Free People's mission

• Audio Sermons
• Video Sermons
• Literature
• Meetings
• LIVE
• Ewald Frank
• William Branham
• Links
• Bibles
• Podcasts
• Login

Language:

english deutsch français swahili česky slovensky srpskohrvatski suomi magyar italiano polski afrikaans português româna pусский язык български език украинский язык español malagasy հայերեն

William Branham - muž poslaný od Boha / Gordon Lindsay

13. Dramatické údalosti v službe po zjavení sa anjela

Bezprostredne po udalostiach poslednej kapitoly začali sprevádzať službu brata Branhama veľké znamenia a mocné skutky Božie. Počas troch mesiacov sa stali také zázraky, že ich opísanie by vyplnilo aj niekoľko kníh. Ako sa tieto veci rozšírili v tak krátkej dobe, možno len ťažko pochopiť. Za šesť mesiacov prichádzali alebo písali ľudia zo zahraničia. Niektorí ho videli vo videní a prichádzali do Jeffersonville a pýtali sa, či je tam niekto s takým menom. Ľudia z mesta ich odkazovali do modlitebne. A ľudia, ktorí sa na zhromaždení zúčastnili, im s radostným srdcom rozprávali celý ten príbeh. Budeme rozprávať niektoré pozoruhodné udalosti, ktoré sa stali v niekoľkých nasledujúcich mesiacoch.

Vzkriesenie zosnulej

V lete pozvali brata Branhama do Jonesboro, v štáte Arkansas, do modlitebne Biblická hodina, kde bol pastorom Richard Reed. V tomto malom meste sa zhromaždili ľudia z 28 štátov a Mexika. Na zhromaždení sa zúčastnilo podľa odhadu asi 25 000 ľudí. Žili vo svojich stanoch, v nákladných autách, vlečkách a niektorí spali vo svojich autách. Hovorilo sa, že v okruhu päťdesiatich míľ nebolo možné dostať ubytovanie v hoteli. Posledný večer bol stan naplnený ľuďmi, mnohí stáli aj okolo neho. Práve keď evanjelista prichádzal na pódium, po pravej strane stanu zahúkala záchranka. Šofér kričal: „Brat Branham, moja pacientka zomrela, môžete ísť k nej?” Niekto povedal: „Medzi ním a radom ambulantných áut je okolo 2 000 ľudí. Nebude môcť ani prejsť.” Bol to dojemný pohľad vidieť, ako sa ľudia strkali a snažili sa dostať k nemu. 

Evanjelistu viedli k záchrankám a vo vnútri jednej z nich uvidel staršieho muža, kľačiaceho na dlážke v zaplátanej kombinéze. Vo svojich rukách držal starú tašku, zošitú dvojitou niťou a hovoril: „Brat Branham, moja matka umrela.” Muž Boží kráčal ďalej k nehybnej osobe a vzal ju za ruku. Jej oči boli zapadnuté a ležala bez pohnutia a bez dychu. Keď brat Branham čítal diagnózu pozrel sa na muža a povedal: „Má rakovinu.” Muž odpovedal: „To je pravda.” A vrhol sa na podlahu, začal kričať: „Ó, Bože, vráť mi matku!” V záchranke bolo na chvíľu úplné ticho. 

Potom bolo počuť brata Branhama, ako sa modlí: „Všemohúci Bože, pôvodca večného života, darca každého dobrého daru, úpenlivo Ťa prosím, v mene Tvojho drahého a milovaného Syna Ježiša Krista, daj tejto žene zase život.” Nato sa bezvládna ruka privinula k ruke brata Branhama a napätá koža na čele sa zvraštila. Potom sa žena s malou pomocou brata Branhama posadila. Užasnutý muž videl, čo sa stalo, objal ju a kričal: „Matka, vďaka Bohu, ty si zase so mnou!” Brat Branham sa pretláčal späť ku dverám záchranky. Vodič mu hovorí: „Pane, pri dverách je tak veľa ľudí, že sa nedajú vôbec otvoriť. “ A pustil ho von druhou stranou, pritom držal svoj kabát oproti oknu, aby nebolo vidieť, že odchádza.

Slepé dievča

Keď vyšiel von, padal drobný dážď a okolie stanu bolo preplnené stojacimi ľuďmi. Vyrazil predierajúc sa zástupom. Nikto si ho nevšímal, pretože ho nikto nepoznal. Stan bol preplnený po celý deň a celú noc a len máloktorí ho opúšťali. Obyčajne len kvôli jedlu alebo z iného nutného dôvodu. Zrazu počul dojemný krik: „Otec, otec!” Keď sa tým smerom pozrel, uvidel slepé farebné dievča, ktoré sa predieralo zástupom. Stratilo svojho otca a nikto sa nepokúšal jej ho nájsť. Tento žalostný pohľad zasiahol srdce evanjelistu. Postavil sa jej do cesty tak, že musela do neho naraziť. „Prepáčte, prosím”, povedalo farebné dievča, keď si uvedomila, že do niekoho vrazila. „Som slepá a stratila som otca a nemôžem nájsť cestu k autobusu.” „Odkiaľ si?”, opýtal sa brat Branham. „Z Memphisu,” odpovedala. „A čo tu robíš?”, opýtal sa ďalej. „Prišla som, aby som uvidela uzdravovateľa”, povedala. „A ako si sa o ňom dozvedela?” „Dnes ráno som počúvala rádio a počula som človeka, ktorý rozprával, že sa narodil nemý a hluchý. Počula som muža, ktorý hovoril, že je z Missouri a že dvanásť rokov strávil v domove slepcov, ale teraz už môže čítať Bibliu. Som slepá od detstva, dostala som šedý zákal. Lekár hovorí, že tento zákal obalil dookola zrakový nerv. Keby sa pokúsili o operáciu, že by to bolo ešte horšie a tak moja jediná nádej je prísť k uzdravovateľovi, potom ma Boh uzdraví. Povedali mi, že je tu už posledný večer. Hovoria, že sa aj tak nemôžem dostať k budove. A teraz som stratila v zástupe otca, prosím, pomôžte mi dostať sa k autobusu.”

Dievča bolo slepé a nemohlo vidieť s kým hovorí. Ani nikto z okolo stojacich ľudí Williama Branhama predtým nevidel, a tak sa čudovali, kto je ten muž, ktorý venuje pozornosť tomuto farebnému dievčaťu. Aby brat Branham vyskúšal jej vieru, povedal: „Veríš tým veciam, ktoré si počula zvlášť, keď dnes máme tak dobrých lekárov?” A ona odpovedala: „Áno, pane, lekári predsa nemohli pre mňa nič urobiť. Verím, že príbeh o anjelovi, ktorý navštívil brata Branhama je pravdivý. Keby ste mi len pomohli tam, kde ten muž je, ja by som potom už otca našla sama.

To bolo na brata Branhama príliš. Sklonil hlavu, zatiaľ čo mu slzy tiekli po tvári. Potom zdvihol hlavu, povedal: „Slečna, zrejme som ten, ktorého hľadáte.” Nato ho chytila za klopy kabáta a zvolala: „Ty si uzdravovateľ?” Slzy jej tiekli po lícach, keď prosila: „Nenechaj ma, pane, zmiluj sa nado mnou, slepou ženou.”

Človek si musí spomenúť na slepú Fanny Crosbyovú, ktorá napísala pieseň: „Spasiteľu, Jezu drahý, počuj len môj vrúcny hlas, iných keď si k sebe voláš, neobídi mňa.” Avšak, toto dievča počulo o inom uzdravenom slepom, a tak prišlo s vierou, že jej tiež bude navrátený zrak, ak sa len dostane k bratovi Branhamovi. Ale evanjelista povedal: „Ja nie som uzdravovateľ. Som brat Branham. Ježiš Kristus je tvoj lekár!” Požiadal slepé dievča, aby sklonilo hlavu a začal sa modliť: „Pane, tak ako pred tisícdeväťsto rokmi, ten starý hrubý kríž bol vlečený ulicami Jeruzalema a za ním sa tiahli krvavé stopy toho, ktorý ho niesol. Na ceste ku Golgate padalo jeho krehké telo. Okolo však šiel Šimon Cyrenský a pomohol Mu ho niesť. Tak teraz, Pane, jedno zo Šimonových detí stojí tu tápajúce v temnote. Viem, že mi rozumieš.”

V tej chvíli dievča vykríklo. „Bola som doteraz slepá, ale teraz už vidím. “ Všetci ľudia pod reflektormi poznali, že tento mladý muž bol brat Branham. Muži, ktorí pre neho prišli sa pretláčali stále bližšie. Keď sa k nemu konečne dostali, stala sa ďalšia dojemná vec. Starý muž so skrútenou nohou, opierajúc sa o barly, sledoval túto drámu a zvolal: „Brat Branham, ja vás poznám. Stojím tu v tomto daždi už osem hodín. Zmilujte sa nado mnou.”

„Veríš a prijímaš ma ako Božieho služobníka?” dostal otázku. „Prijímam.“ „Teda v mene Ježiša Krista, Syna Božieho, si uzdravený! Môžeš odhodiť svoje barly.” A bezprostredne nato sa jeho krivý úd narovnal. Jeho skoky a krik privábili pozornosť celého davu, ktorý sa začal tlačiť dopredu, aby sa dotkol jeho šiat.

Až do toho času prijímal brat Brahnam veľmi málo ako odmenu. Zriedkakedy urobili pre neho zbierku v jeho vlastnom stane. Preto musel pracovať ako hájnik, aby uživil svoju rodinu. Staré šaty, ktoré mal na sebe v ten večer, boli už obnosené a opravované. Zistil, že jedno z jeho vreciek bolo roztrhnuté a jeho pokus ho opraviť bol skôr amatérsky. Preto držal svoju pravicu nad vreckom, podávajúc iným pastorom ľavicu. Ale ľudia si v ten večer nevšímali jeho roztrhaný kabát. Kričali, tlačili sa a pokúšali sa dotknúť jeho obnoseného odevu a keď sa im to podarilo, boli uzdravení. Toto pripomínalo Ježišove dni.

Zvláštna príhoda v Arkansase

Niekoľko dní po tomto zhromaždení prišiel brat Branham do Camden, Arkansas, aby viedol zhromaždenie v mestskej posluchárni. Kým zhromaždeným ľuďom hovoril o svojom povolaní a svojej službe, do miestnosti prišlo veľké svetlo a zostalo stáť rovno nad jeho hlavou. Jednému fotografovi, ktorý tam bol, sa to podarilo odfotografovať. Svetlo zostalo aj na fotografii. Niekto by sa mohol domnievať, že fotografia bola retušovaná, keby nebolo niekoľko sto prítomných, ktorí ten neobvyklý zjav sami dosvedčili. Mnohí boli v tomto zhromaždení uzdravení a privedení ku Kristovi.

Nasledujúce ráno, keď ho skupina mužov viedla z budovy do jeho auta a stovky ľudí sa tlačili k nemu, aby sa ho dotkli, bolo počuť niekoho kričať: „Zmiluj sa nado mnou, muž Boží!” Bokom od zástupu stál slepý, bielovlasý farebný muž, sprevádzaný svojou ženou. Držal v ruke klobúk na znamenie úcty. Brat Branham sa zastavil a povedal: „Priveďte ma k nemu.” Jeden z mužov povedal: „Brat Branham, ty si na juhu, bieli ľudia nemôžu ísť k farebným.” On odpovedal, že Duch Boží k nemu hovoril, aby k tomu mužovi šiel. Keď sa predierali bližšie k tomuto miestu, kde ten farebný muž stál, žena povedala slepému: „Ten pastor ide k tebe. Len sa utíš.”

Farebný muž zdvihol svoje slabé, trasúce sa ruky, dotkol sa tváre brata Branhama a povedal: „Ste to vy, pastor Branham? Nikdy v živote som o vás nepočul, až minulú noc. Viete, ja som mal dobrú starú matku, ktorá zomrela pred mnohými rokmi. Mala tiež srdce precítené náboženstvom. Vo svojom živote nikdy neklamala. Teraz som už mnoho rokov slepý. Minulú noc sa mi zdalo, že moja matka stojí pri mojej posteli a hovorí: ,Chlapče, miláčik, choď do Camden, Arkansas, tam nájdeš služobníka Božieho, volá sa Branham, tam obdržíš zrak.' Viete pastor, ihneď som vstal a rýchle som sa obliekol, aby som chytil autobus a spolu so ženou sme obaja prišli zo vzdialenosti viac ako sto míľ.”

Brat Branham si vypočul jeho príbeh, zdvihol svoje slzami preplnené oči hore a modlil sa: „Otče, ďakujem Ti, že si milosrdný k slepým.” Nato sa dotkol rukami očí farebného muža, hovoriac: „Otvor oči, Ježiš Kristus ťa uzdravil. “ A hľa, farebný muž dostal zrak.

Mnoho iných podobných vecí sa vtedy prihodilo. Príležitostne k nemu hovoril Duch Boží aj o niektorých osobách, ktoré boli roky upútané na lôžko. Keď k tomu potom došlo, že k nim prišiel, boli uzdravení. Mnohí z nich sa objavujú na zhromaždeniach od miesta k miestu a svedčia, že sú teraz zdraví a silní.

V jednom prípade v Santa Rosa v Califomii, prišiel do budovy akýsi muž a hľadal brata Branhama. Keď ho našiel, požiadal ho, aby hláskoval svoje meno. Keď tak urobil, muž držiaci v ruke kúsok zažltnutého papiera mu povedal: „To je ono, matka.” Potom vyrozprával, že prichádza z letničnej cirkvi, aby potvrdil, že pred dvadsiatimi dvomi rokmi, keď sa so svojou manželkou modlil, Duch Svätý skrze neho prehovoril: „Môj služobník, William Branham príde pozdĺž západného pobrežia a prinesie v neskoršej dobe dar Božieho uzdravovania.” Obaja uverili, že im bolo dané proroctvo. Keď potom počuli meno brata Branhama, našli toto staré proroctvo, kde bolo toto meno napísané.

Tak končí správa, dodaná zo zboru brata Branhama v Jeffersonville. Môžeme dodať, že v tých prvých mesiacoch dvaja mladí muži menom O. L. Jaggers a Gayle Jackson navštívili mnoho jeho zhromaždení. Nedávno, pri zvláštnej konferencii v Dallase sa títo mladí muži pýtali brata Branhama, či si na nich spomína. Spomenul si, ale bol veľmi prekvapený, že títo dvaja bratia, ktorí boli od toho času požehnaní veľkým úspechom a ich služba zasiahla desiatky tisíc ľudí pre Krista a sprevádzali ju mnohé znamenia a zázraky, sú tí istí mladí muži, ktorí prichádzali do jeho zhromaždenia na začiatku jeho služby.

Nasledovnú kapitolu napísal reverend Jack Moore, spoluvydavateľ časopisu Hlas uzdravenia. Môže poslúžiť ako ilustrujúce rozprávanie alebo skica rôznych udalostí zo zhromaždení brata Branhama, ktoré sa konali počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov.