovaniu, sa prihlásili ako svedkovia, že veria v Božie uzdravovanie a že boli tiež sami skutočne uzdravení. Toto zmýšľanie v priebehu zhromaždenia viditeľne vzrastalo.

A tu sa prihodilo, že nepriateľský duchovný si zabezpečil službu pánov Jamesa Ayersa a Tedyho Kippermana, fotografov z povolania, aby urobili sériu snímok v priebehu toho, čo hovoril. Fotografovia, keď robili snímky, urobili si tiež snímku brata Branhama, ktorý hovoril krátko pred skončením zhromaždenia.

Keď pán Ayers, jeden z tých fotografov, prišiel v ten večer do tmavej komory vo svojom ateliéri, rozhodol sa vyvolať negatívy, ktoré zachytil. Na jeho prekvapenie všetky negatívy boli úplne čisté, s jedinou výnimkou, a to snímky brata Branhama. Jeho prekvapenie sa zmenilo v úžas, keď zistil, že na tomto negatíve, bezprostredne nad hlavou evanjelistu Branhama, bola nadprirodzená svetelná žiara. Pán Ayers zavolal ostatných zamestnancov v ateliéri, aby si prezreli negatív, keď to však urobili, boli všetci rovnako na rozpakoch, žiaden nemohol vysvetliť prítomnosť svätožiare.

Nasledovné ráno poslal fotograf snímku Williamovi Branhamovi, aby ho informoval o podivnom úkaze, ktorý objavil v súvislosti s fotografovaním predošlého večera. William Branham vysvetlil mladému mužovi, že nie je vôbec prekvapený, že sa podobné veci prihodili už viackrát predtým pri jeho službe. Napríklad v Camdene, Arkansas, jeden fotograf zachytil jeho obrázok a keď ho vyvolal, zistilo sa, že jeho postavu obklopuje podivné svetlo, pričom fotograf poukázal na to, že toto svetlo nemôže byť považované za časť osvetlenia v budove. Mnoho iných podobných vecí sa stalo v jeho službe

Fotografia zachytená v Houstone bola nepochybne najvýznamnejším a najnápadnejším z oných prejavov, a to vzhľadom k jedinečným okolnostiam, za ktorých bola urobená.

Novinové správy

V to ráno, keď fotograf priniesol správu o podivnom úkaze na fotografii, houstonské noviny priniesli celú reportáž o službe na predných stránkach. (V tej dobe však noviny o fotografii nevedeli.) Je zaujímavé, že pán Ayers, ktorý bol objednaný opozičným duchovným, sám urobil skeptické poznámky, ktoré boli zahrnuté do novinových správ. Okolnosť, že obrázok pochádza práve od tohoto fotografa, robí túto udalosť ešte prekvapivejšou a potvrdzuje úplne jej vierohodnosť, ak je vôbec ešte potrebné nejakého dôkazu. Uvádzame tu ešte niektoré skrátené správy zo zhromaždenia, ako sa objavili v to ráno v houstonských novinách:

Z časopisu Houston Chronicie z 25. januára 1950

(skrátené)

V utorok večer ležia na nosidlách v žiari veľkých svetiel houstonského Colisea chromí, nemocní, invalidní, takí, ktorých nádej na telesné zdravie už pominula. Ležia tam kľudne, niektorí bez porozumenia, keď teologická prednáška vírila okolo nich a nad nimi. Lebo to boli tí, ktorí ako povedal cudzí evanjelista F. F. Bosworth, môžu byť uzdravení od svojich neduhov Božou uzdravujúcou mocou skrz evanjelistu Williama Branhama, partnera pastora Boswortha.

Ale W. E. Best, pastor houstonského baptistického zboru sa prie, že také zázračné uzdravovanie prestalo s apoštolmi a vyzýva pastora Boswortha, aby dokázal opak. Pastor Bosworth uprostred povzbudzovania a výkrikov „Amen” citoval početné state z rôznych miest Písma osemtisícovému zástupu poslucháčov, ktoré ako hovoril dokazujú, že Kristus zomrel nielen za hriechy ľudí, ale tiež za ich telesné choroby. Znovu a znovu opakoval text z Biblie: „Kristus vzal naše bolesti a nemoci naše On niesol.” (Izajáš 53:4). Zakaždým, keď to opakoval, zástupy silne vykrikovali a mdlé úsmevy sa objavili na tvárach niektorých, ktorí ležali na nosidlách

Poslucháčstvo potom počulo krátku a ohnivú reč pastora Besta, ale nepáčilo sa mu všetko, čo počulo. Nesúhlasili so slovami: „Popieram, že by ktorýkoľvek dnes žijúci muž mal dar uzdravovania, ako ho mali apoštolovia.

Z Houston Press z 25. januára 1950

Pastor Raymond T. Richey vyzval poslucháčov, aby každého rečníka zdvorilo počúvali. Žiadal: „Ak súhlasíte s rečníkom, povedzte: „Amen” a keď nesúhlasíte, povedzte, „Nie”. Takmer štyri hodiny hrmelo Coliseom Amen a Nie.

Keď pastor Best skončil, pastor Bosworth sa ponáhľal k mikrofónu na pódium, z ktorého rečníci hovorili a dramaticky žiadal, aby povstali tí z poslucháčov, ktorí boli vierou uzdravení.

Stovky ľudí povstávajú

Zakaždým vstávajú stovky ľudí. „Koľko z vás je baptistov?”, pýta sa brat Bosworth. Najmenej sto ľudí vstalo. „Nikto nemá moc uzdravovať', zvolal pastor Best.

Pani W. E. Wilbanksovej zo 712 Teetshom, vykreslil pastor Best evanjelistu ako človeka špatné vyzerajúceho, slabého, čiernovlasého, ktorý hovorí večer čo večer zástupu piatich tisícov ľudí.

Som baptistka

„Som baptistka”, hovorí pani Wilbanksová. „Brat Branham si nerobí nárok na moc Božieho uzdravovania. Je to jednoducho tak, že viera a Duch Boží skrze neho pracujúci uzdravujú ľudí. Pastor Best špatne reprezentoval zmýšľanie baptistov, keď napadol brata Branhama.”

Obyčajne dochádza k zázrakom tak, že ľudia v obecenstve vyplnia lístky s číslom a svojim menom. William Branham vytiahne určité číslo a prosí za uzdravenie tej osoby. Podľa potreby vyberá osoby náhodilé. Prítomní sú informovaní, že je možné, že na nich nepríde v ten večer rad, aby sa za nich konali prosby, ale prichádzajú večer čo večer s nádejou, že predsa budú vyvolaní.

Svedectvo znovuzrodenej

Pani Mary Georgia Hardy, 708 Columbia, hovorí, že sa „znovuzrodila pred troma rokmi”, ale že po prvýkrát poznala zázrak uzdravovania pred osemnástimi rokmi.

„Po narodení môjho druhého dieťaťa som bola nervovým vrakom, ale uzdravenie vierou ma vyliečilo a mala som potom ďalšie dve deti,” povedala Pani Hardyová, ktorá navštevuje zhromaždenie the Assembly of God Church (Zhromaždenie Božej cirkvi) na 18 ulici a Ashland na Výšinách.

Vedľa nej sediaca pani Gray Walkerová z 2501 Blodgett, ukazovala na svoju štvorročnú vnučku Dianu Coxovú a hovorila:

„Diana sa narodila s deformovanou nohou. Lekár chcel dať nohu do sadry, ale náš pastor Božieho zhromaždenia, J. C. Miner navrhol, aby sme to skúsili s modlitbou. Skúsili sme to teda. Postupne, v priebehu niekoľkých týždňov sa noha vyrovnala. Diana je teraz zdravá.”

Pred týždňom, keď sa brat Branham modlil všeobecnú modlitbu, bola náhle uzdravená z chronickej nemoci dutiny lebečnej pani W. E. Millerová, ktorá býva na Genoa-Almedskej ceste, povedala: „Prosila som jednoducho za druhých, keď sa to stalo.”

Keď pastor Best zvolal, že sú takí, ktorí používajú kúzla k mámeniu ľudí, takže ľudia sú zvedení a hovoria, že je to moc Božia, James Ayers, obchodný fotograf s tým súhlasil. „Branham sa vyťahuje,” hovorí pán Ayers. „Nejako sa vyhýba chromým a tým, ktorí trpia dnou. On jednoducho svoje obecenstvo hypnotizuje.” (Poznámka: pán Ayers, uvedený v časopise Houston Press, je tým fotografom, ktorý o niekoľko hodín neskôr musel objaviť nadprirodzené svetlo nad hlavou Williama Branhama na fotografii.)

Po porade s bratom Branhamom zariadil autor tejto knihy, že negatív odovzdali pánovi Georgeovi Lacymu, považovanému za najväčšieho znalca v obore týchto dokumentov na tomto území.

Pán Lacy podrobil fotografiu dôkladnému odbornému preskúšaniu. William Branham si bol istý, že negatív je pravý, považoval však za múdre, aby bola urobená úplná odborná skúška jeho pravosti. Po týchto skúškach vydal pán Lacy otvorené dobrozdanie, že všetky skúšky ukázali, že negatív je bez najmenších pochýb pravý, že nemohol byť falšovaný, ani retušovaný alebo vystavený akejkoľvek dvojexpozícii. William Branham potom dal fotografickému štúdiu súhlas, aby fotografie rozmnožilo a trval na tom, napriek tomu, že nepožadoval žiadny výťažok z predaja fotografií pre svoju osobu, aby bolo povolené určité percento zo zisku k podpore zámorských misií, na ktorých bol zainteresovaný.

Inú pozoruhodnú udalosť, ktorá súvisela s tým, čo sa ukázalo na fotografii, bola skutočnosť, že prichádzali na sebe nezávislé svedectvá od rôznych ľudí, potvrdzujúce, že nad hlavou brata Branhama sa ukázalo nadprirodzené svetlo. Niektoré z týchto svedectiev prišli od tých, ktorí v tej dobe nič nevedeli o fotografii. Takým typickým svedectvom je rozprávanie pani Grace Coursey, Rt. 1, Box 108, Cleveland, Texas, ktorá ako katolíčka bola svedkom tohoto svetla a skrz neho sa obrátila.

Svedectvo o nadprirodzenom

Práve keď som minulé ráno zametala podlahu, prišlo auto k nášmu domu na farme, vzdialenej päťdesiatšesť míľ severne od Houstonu. Bola som zarazená pre neporiadok vo svojom dome a povedala som, aby som to vysvetlila tým cudzím ľuďom, že pracujem v Clevelande ako predavačka šesť dní v týždni a že som sa zúčastnila po niekoľko večerov na Branhamových oživujúcich zhromaždeniach, takže som nemala čas urobiť poriadok v dome. Cudzí pán prišiel na inzerát o predaji našej farmy. Keď som sa zmienila o Branhamových zhromaždeniach, tvár cudzieho pána sa vyjasnila a on povedal: „My sme tam tiež boli. “ A jeho manželka mi rozprávala toto: „Môj manžel trpel hroznými bolesťami žalúdka, prudkými kŕčmi a pod. Každý večer bral liek. Moja mama čítala v houstonských novinách o Branhamovi a jeho dare uzdravovania od Boha a povedala mi, aby som požiadala svojho manžela, aby tam šiel a aby sa za neho modlili.“ Pani Beckerová pochybovala, že bude chcieť ísť, pretože bol katolík. Napriek tomu mu o tom povedala a on povedal, že pôjde.

Pani Beckerová bola veľmi rozčarovaná, keď prišli do Houston Colisea a tam baptistický pastor (bola členkou baptistického zboru) debatoval s bratom Bosworthom. Obávala sa, že jej manžel nebude veriť, keď toto videl. Ale miesto toho, nielenže nebol odradený od viery, ale nám povedal: „Videl som svetlo okolo hlavy evanjelistu Branhama, keď stál na pódiu po debate, nebola to žiara žiarovky, bola to svätožiara okolo jeho hlavy.“ Keď brat Branham urobil výzvu k oltáru (k pokániu), pán Becker, ktorý vždy statočne vyznával, že je spasený, prišiel, aby prijal Krista. Jeho žena sa domnievala, že neporozumel a preto sa ho pýtala, či porozumel urobenej výzve, odpovedal: „Určite som porozumel.“ Automaticky zanechal zlozvyk brať meno Božie nadarmo. Nasledovný deň prišiel pán Becker do zhromaždenia, ktoré bolo o druhej hodine a dostal lístok, ktorým sa hlásil o modlitbu. Jeho číslo nebolo v ten deň vyvolané, ale bol okamžite uzdravený pri hromadnej modlitebnej výzve.

Keď som dnes večer prišla do zhromaždenia a rozprávala to, nevedela som, že nejaký fotograf urobil snímku brata Branhama v ten istý večer, čo katolík Becker videl svetlo okolo hlavy a uveril, že bol poslaný od Boha s darom uzdravovania.

30 Január 1950 Mrs. Grace Cours

Rt. 1 Box 108, Cleveland, Texas.

Z Houstonu prešla Branhamova skupina do Beaumontu, mesta vzdialeného asi osemdesiat míľ na západ. Po prvom večere bola mestská poslucháreň preplnená a druhý večer požiadali dvoch policajtov a siedmych požiarnikov, aby vynútili zachovávanie bezpečnostných predpisov v budove. Raymond T. Pichey prenajal vlak s jedenástimi vagónmi, ktorý dopravil sedemsto ľudí z Houstonu do Beaumontu, aby sa tam zúčastnili na pondelňajšom večernom zhromaždení. Iba časť z nich dostala miesto vo vyhradenom oddelení. Správcovia budovy sa zľutovali a dovolili niekoľkým stovkám ľudí, ktorí sa nemohli dostať do budovy, aby stáli počas zhromaždenia v zadnej časti pódia.

Zaujímavou črtou tejto kampane bol obed, na ktorom sa zúčastnilo asi sto pastorov so svojimi ženami. Brat Branham k nim krátko zo srdca prehovoril. Povedal, že Boh mu zveril zvláštne posolstvo pre všetkých veriacich, že majú zabudnúť na rozdiely, ktoré medzi nimi sú a spojiť sa v jednotu mysle i sŕdc, aby sa tak pripravili na blízky príchod Kristov. Všetci, ktorí boli prítomní, brali jeho slová s veľkou vážnosťou, lebo bolo zrejmé, že to boli slová prorocké.

V priebehu beaumontskej kampane prišlo dopredu asi dvetisíc ľudí, aby vyznali Krista. Asi tritisíc ľudí odpovedalo podobne na výzvu k obráteniu v Houstone, takže za tých tridsať dní asi päťtisíc ľudí vyznalo Krista ako svojho Spasiteľa.

Kampaň v Arkansase

Z Beaumontu sme prešli do Little Rock v Arkansase. Znovu nás dôverne informovali, že Little Rock je mesto tak duchovne roztrieštené, že tam nebude možné konať veľké spoločné zhromaždenie. Iní sa o to už skôr pokúsili, ale skončilo to vždy neslávne. Povedali nám, že sa musíme pripraviť na sklamanie.

Kampaň začala uprostred týždňa, avšak v sobotu bola Robinsonova jubilejná poslucháreň celkom naplnená. Posledný večer, bolo to v pondelok, boli dvere uzatvorené už polhodinu pred začiatkom. Odhadovalo sa, že najmenej tisíc päťsto ľudí sa muselo vrátiť. V posledný deň bol zvláštny obed, na ktorom sa zúčastnilo opäť viac než sto pastorov so svojimi manželkami. Prostredie bolo naplnené ovzduším jednoty a bratstva, o čom sa pred týždňom nikomu ani nezdalo, že by to bolo možné. Zaujímavé bolo svedectvo tých, ktorí boli uzdravení, keď tu bol brat Branham asi pred tromi rokmi. Jeden muž svojim svedectvom otriasol poslucháčstvo. Roky chodil s barlami a keď sa brat Branham za neho modlil, odhodil barle a kráčal bez pomoci. Odvtedy je stále bez nich.

Jeden príbeh mal zvláštny význam pre Jacka Moora a pre pisateľa. Na konci jedného zhromaždenia, keď sme odchádzali z pódia, zastavila nás jedna matka a prosila, aby sme sa modlili za jej asi päťročného chlapčeka, ktorý bol hluchonemý. Hovorila, že sa obáva, že sa brat Branham nebude môcť k nemu dostať. Brat Moore sa na mňa pozrel a povedal: „Modlime sa za neho”. Po modlitbe sme ho vzali k pianu a presvedčili sa o tom, že počul hudbu a potom odišiel z pódia. Nasledujúci večer v priebehu uzdravovania zrazu vidíme, že tá istá žena i chlapec prišli žiadať o modlitbu. Zabezpečila si lístok, ktorý získala losom a rozhodla sa ho použiť, domnievajúc sa, že to nebude škodiť, keď privedie chlapca zase do modlitebného radu. Jack Moore i ja sme sa prirodzene chceli veľmi dychtivo dozvedieť, čo jej brat Branham povie, keď Duch Boží skrze neho hovorí.

Keď sa pozrel na dieťa, povedal: „Matka, vaše dieťa bolo hluché,” čo bolo správne. Potom sa pozrel znovu na dieťa a povedal: „Niekto, kto má vieru v Boha, prosil za vaše dieťa minulý večer, vaše dieťa je vyslobodené.“ Dokážete si predstaviť, aký účinok to malo na tú ženu? Dieťa skutočne počulo a hoci v jeho veku skúška stupňa nedoslýchavosti je vždy neľahká, začalo už ukazovať známky vyslobodenia napodobňovaním rôznych zvukov. Tá udalosť zapôsobila mocne na prítomné zhromaždenie. Bolo jasné, že Boh hovoril, nie človek. Ale tiež, že lekárom nebol človek, ale Pán Ježiš Kristus. Neskôr sme o tejto príhode hovorili s bratom Branhamom. Okrajovo si na tie okolnosti pamätal. Boh hovoril skrze neho a zjavil mu, že niekto za dieťa prosil, ale nezjavil mu kto. To nebolo dôležité. Dôležité bolo to, že Boh sám vykonal toto dielo a Jemu patrila všetka sláva. (Za niekoľko mesiacov sme dostali od tejto matky list, ktorý uzdravenie potvrdzoval. Bol tiež publikovaný v Hlase uzdravenia).

Po zhromaždeniach v Little Rocku mali sme dva dni zhromaždenia v El Dorado a po dva dni v Camdene.

O bratovi Branhamovi musíme povedať len toto: Písmo sväté popisuje Jána Krstiteľa slovami: „Bol muž od Boha poslaný, jeho meno bolo Ján.” Veríme, že tento popis môžeme rovnako použiť na nášho milovaného brata Williama Branhama.