William Branham - muž poslaný od Boha
/ Gordon Lindsay
Langue: slovaque
18. Cesta na sever
- Úvod
- Výzva
- Zláštne narodenie a detstvo
- Život u Branhamovcov
- Obrátenie
- Šťastné manželstvo a osudové rozhodnutie
- Rozvodnená rieka Ohio
- Zúfalstvo a sen
- Pozoruhodné príbehy
- Anjel Boží
- Nová služba
- Prvá kampaň s uzdravovaním
- Dramatické údalosti v službe po zjavení sa anjela
- Postrehy zo zhromaždení brata Branhama, napísal Jack Moore
- Pisateľ vstupuje do deja
- Na severozápade
- Hlas uzdravenia
- Cesta na sever
- Houston
- Správy v tlači
- Dary uzdravovania
- O vlastných videniach
- Škandinávia
Najbližšie zhromaždenie bolo ohlásené v Kansas City, Kansas, v hale Memoriál, na prvú polovicu apríla. Brat U. S. Grant bol predsedom miestneho výboru a zhromaždenie veľmi dobre pripravil.
Do Kansas City sme pricestovali okolo ôsmej hodiny večer a hneď sme odišli do domu brata Granta. S radosťou nás uvítal, ale vyjadril obavy ohľadne brata Branhama, že ešte neprišiel, hoci mal správu, že má prísť ešte v priebehu dňa. Povedal, že vie, že doposiaľ neprišiel, pretože len on sám vie o hoteli, v ktorom sme mali byť ubytovaní to bolo vždy nutné zachovať v tajnosti. (Pri jednej príležitosti sa roznieslo, kde je brat Branham ubytovaný a pri jeho dverách sa utvoril dlhý zástup chorých a vážne ohrozil prevádzku v hoteli.)
Aj my sami sme boli znepokojení, keď sme sa dozvedeli, že tam brat Branham už mal byť. Nedalo sa však nič robiť, než počkať na neskoršiu správu a tak sme odišli do hotela sami. Boli sme veľmi prekvapení, keď sme sa od nočného zriadenca dozvedeli, že brat Branham už prišiel a že už je vo svojej izbe. Keď sme sa ho neskôr pýtali, prečo nešiel najskôr k bratovi Grantovi, odpovedal, že už bol veľmi unavený a myslel si, že bude lepšie ísť skoro spať a čo najviac si odpočinúť. Povedali sme však: „Ako si mohol vedieť, že máš ísť práve do tohto hotela?” Odpovedal: „Nuž, ja už som to myslím vedel.”
To bolo celé vysvetlenie, aké sa nám dostalo a hádam všetko, čo nám mohol povedať. Neboli sme tým tak príliš prekvapení, lebo občas sme mali podobné skúsenosti, pretože jeho vnímanie bolo nepostihnuteľné. Vedel veci, ktoré k nemu nemohli preniknúť cestou piatich zmyslov. Nezabudneme, ako bol zarazený brat Grant, keď sme mu povedali, čo sa stalo. Nechceli by sme však vzbudiť dojem, že brat Branham má schopnosť ľubovoľne užívať tento dar. Bývalo to iba vtedy, keď sa Duch svätý chcel zvláštne prejaviť.
Pri prvom večernom zhromaždení bolo v hale Memoriál prítomných asi tisícpäťsto ľudí. V nedeľu večer tam bola mimoriadna služba. Tretí večer sa Duch Boží prejavil neobvyklou mocou. V ten večer bolo prítomných niekoľko reportérov. Ich reportáž bola uverejnená v konzervatívnych novinách Kansas City Times dňa 13. apríla 1948, hneď na druhý deň ráno. Hoci reportáž bola písaná novinárskym štýlom považovali sme podrobný popis vcelku za slušné ocenenie služby. Niekoľko častí reportáže znelo takto:
“Uprostred „amen” zhromaždených (amen sú súhlasné zvolania obecenstva), evanjelista Branham viedol tretie zo séríe piatich zhromaždení s uzdravovaním v hale Memoriál v Kansas City, Kansas.
„Čokoľvek žiadate od Boha, aby konal, On vykoná”, povedal evanjelista William Branham. „Nezáleží na tom, ako blízko ste smrti vo svojej chorobe. Uzdraví vás práve teraz, ak vezmete Boha za Slovo”.
Posledný večer vystúpil značný počet chorľavých na javisko a vyznávali, že boli uzdravení zo svojej choroby potom, keď sa s nimi brat Branham krátko pomodlil. Poslucháči boli dojatí a v očiach mnohých boli slzy a ich pery sa pohybovali akoby v modlitbe. Niektoré matky vzlykali, keď hojdali na rukách svoje nepokojné deti. Jedno dievča z Mobile v štáte Alabama povedalo, že škúlilo, keď prišlo minulý večer na pódium, ale keď sa brat Branham pomodlil, jej oči sa stali normálnymi a jasnými. Iná žena zdvihla svoju ruku a povedala, že jej nádor práve zmizol. Hovorila, že nádor mala dlhé roky a že pred rokom a pol jej jeden lekár povedal, že sa ho zbaví jedine operáciou. “
Nasledujúce zhromaždenie v posluchárni bolo naplnené až ku dverám a tak isto aj v krátkej kampani v posledný večer.
Pri tejto kampani v Kansas City sa udialo mnoho zaujímavých javov. Jedna pani prišla ku mne a hovorila, ako ochorela v dôsledku vážneho nešťastia, ale nebola schopná sa pretlačiť do modlitebného radu pre veľký nával ľudí. I tak jej viera vzrastala a v tú noc prebudila v hoteli svojho manžela a povedala mu, že verí, keby mohla ísť hneď do modlitebného radu, že by bola uzdravená. Jej manžel, trochu vyľakaný, nakoniec usúdil, že sa jej niečo zdalo, a tak povedal, aby teda šla dopredu. Keď sa však ráno táto žena zobudila, zistila, že je úplne zdravá. Spomenula si na svoj sen, práve tak ako jej manžel. Ďalší večer sa ponáhľala aby nás informovala o tom, čo sa stalo. Dosiahla ten stupeň viery, ktorý bol potrebný k uzdraveniu.
Branhamove zhromaždenia často navštevujú lekári. Raz po skončení kampane jeden z popredných lekárov hlavného mesta prišiel do miestnosti, kde sme boli. Bol to kresťan a skôr než odišiel, žiadal o prosbu za chorobu, ktorá ho trápila a ktorú už lekárska veda nemohla vyliečiť. Brat Branham sa rád za neho pomodlil.
Sedalia, Missouri
Najbližšia naša zastávka bola v Sedalii, kde sme slúžili tri dni. Brat Ern Baxter z Vancouveru v Britskej Kolumbii sa k nám pripojil a hovoril poslucháčstvu popoludní spolu s bratom F. F. Bosworthom, ktorý hovoril pri ranných službách. Podnikavý pastor, Byrd Campbell, bol predsedom miestneho výboru a urobil mnoho práce. Ukázalo sa, že miestna zbrojnica s asi tisícšesťsto sedadlami, kde sa konali zhromaždenia, nepostačuje pre veľké zástupy, ktoré sa nemohli dostať dovnútra. Ľudia sedeli všade v oknách, vo dverách, na stoličkách a mnohí, ktorí sa už nemohli dostať dovnútra, aspoň nahliadali cez okná.
Elgin, llinois
Posledná kampaň na severe sa konala v slávnom hodinárskom stredisku Elgin, nachádzajúcom sa na predmestí Chicaga. Poslucháreň s dvetisíc sedadlami bola beznádejne nevhodná k tomu, aby pojala prichádzajúce zástupy. Po prvom dni bola miestnosť už popoludní úplne obsadená. Nechajme pastora, Merrill Johnsona, predsedu miestneho výboru, aby rozprával skúsenosti z elginskej kampane:
„Už druhýkrát som mal príležitosť zúčastniť sa na Branhamových zhromaždeniach. Som pevne presvedčený, že v mnohých smeroch tieto zhromaždenia prekonali moju prvú skúsenosť. Ako ktosi vhodne povedal: „Nikdy odo dní veľkého chicagského požiaru nebol Elgin a jeho okolie tak mocne vzrušené.” V dňoch, ktoré nasledovali po týchto zhromaždeniach, každý hovoril len o nich. Kresťania si vtedy uvedomili, že je potrebné viac takých mužov ako je brat Branham. Správy skutočne naznačujú, že Boh vzbudil v týchto posledných dňoch vo vnútri cirkve Ježiša Krista viac mužov ku službe uzdravovania. Duch Boží nepochybne rýchle pripravuje cirkev Kristovu k jej veľkému vstúpeniu do slávy. Musí to byť veľmi skoro.
Nie je možné zúčastniť sa Branhamových zhromaždení a nemať pocit, že práve tak to bolo v časoch apoštolských. Slová nemôžu vyjadriť náhle vzplanutie, vytrhnutie a nevyjadriteľnú úctu, ktorá sa zmocňuje ľudí, ktorí po prvýkrát prežívajú moc Božieho uzdravovania a konaných zázrakov. Aké slová môžu popísať skúsenosť svedčiacich slepých, ktorí uvideli, hluchých, ktorých sluch bol otvorený, nemých, ktorí vyslovujú svojej prvé slová, kráčajúcich chromých, narovnaných škúliacich očí a iných slávnych prejavov.
Láskavá, skromná a milá povaha brata Branhama živo zobrazuje Ducha Kristovho, ktorý ovláda jeho život. Vidieť veľkú lásku brata Branhama k deťom, to sa musí dotknúť i najtvrdších sŕdc. Zriedkakedy dieťa so škúliacimi očami, slepé, nemé alebo chromé prejde okolo brata Branhama, aby ho on neobjal a neprosil Boha o zázrak v ich malých telách a pokiaľ viem, v každom prípade vypočul Boh modlitbu a odpovedal na ňu zázrakom.
Zhromaždenia v Elgine vyzerali ako stretnutia niekoľkých táborov, ktoré splynuli v jeden. Zástupy, ktoré prišli z celých Spojených štátov a Kanady, doslova otriasli týmto mestom. Pripomína to výjavy z Písma o zástupoch, ktoré sa tlačili okolo Krista v dňoch Jeho pozemskej služby.
Inou významnou črtou Branhamových zhromaždení v Elgine boli zborové spevy a špeciálne porady. Viera dosahovala nových výšin a požehnania Božie zostupovali na veriacich, kedykoľvek chválili Boha spevom. Mnohí prijali uzdravenie na svojich sedadlách a odovzdali svoje modlitebné lístky (prosby o modlitbu) bez toho, že by prešli modlitebným radom. Spev a hudbu, ktoré zabezpečili študenti inštitútu Great Lakes Bible Institute at Zion a iné evanjelizačné skupiny, ktoré nás navštívili, toto zhromaždenie veľmi obohatili. Spolupráca všetkých, ktorí dopomohli k úspechu zhromaždení, bola tak príznačná pre toto duchovné stretnutie. Pre všetkých členov výboru bolo potešením pracovať s Branhamovou skupinou. Málo zhromaždení takej intenzity prebieha tak hladko a s takým všeobecným uspokojením.
Tacoma, Washington, 12. -17. apríla 1948
Najbližší ohlásený míting bol v Tacome, Washington. Kvôli snehovej búrke v horách Rocky sa nedostal brat Branham na svoje prvé zhromaždenie do Tacomy včas. Napriek tomu tam bolo veľké očakávanie a ďalší večer bol zástup ešte väčší. Už na začiatku vyvstal nový problém. Bola skorá jar a zimný štadión nemal vykurovanie. Použiť nevykúrenú miestnosť pre náboženské účely v tomto ročnom období bolo v tomto kraji nemožné. Jediným vyriešením problému mohlo byť, že priestranná aréna bude naplnená dostatočným množstvom ľudí, aby bola vyhriata teplom ich vlastných tiel. A to sa skutočne stalo. Asi šesťtisíc ľudí naplnilo štadión, takže teplota bola celkom príjemná.
Jedným z pozoruhodných znakov tacomských zhromaždení bola skutočnosť, že boli podporované pastormi rôznych cirkví, ktorí sa spojili v letničné spoločenstvo. Bolo to obdivuhodné a slávne. V niektorých mestách bola tendencia podozrievať sa navzájom, nebol tam duch obecenstva. Tacomskí bratia ukázali svoju ochotu pracovať spoločne tak, že za to boli všetci požehnaní. Výsledok bol ten, že snáď v žiadnom meste USA nebolo podané mocnejšie svedectvo a posolstvo plného evanjelia ako v tejto obci.
Pri popoludňajšej prestávke hovoril brat Branham pastorom o veciach, ktoré mal na srdci. Bola to slávna a pôsobivá hodina a nemálo slz stekalo po tvárach tých, ktorí počúvali. Náhodne vypočutá poznámka medzi bratmi sediacimi pri jedle sa nám zdá ako typická pre reakciu mnohých, ktorí sa zúčastnili na Branhamových zhromaždeniach. Jeden povedal druhému: „Až skončí toto zhromaždenie, dokiaľ sú tieto zázračné veci čerstvé v mojej pamäti, chcem odísť na niekoľko dní do ústrania a byť sám s Bohom.
Niet pochýb o tom, že pozoruhodným spôsobom si toto mesto uvedomilo existenciu Božiu. Vedúci hnutia „Mladí pre Krista” vydali krásne svedectvo, ako boli zasiahnutí touto evanjelizáciou. Niektorí vysokí dôstojníci polície vydali svedectvo, akým požehnaním bolo pre nich toto ťaženie.
Zhromaždenie v Eugene, Oregon
Z Tacomy cestovala skupina na juh do Eugene, kde sa mala uskutočniť posledná kampaň Branhamovej skupiny, po ktorej bolo nutné, aby sa brat Branham vrátil do svojho domova pre zaslúžený odpočinok. Podávame túto správu o zhromaždení tak, ako vyšla v júli 1948 v Hlase uzdravenia. Napísal ju pastor Arthur Hyland:
„Päť dní viedol William Branham kampaň uzdravovania v Eugene. Prvá služba a jedna sobotná sa konali v chráme Lighthouse (maják). Ostatné zhromaždenia boli v budove zbrojnice, kde obrovské zástupy naplnili miestnosti. Pastori cirkví z veľkého okruhu spolupracovali pri tejto kampani. Jedna z krásnych čŕt kampane bola skutočnosť, že ľudia z mnohých zborov tvorili jednotu.
Neobvyklé uzdravenia sa udiali v priebehu týchto piatich dní. Manželka vydavateľa Gordona Lindsaya zostavila zvláštne zoznamy ľudí, za ktorých sa konali modlitby. Jedno dievčatko malo jednu nohu kratšiu. Keď skončila modlitba za ňu, previedol ju brat Branham po pódiu sem a tam a nezistil sa ani náznak po krívani. Matka dieťaťa rozprávala pani Lindsayovej, že noha bola o jeden a pol palca kratšia ako druhá.
V jednom zhromaždení si jeden muž s barlami sadol dozadu v posluchárni. Onen muž nebol schopný dostať sa do radu pre uzdravovanie. Keď zástup vychádzal, ktosi mu povedal: „Tu nemôžete dosiahnuť uzdravenie. “ Onen muž odpovedal: „Však ja ho už mám.” Nato odhodil barle a začal chodiť. Ľudia skríkli a chválili Boha, keď ho videli zdravého a vyslobodeného.
Pastor F. F. Bosworth pomáhal v Eugene v kampani a mocné Božie požehnanie bolo nad ním, keď slúžil zhromaždeným slovom viery. Gordon Lindsay tiež na zhromaždeniach hovoril. Je zvykom priniesť správu niektorého z miestnych pastorov, pracujúcich pri kampani. To, čo nasleduje, je výber z listu Arthura Hylanda:
„Ako sekretár skupiny pastorov, ktorí boli zodpovední za Branhamovu kampaň v Eugene, chcem poďakovať Bohu za brata Branhama a za vzácne výsledky jeho služby tu. Táto služba vykonala viacej ku dosiahnutiu úplného súladu než čokoľvek iné, a to nielen medzi pastormi, ale tiež medzi laickými členmi zborov vo Springfielde a Eugene, ktorí sa zúčastnili na týchto veľkých zhromaždeniach.
V tomto zhromaždení bol brat Branham tak vyčerpaný, že každý mohol pozorovať, že sa dostal až za hranice svojich síl. Mnohí boli uzdravení zo všetkých chorôb a nemocí, dve veľké strumy zmizli práve pred mojimi očami, rovnako ako rakovina z tváre jednej panej. Noha jedného dievčatka, ktorá bola kratšia, sa predĺžila. Ďalšia pani, katolíčka, ktorá bola invalidná po desať rokov, bola uzdravená z rakoviny. Vstala zo svojej postele, chodila po budove a od tej doby konala všetku svoju prácu. Mnohé iné uzdravenia sa uskutočnili a za to všetko vzdávame všetku chválu Bohu.”